Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
14. december 2020

Matovičova vláda

No a ako má slovenský konzervativizmus prežiť túto potopu?

Slovenský premiér je v tejto chvíli skutočne dohryzený a hlboko osamelý človek. Sám si to spôsobil, aj tak je ten pohľad smutný.

No a ako má slovenský konzervativizmus prežiť túto potopu?

Na snímke premiér Igor Matovič prichádza na 57. rokovanie vlády SR v Bratislave 7. decembra 2020. FOTO TASR -Jaroslav Novák

Nepristane mi, aby som sa ako priženený cudzinec vyjadroval k vnú­torným záležitostiam Slovenskej republiky. Samozrejme, mám na všetko svoj názor a vždy si pripadám s tým názorom v danej chvíli veľmi bystrý. Snažím sa však mlčať, kým nevidím nejaký vyšší cieľ (teda niečo európskeho významu), pre ktorý treba otvoriť ústa.

S očividným krachom vládnutia Igora Matoviča taká situácia na­sta­la.

Nespôsobilý na vládnutie

Nejde mi pritom o to, že by váš premiér zlyhal v manažovaní pandémie. S koronou zlyhávajú takmer všetci európski premiéri, chaos v opatreniach je aj inde, pozrite sa do Švajčiarska, a v mnohých krajinách, kde je poriadok v opatreniach, pozrite sa do Maďarska, zomiera trojnásobne viac ľudí na koronu ako u vás. Matovičovi sa nedá uprieť snaha. Aj keď teraz je trend zlý, stále je tu šanca, že Slovensko z toho vyjde s najmenším počtom obetí spomedzi okolitých krajín. Poslať premiéra kopať hroby, ako to on urobil so svojím ministrom hospodárstva, by bolo teda výsostne nefér.

Nie všetko, čo Matovič urobil, bolo zlé. Keď mi v týchto dňoch padne v rakúskom lockdowne strop na hlavu, skúsim si nejakú chvíľu predstavovať, v akom type miestnosti trávi tieto pochmúrne zimné dni Jaroslav Haščák – a hneď sa mi nálada zlepší.

Ide o to, že už sám Matovič čoraz častejšie naznačuje pochybnosti o svojom zotrvaní vo funkcii. Je bezradný a cíti sa „ako dohryzený pes“. Dohrýzol hlava-nehlava všetkých naokolo, niektorí hrýzli späť.  Predseda vlády Slovenskej republiky je v tejto chvíli skutočne dohryzený a hlboko osamelý človek. Sám si to spôsobil, aj tak je ten pohľad smutný.

Politika Igora Matoviča som počas celej jeho politickej dráhy považoval za nepríjemné, ale nutné zlo. Všetci sme vedeli, že je nespôsobilý na vládnutie, že sa správa chrapúnsky, vydieračsky, infantilne a zákerne. Nezvláda sám seba a takto aj vládne.

U mňa osobne skončil 19. mája tohto roka, keď dehumanizoval moju ženu a moje deti, ktoré po dlhých mesiacoch zavretej hranice túžili po na Slovensku uzavretej babičke. Označil ich za „psov, ktoré vyjú za plotom.“ Jeden múdry čitateľ vtedy poznamenal, že Matovič asi urazil moju hrdosť, na čom sa ukazuje, že nie som Slovák, lebo Slováci trpia všeličím, len určite nie prehnanou pýchou. Bola to svätá pravda, nie ste pyšný národ, vy by ste s premiérom, čo vás denne zasypáva spŕškou invektív, vydržali aj štyri roky.

Brať Matoviča osobne nie je správne. Už to nerobím, už sa naňho nehnevám, o iných povedal ešte horšie veci.

Chcem sa tu zamerať na otázku, čo Matovičovo počínanie v úrade znamená pre vyhliadky politického konzervativizmu na Slovensku. Tie sú s ním čierne ako noc.

Bratia kresťania vo vláde, kedy sa ozvete?

Keby boli teraz predčasné voľby, mohla by vzniknúť najliberálnejšia vláda v slovenskej histórii. Sociálni liberáli z Hlasu, paleoliberáli zo Sasky a progresívni liberáli z PS majú v niektorých prieskumoch väčšinu. Naskrze liberálny projekt, nie je to najväčšia hrôza pre včasnostredovekého reakcionára ako som ja? Ani nie. Aktuálne sa desím viac z pokračovania toho, čo vidíme.

Či sa vám to totiž páči alebo nie, Matovič je zvonka vnímaný ako konzervatívec a zvnútra ako premiér najkonzervatívnejšej vlády. Nie je v Európe veľa krajín, v ktorých konzervativizmus kresťanského ra­ze­nia môže v našej dobe hrať nejakú určujúcu rolu. Z 27 členských štátov EÚ je tých krajín maximálne šesť alebo sedem. Ako obyvateľ krajiny, z ktorej sa myšlienka kresťanskej demokracie celkom vytratila, mám preto záujem, aby tie zriedkavé pokusy o konzervatívne vládnutie nevyzerali ako potopa.

No ten váš tak vyzerá.

Ak necháme bokom niektoré zaujímavé projekty na ministerstve práce, vôbec nebadať stopy po konzervativizme slovenskej vlády: tá vláda rozbila kľúčovú spoluprácu s prirodzenými spojencami z Vyšehradskej štvorky (V4) pri prvej skúške, zahraničnú politiku predurčuje lobista vojensko-politického komplexu Spojených štátov, čo dehumanizuje Slovákov ako opice, a ani so svorkou proliferov v Národnej rade sa nepodarilo úctyhodnej Anne Záborskej presadiť najmenšie zlepšenie ochrany nenarodeného života.

Moja otázka preto znie: na čo je vám konzervatívna vláda, ak na dlhšie obdobie len diskredituje a znemožňuje konzervatívnu a kresťanskú politiku? Aby ste si robili hanbu? Aby ste sa z konzervativizmu vyliečili? Aby bol Pellegrini za krásneho?

S nevôľou sa dívam na bratov kresťanov vo vláde. Poslušne sedia, mlčky si vypočujú všetky tie nedôstojné matovičoviny a pritakávajú ako ovečky sekty.

Keď raz príde veľké zúčtovanie, bude to trpké prebudenie. Ľudia sa budú pýtať: kde ste boli, keď Trnavčan hodil mocné perspektívy slovenského kresťanstva na desaťročie do luftu? Kde bol Marek Krajčí? Prečo sa tváril, ako keby sa mu splietli výlevy Trnavčana s vylievaním Ducha svätého? Kde bol Eduard Heger? Vyslovil aspoň raz myšlienku z vlastnej hlavy? A kde bol predseda KDH Milan Majerský? (Inak, Miriam, gratulujem ti ešte k svadbe, ste dream couple kresťanskej demokracie, ale nevieš náhodou, kde sa nachádza tvoj manžel? Prešiel z medových týždňov do zimného spánku?)

Z radu konzervatívnych pritakávačov vyčnieva len jeden, Milan Krajniak. Má víziu a drive a zručnosti, maskáče mu pristanú, je to chlap. No aj on mlčí, keď Matovič rozpráva, a aj on obhajuje zvrhlosti svojho straníckeho šéfa, s ktorým ide v prieskumoch dole. Krajniak by bol, medzi nami, z tejto vládnej zostavy jediný schopný premiér, no takto sa jeho politicky kapitál pomaly vyčerpáva.

Nie, nejdem tu z rakúskeho podnájmu zvrhávať Matoviča. To nejde, on má mandát, on je zvolený. Niekto sa s ním musí rozprávať. Zvážiť odovzdanie manažovania pandemickej politiky inému členovi vlády, to v danej situácii už nestačí.

Jediným východiskom bude, že Matovič dobrovoľne opustí post premiéra a stiahne sa z výkonnej politiky. Nepovažujem za vylúčené, že k tomu dôjde. Ako človek so silným inštinktom by mohol intuitívne pochopiť, že jeho historická misia sa už naplnila. Svoje malicherné vládnutie by tak mohol zavŕšiť nevídane veľkodušným krokom. Pes ja dohryzený, nechajte ho v pokoji si olízať svoje rany.

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.