Rodí sa kvôli Putinovi viac Rusov?

Rodí sa kvôli Putinovi viac Rusov?

Model dvoch detí sa v Rusku opäť dostáva do módy. Otázne je, ako dlho to krajine vydrží a či na to politici majú naozaj taký dosah, ako tvrdia.

Niektorí konzervatívci na Západe, ale aj na Slovensku vzhliadajú k dnešnému Rusku s obdivom ako ku krajine, ktorá na rozdiel od liberálnej Európy propaguje tradičné rodinné hodnoty. Má však Putinova prorodinná rétorika dosah aj na reálne životy Rusov?

Už je to takmer desať rokov, čo Putinova vláda vyhlásila ruskú demografickú mizériu za jeden z hlavných problémov Ruska.

Na to, aby sa tak stalo, však nebolo ani potrebné, aby Putin konvertoval na konzervatívca. Ruská rodina bola totiž po ére komunizmu, ale aj po sociálnych otrasoch 90. rokov taká rozbitá, že v čase ekonomického boomu sa muselo stať témou, ako z marazmu von.

Rozvrátená ruská rodina

Stačí sa pozrieť na akýkoľvek ukazovateľ a nie „ortodoxné“ Rusko, ale „skazený“ Západ pôsobí ako prežívajúci ostrov tradičných hodnôt.

Ruská rozvodovosť patrí medzi najvyššie na svete, dokonca tretina manželstiev stroskotá v priebehu prvých troch rokov. Rusi sú rekordmani aj v počte potratov, aj po sprísnení legislatívy ich majú ročne okolo 900-tisíc (pre porovnanie, v Nemecku je to okolo 100-tisíc ročne). Takže kým na 1000 žien v reprodukčnom veku pripadá v Nemecku 7,2 potratov, vo Veľkej Británii 16,5, vo Švédsku 21 potratov, v Rusku je to 40 potratov.

Ruská rozvodovosť patrí medzi najvyššie na svete, tretina manželstiev stroskotá v priebehu prvých troch rokov. Zdieľať

Čo sa týka pôrodnosti, aj tu Rusi prelomili historické negatívne rekordy. Od roku 1991 klesol počet ruského obyvateľstva zo 149 miliónov na 143 miliónov. Keby mali demografické trendy pokračovať, v roku 2050 by žilo v Rusku iba 123 miliónov obyvateľov.

Viac než šesťmiliónový pokles obyvateľstva v priebehu štvrťstoročia prekvapuje najmä dynamika tohto poklesu. Kým v Nemecku je veľmi nízka pôrodnosť už od začiatku 70. rokov, ruská pôrodnosť sa prepadla skokovo po páde komunizmu.

Ako na to išli Nemci

Zhodou okolností obe krajiny, Nemecko aj Rusko, zhruba rovnako pred ôsmimi-deviatimi rokmi schválili veľké balíky opatrení, ktoré mali zvrátiť dlhodobé trendy. Ktorá krajina bola úspešnejšia?

Nemecký prístup si nekládol za cieľ iba vyššiu pôrodnosť, ale aj takzvanú zlučiteľnosť práce s rodinou. Okrem toho, že Nemecko je na chvoste celosvetových štatistík pôrodnosti, je špecifické aj tým, že má veľmi vysoký podiel bezdetných žien. Až 22 percent žien vo veku 40 až 44 rokov nemá žiadne dieťa. Najviac sa to týka vysokoškolsky vzdelaných žien, v tejto skupine až jedna tretina týchto žien nemá žiadneho potomka.

Nemci teda zvolili dva prístupy, jednak zaviedli nový, veľkorysejší rodičovský prídavok, takisto však masívne investovali do stavby jaslí pre deti do troch rokov.

Predstava nemeckých plánovačov bola takáto: tým, že rodičovský prídavok ešte viac naviažeme na výšku posledného platu ženy, dosiahneme, že lepšie zarábajúce Nemky zažijú po narodení dieťaťa menší sociálny prepad. Tie najlepšie zarábajúce ženy môžu totiž v prvom roku po narodení dieťaťa poberať mesačne až 1800 eur.

A tým, že po roku môže žena umiestniť dieťa do jaslí, aby mohla ďalej pracovať, odbúrame u nej strach z kariérneho prepadu a naše nemecké pracovité ženy sa v pôrodnosti konečne priblížia ležérnejším Francúzkam.

Najlepšie zarábajúce ženy môžu v Nemecku v prvom roku po narodení dieťaťa poberať mesačne až 1 800 eur. Zdieľať

No a do tretice, šťastní z nemeckej reformy boli aj prívrženci gender, keďže po novom boli rodiny finančne motivované k tomu, aby ženy na materskej vystriedali muži.

Aký to malo všetko efekt? Ten sa meria veľmi ťažko, isté však je, že v posledných rokoch sa v Nemecku prinajmenej zastavil dovtedy nepretržitý pokles pôrodov. Odborníci sa však sporia, či to ovplyvnila nová prorodinná politika alebo skôr fakt, že dno sa už preráža ťažko.

No zdá sa, že uvedené opatrenia predsa len priniesli istý efekt najmä v najproblémovejšej skupine vysokoškolsky vzdelaných žien. Kým na nemecké ženy narodené koncom 60. rokov pripadalo 1,46 dieťaťa (záchovná hodnota populácie je 2,1 dieťaťa na ženu), na ženy, ktoré sa narodili na konci 70. rokov, pripadá „až“ 1,57 dieťaťa.

Ako na to išli Rusi

Prejdime však k Rusku. Ak bolo na ruskej demografickej mizérii niečo šokujúce, bol to fakt, s akou rýchlosťou dohnali a prekonali Nemcov. Na čo potrebovali Nemci desaťročia, sa v Rusku udialo v priebehu desiatich rokov: kým v 80. rokoch pripadali v rámci úhrnnej plodnosti dve deti na ženu, na konci 90. rokov to bolo už len 1,2 dieťaťa na ženu.

Putinov režim sa preto odhodlal k masívnym protiopatreniam. V roku 2007 schválila vláda takzvaný materský kapitál, ktorý získa rodina v prípade druhého a každého ďalšieho dieťaťa. Na ruské pomery ide o veľkú sumu, najskôr bola jej výška okolo 200-tisíc rubľov, v roku 2013 už dosahovala výšku 400-tisíc rubľov (v tom čase to bolo v prepočte na eurá cez 10-tisíc eur, po páde kurzu rubľa činí dnes táto suma v prepočte vyše 5-tisíc eur).

Ruský prezident Vladimír Putin pózuje s nadanými deťmi v centre Sirius, ktoré vzniklo v olympijskom areáli v Soči. Foto – Profimedia.cz/Mikhail Metzel/TASS

Tento kapitál získava rodina v podobe certifikátu, ktorý môže medzi 4. a 25. rokom dieťaťa použiť na viaceré účely: či už na vzdelanie dieťaťa, zlepšenie podmienok bývania, na zdravotnú starostlivosť, čiastočne môžu ísť peniaze aj na prilepšenie dôchodku matky. Štát okrem toho prišiel aj s ďalšími opatreniami, preplácaním poplatkov na škôlky, prémiami za pôrody a zvýšenými rodičovskými prídavkami.

Ako to teda zafungovalo?

Samozrejme, ruské oficiálne miesta interpretujú vlastnú politiku ako úspech, preto je lepšie vyhľadať nezávislé zdroje. Berlínsky inštitút pre obyvateľstvo a rozvoj (Das Berlin-Institut für Bevölkerung und Entwicklung) pred časom zverejnil štúdiu, v ktorej sa venoval najnovším trendom v ruskej demografii.

Putinova veľká rodina

Nemeckí demografi napísali štúdiu sviežo a vtipne. Dá sa tu napríklad dočítať, že pred 200 rokmi jedna ruská roľníčka porodila 69 detí, čo je dodnes neprekonaný rekord. Potrebovala na to 27 tehotenstiev, z ktorých vyšlo 12 párov dvojčiat, sedemkrát sa jej narodili trojčatá a štyrikrát štvorčatá. To bolo Rusko 18. storočia, dnes by ruskej demografii postačovalo, keby sa čo najviac žien odhodlalo aspoň k druhému dieťaťu.

Prepad pôrodnosti, ktorý sa v Rusku odštartoval v takej šokujúcej miere na začiatku 90. rokov, sa najskôr zastavil v roku 2005. V roku 2011 sa už úhrnná plodnosť priblížila k 1,6 dieťaťa na ženu (oproti spomínaným 1,2 v 90. rokoch).

V Rusku na rozdiel od Nemecka nebol problém ani tak v tom, že by veľa žien nemalo deti, ale v tom, že sa väčšina z nich rozhodovala iba pre jedno dieťa. V roku 2002 takmer polovica matiek vo veku 35 až 39 rokov mala iba jedno dieťa. Aj tu došlo v poslednej dekáde k zlepšeniu, dnes má v tejto vekovej kategórii jedno dieťa menej než 40 percent matiek.

Model dvoch detí sa opäť dostáva v Rusku do módy. Zdieľať

Nemeckí demografi uznávajú, že v Rusku došlo k pozitívnym zmenám a že model dvoch detí sa opäť dostáva do módy. Otázne však podľa nich je, do akej miery to ovplyvnili prorodinné opatrenia ruskej vlády a do akej miery postupná ekonomická stabilizácia.

Podľa inštitútu sa Putinov „materský kapitál“ prejavil pozitívne najmä v prvých rokoch po jeho zavedení. Prisľúbené sumy boli totiž také veľké, že mnohé rodiny sa poponáhľali s druhým dieťaťom, keďže si neboli isté, či vláda tento sľub časom nezruší. Je tiež možné, že druhé dieťa tak či tak prišlo do rodín, ktoré ho mali v dlhodobom pláne, takže Putinov balíček spôsobil najmä to, že svoj plán trochu predsunuli. To všetko by znamenalo, že úspechy posledných rokov sú skôr krátkodobé a nenaznačujú, že sa Rusko vydá francúzskou cestou, ale skôr zotrvá na tej nemeckej.

Deti v ruskom Vladivostoku (Foto – wikimedia.org)

Vladimír Putin a jeho vláda sa však chcú vzoprieť takémuto osudu. Dokonca vyhlásili za cieľ svojej politiky návrat k dvom deťom na ženu do roku 2025, Rusko sa má stať podľa Putina opäť krajinou, kde budú normálnym modelom rodiny s dvomi či tromi deťmi. Ak by sa to podarilo, Rusi by opäť prepisovali demografickú históriu – tak ako sa ešte žiadnej krajine nepodarilo v takom krátkom čase prepadnúť z hodnoty úhrnnej plodnosti 2 detí na 1,2 dieťaťa na ženu, ešte žiadnej krajine sa nepodarilo vrátiť z takej nízkej miery plodnosti späť na dve deti.

Je to teda vôbec reálne, alebo to len súčasní ruskí vládcovia prepadli ďalšej zo svojich vízií?

Nemeckí demografi o splniteľnosti takéhoto cieľa skôr pochybujú, pretože malá rodina je už vo väčšine Ruska stabilným modelom. Na konečný verdikt, či ruská zem pod svojím cárom naozaj demograficky rozkvitla, si budeme musieť ešte dáky rok počkať.

Titulné Foto – TASR/AP

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo