Zrazu koľko realistov, keď je zle

Zrazu koľko realistov, keď je zle

Škoda, že precitnutie neprišlo skôr, dnes by z utečencov toľko neťažili populisti.

Keď koncom leta dorazila utečenecká kríza až k našim hraniciam, napísal som komentár Ak vám na nich záleží, aspoň ich nevítajte a v ňom aj toto:

„Volanie po účinnej kontrole hraníc, po systéme, kde by sa žiadosti o azyl posudzovali mimo Únie alebo pri jej hraniciach, hoci aj s výrazným nasadením sily, nie sú xenofóbiou ani rasizmom. Je to základný predpoklad funkčnosti štátov, aby si mohli plniť svoje funkcie, aj tie humanitárne. Kto túto časť rovnice nechce vidieť, lebo mu výhľad zakrývajú jeho selfíčka s všeobjímajúcimi transparentmi, robí medvediu službu úplne všetkému.“

Ak ste človek

Bolo to v čase, keď vo verejnej diskusii existovala len jedna deliaca čiara – buď ste človek, a potom neexistuje dôvod, aby ste neotvárali všetky brány, alebo človek nie ste.

Takto zjednodušene to vtedy videla nielen slovenská mienkotvorná časť debaty, ale napríklad aj kancelárka Merkelová, ktorej prísľub v podstate nekonečne otvorených dverí sa bral ako dôkaz, že ide o reálnu alternatívu. Keď Viktor Orbán skúsil nastoliť poriadok na hraniciach vlastnej krajiny, bol prirovnaný k tomu, ako kedysi postupovali nacisti – slovami rakúskych vrcholových politikov. Bránenie nelegálnemu pohybu bolo chápané ako útok na ľudské právo.

Je škoda, že zdôrazňovanie základných pravidiel bolo pred pár mesiacmi také nepopulárne. A je to škoda z úplne pragmatických dôvodov. Zdieľať

Odvtedy sa veľa zmenilo. Merkelovej koncept azylu pre každého sa úplne rozkýval, ukazuje sa, že veľkorysosť nestačí, treba mať aj kapacity. Kancelárka sa musela vybrať za tureckým prezidentom Erdoganom, aby mu preukázala úctu a jednala s ním ako so štandardným európskym partnerom a nasľubovala horu spolupráce, len preto, aby Turecko nezľavilo z oveľa tvrdšej politiky zadržiavania utečeneckej vlny z Blízkeho východu.

Rakúsko, ktoré kritizovalo Orbana za ploty a pokus vniesť do Schengenského priestoru pravidlá, už stavia vlastné ploty nazvané „technické prostriedky“.

Realisti prišli

A nebol by to býval dobrý letný komentár o utečencoch, keby v sebe nezahŕňal aj poučenie o tom, ako naši starí otcovia či neskôr mnohí z tých, ktorí utiekli počas socializmu, boli tiež len ekonomickí migranti. A že teda nemáme morálne práve rozlišovať medzi utečencami kategóriu ekonomickí migranti. Zatvorenie hraníc a vynesenie azylového konania pred ne sa tiež považovalo nehodné európskej úrovne.

No a včera som si prečítal komentár Realista sa prihovára za utečencov z pera iniciátora Výzvy za ľudskosť Martina Dubéciho, kde okrem iného píše:

„Priorita je posúdiť, kto má nárok na medzinárodnú ochranu a kto je ekonomický migrant. Proces zahŕňa rozhovory, overovanie príbehov a okolností. Toto však nevieme spraviť, ak sa budú migranti nekontrolovane pohybovať medzi členskými krajinami a nebudú normálne registrovaní... Ak chceme zastaviť nekontrolovateľný prílev, musíme otvoriť centrá na spracovanie žiadostí v regióne (pôvodu).“

V podobnom duchu sa dnes nesie čoraz viac komentárov na túto tému. Je škoda, že zdôrazňovanie týchto základných pravidiel bolo pred pár mesiacmi také nepopulárne. A je to škoda z úplne pragmatických dôvodov.

O čo väčšia je dnes korekcia názoru elity (pardon za klišé pojem), o to silnejší je v spoločnosti pocit, že nakoniec predsa len mal ten Fico so svojou nulovou toleranciou pravdu a že nakoniec je Fico to jediné, čo dokáže krajine niečo zaručiť (pozri jeho preferencie).

A o čo väčšia musí byť korekcia otvorenej náruče, o to ťažšie presvedčíte voličov, že tam vonku je naozaj mnoho ľudí, ktorí potrebujú okamžitú pomoc.

Foto – Flickr.com/hikingartist.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo