Ako Figeľ mení KDH

Ako Figeľ mení KDH

Poslanecký klub KDH môže po voľbách vyzerať úplne inak.

Toto tvrdenie môže na prvý pohľad vyznievať trochu čudne, keďže prvú pätnástku kandidátov tvoria zo značnej časti starí politickí harcovníci. Napriek tomu však platí.

Prvá zmena oproti minulým rokom je v tom, že KDH tentokrát pustilo na svoju kandidátku nielen formálne nestraníckych kandidátov bez šance zamiešať karty v celkovom poradí, ale aj ľudí, ktorí majú reálnu šancu prekrúžkovať sa do parlamentu.

Bez peňazí, no s kapitálom

Platí to o pro life aktivistoch Markovi Michalčíkovi, Eve Grey, dlhoročnom šéfovi Hnutia kresťanských spoločenstiev detí eRko a zakladateľovi dobrovoľníckej koledníckej akcie Dobrá novina Mariánovi Čaučíkovi či prezidentovi Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimírovi Sirotkovi.

Títo ľudia síce nedisponujú veľkými finančnými zdrojmi na kampaň, ale majú slušný sociálny kapitál. Sú známymi tvárami početných a dobre mobilizovateľných spoločenských sietí (Fórum života, Aliancia za rodinu), ktorých sympatizanti sa dajú bez veľkých nákladov osloviť. Ich úspech závisí od naplnenia dvoch predpokladov. Tým prvým je, či budú mať nápady na efektívnu individuálnu kampaň a tým druhým, či im ich KDH umožní uskutočniť. Ak sa im to podarí, tak niektorí z nich by v novom parlamente mali zasadnúť.

Poslaneckú budúcnosť majú neistú viacerí starí matadori. Zdieľať

Ďalšími novými poslancami KDH budú s veľkou pravdepodobnosťou doteraz málo známi podpredsedovia strany Miloš Moravčík či Miroslava Szitová, ktorí majú vysoké miesta na kandidátke.

Naopak, poslaneckú budúcnosť majú neistú takí starí matadori a aktuálni poslanci ako Peter Muránsky, Alojz Přidal či Marián Radošovský. Všetci traja uzatvárajú prvú pätnástku kandidátov, pričom ide o politikov, ktorí boli vždy viac silní v uzatváraní regionálnych spojenectiev ako v zbieraní preferenčných hlasov.

Ak KDH získa v budúcich voľbách približne toľko mandátov, ako má teraz, ich vstup do parlamentu bude ohrozený. Prekrúžkovať ich zo zadných pozícií nemusia len aktivisti, ale tiež takí kandidáti ako Jozef Mikloško či Alojz Hlina.

Byť nový nestačí

Mikloško už v minulých voľbách predviedol, že má veľký fanklub a s viac ako deväťtisíc preferenčnými hlasmi sa z tridsiateho štvrtého miesta prekrúžkoval do parlamentu. Okrem neho sa to z nevoliteľného miesta podarilo ešte Monike Gibalovej, ktorá získala približne o tisíc krúžkov menej.

Nový poslanecký klub KDH môže teda oproti tomu dnešnému vyzerať značne inak. Môže v ňom byť viac ľudí z prostredia mimo hnutia a menej starých známych regionálnych kádrov. Ak sa tak stane, určite pôjde o pozitívny posun. Tento krok k otvorenosti je v prípade KDH diktovaný najmä politickou realitou, najmä skúsenosťou z predchádzajúcich volieb, keď evanjelizátori na kandidátke Obyčajných ľudí odlákali hnutiu časť voličov.

No istú zásluhu treba pripísať aj Jánovi Figeľovi. Bol to práve on, kto ľudí zvonku oslovil a pretlačil ich na kandidátku.

Samozrejme, vždy sa bude dať namietnuť, že takýchto ľudí je na kandidátke stále málo, sú na nízkych pozíciách a tie popredné majú stále obsadené staré tváre. Kto však pozná KDH, vie, že jeho štruktúry sa len nerady otvárajú novým ľuďom a viac ako zaujímavý osobný príbeh sa v hnutí cení dlhoročná lojalita.

A kto pozná predsedu KDH, vie, že nepatrí k politikom, ktorí by kvôli presadeniu nejakej svojej predstavy riskovali dramatický konflikt s regiónmi. Volebná listina KDH je teda akousi kombináciou nutnosti reagovať na vstup angažovaných veriacich do politiky inými kanálmi a mantinelov, ktoré sú dané dlhoročným fungovaním strany a politickým štýlom predsedu.

Napriek týmto obmedzeniam ide o sympatický pokus. Hoci byť novou tvárou ešte, samozrejme, nie je hodnota sama osebe.

 

Foto: TASR/Oliver Ondráš

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo