Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
18. december 2020

Čo je nové o korone

Naozaj je smrteľnejšia ako chrípka. A mutuje

Rok 2020 priniesol aj intenzívnejšiu prácu vedcov a výskumníkov. Niektoré zistenia sa však ukázali ako chybné.

Naozaj je smrteľnejšia ako chrípka. A mutuje

Ilustračné FOTO – TASR/AP

Hoci sa očkovacie plány väčšiny krajín zameriavajú v prvej vlne vakcinácie na zdravotníkov, ktorí sa starajú o pacientov s COVID-19, otázkou je, aká skupina ľudí by mala byť prioritne očkovaná pri obmedzených zásobách vakcíny. Vedecký model z Coloradskej univerzity hovorí o dvoch možných riešeniach, pričom model zahŕňal vplyv rýchlosti šírenia vírusov v populácii, možnosti distribúcie vakcín a samotnú potenciálnu ochranu, ktorú jednotlivé vakcíny ponúkajú.

Prednostné očkovanie ľudí starších ako 60 rokov prinesie podľa modelu výrazné zníženie počtu úmrtí. Na druhej strane, masívnejšie zaočkovanie mladších generácií dokáže výrazne spomaliť šírenie vírusu v populácii. Podľa zatiaľ nerecenzovaných zistení je najvhodnejšie očkovať ľudí, ktorí infekciu novým koronavírusom neprekonali. Pred samotným očkovaním teda odporúčajú spoľahlivé testovanie na protilátky.

Nie je to chripôčka

Koronavírus je takmer trikrát viac smrtiaci než chrípka. Ukázala to analýza francúzskych celoštátnych údajov o hospitalizáciách s chrípkou a s COVID-19. Výskumníci porovnali údaje o 89 530 pacientoch hospitalizovaných s COVID-19 v marci a apríli tento rok so 45 819 pacientmi hospitalizovanými so sezónnou chrípkou od decembra 2018 do konca februára 2019.

V skúmanom období zomrelo približne 16,9 percenta pacientov s COVID-19 – bolo to počas ničivej prvej vlny po celej Európe, keď mali lekári iba málo liečebných metód na záchranu ťažko chorých ľudí. Smrtnosť medzi ľuďmi s chrípkou bola 5,8 percenta. Výskumníci zistili, že intenzívnu starostlivosť potrebovalo viac pacientov s COVID-19 – 16,3 percenta – oproti 10,8 percenta pacientov s chrípkou. Priemerná dĺžka pobytu chorých s koronavírusom na JIS-ke bola takmer dvakrát dlhšia (15 dní oproti ôsmim).

Naopak, chrípka mala ťažší priebeh u detí do 18 rokov. Štúdia ukázala, že s COVID-19 bolo hospitalizovaných oveľa menej detí do 18 rokov než s chrípkou – 1,4 percenta v porovnaní s 19,5 percenta.

Návrat remdesiviru?

Remdesivir by mohol predsa len pomáhať ľuďom pri prekonaní ochorenia COVID-19. Hoci naďalej pretrvávajú pochybnosti o jeho účinnosti a neodporúča ho používať ani Svetová zdravotnícka organizácia, lekári z Nebraskej univerzity v Omahe otestovali kombinovanú liečbu remdesivirom a protizápalovým liekom baricitinib na asi 500 pacientoch. U ľudí, ktorí dostali oba lieky, sa znížil priemerný čas zotavenia na sedem dní oproti priemeru ôsmich dní u tých, ktorí dostávali iba remdesivir.

Väčší rozdiel však zaznamenali u pacientov, ktorí boli napojení na pľúcnu ventiláciu. Tí, ktorí užívali iba remdesivir, sa v priemere zotavili po 18 dňoch. Pri kombinovanej liečbe bol priemerný čas zotavenia 10 dní.

Nový typ nového koronavírusu

V Británii sa začal šíriť nový variant nového koronavírusu. K 13. decembru bolo 1108 prípadov najmä na juhu a východe Anglicka. Nový variant bol zaznamenaný v oblastiach s vysokým výskytom COVID-19. To môže naznačovať, že vírus vo vysoko premorenej populácii môže začať mutovať.

Dôkazy zatiaľ nie sú dostatočné na to, aby sa mohli robiť definitívne závery. Nedá sa nateraz hovoriť o tom, že by nový variant spôsoboval závažnejší priebeh ochorenia alebo že by sa šíril rýchlejšie. Zistenia však vyžadujú zvýšenú pozornosť najmä s ohľadom na to, že Británia už spustila očkovanie verejnosti voči COVID-19. Voči novej forme by mohli byť vakcíny potenciálne neúčinné.

Inzercia

Prečo sa niektorí dostanú do kritického stavu a iní ani nezistia, že koronavírus majú?

Od začiatku boja s pandémiou nového koronavírusu je predmetom skúmania otázka, prečo sa niektorí pacienti dostanú do kritického stavu a umrú a iní majú ľahký či úplne bezpríznakový priebeh. A to bez ohľadu na vek či iné zdravotné predpoklady.

Vedci najnovšie identifikovali gény, ktoré za ťažký priebeh choroby zodpovedajú. Tie sa týkajú najmä antivírusovej imunity a vplývajú na to, ako telo zvláda zápal pľúc. Ani v tomto prípade, podobne ako v mnohých iných však podľa vedcov nejde o jediný faktor. Jeho zaradenie na zoznam rizikových predpokladov pre priebeh COVID-19 však môže viesť k vývoju účinného lieku. Ten je však na rozdiel od vakcín otázkou minimálne niekoľkých rokov.

Výskumné úsilie

Štatistiky zverejňovaných vedeckých a výskumných prác hovoria o tom, že pandémia zintenzívnila publikačnú činnosť odborných článkov. Asi 4 percentá svetového výskumu boli v tomto roku venované práve novému koronavírusu. Opatrenia spojené s homeofficom viedli aj k tomu, že vedci sa aj v iných odbornostiach viac sústredili na publikačnú činnosť. Niektoré terénne výskumy totiž opatrenia obmedzili či znemožnili.

Samotné príspevky do časopisov vydavateľstva Elsevier vzrástli medzi februárom a májom asi o 270 000 alebo o 58 percent v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019. Nárast bol ešte zreteľnejší pri tituloch, ktoré sa špecializujú na zdravie a medicínu – neuveriteľných 92 percent. Pandémia tiež podnietila prudký nárast zdieľania výskumu prostredníctvom predtlačí (články uverejnené online pred recenziou).

Čo už neplatí

S intenzitou, s ktorou sa vedecké tímy po celom svete pustili v tomto roku do skúmania nového koronavírusu, sa objavili aj výsledky, ktoré sa neskôr ukázali ako nesprávne. Prípadne výskumníci neboli schopní či ochotní preukázať svoje zistenia pri nezávislom posudzovaní. Doteraz bolo z vedeckých publikácií či recenzovaných časopisov stiahnutých 39 článkov.

Časopisy Lancet a The New England Journal of Medicine museli stiahnuť články založené na dátach firmy Surgisphere. Tá totiž odmietla zdieľať svoje výskumné dáta pre nezávislú recenziu zistení. Hoci došlo k stiahnutiu textov, ich prvotné zverejnenie viedlo k zastaveniu klinických pokusov s hydroxychlorochínom, do ktorého sa svojho času vkladala nádej ako do potenciálneho lieku voči COVID-19. Iné výskumy však neskôr overiteľne preukázali jeho neúčinnosť.

Rovnako musel byť stiahnutý aj článok, ktorý sa snažil dokázať, že nosenie ochranných rúšok v boji proti šíreniu infekcie nijako nepomáha. Napriek stiahnutiu tento naratív prenikol aj do populárnych médií a bol používaný ako argument proti noseniu rúšok. Stiahnutý musel byť aj text o tom, že nový koronavírus dokáže napádať biele krvinky, a teda útočí na samotný imunitný systém podobne ako HIV.

Vyskytli sa aj iné pochybné zistenia, ktoré sa stihli pretaviť do konšpiračných teórií, ako napríklad vzťah 5G sietí s rýchlosťou šírenia vírusu či tvrdenie, že vírus pochádza z meteoritu.

Odporúčame