Spoločnosť Duchovný život 11. december 2020

Advent Už vydanie sa na cestu je odpoveďou tým, ktorí nás potrebujú

Alessandro D'Avenia
Alessandro D'Avenia

O aký advent mi ide? Kvôli akému adventu sa „zapájam do hry“? Čo očakávam? Som zapálený túžbou, ohňom života?

O aký advent mi ide? Kvôli akému adventu sa „zapájam do hry“? Čo očakávam? Som zapálený túžbou, ohňom života?

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Alessandro D'Avenia

Už vydanie sa na cestu je odpoveďou tým, ktorí nás potrebujú
FOTO – TASR/AP

„Keď sa blížia sviatky, ľudia sa na ne pripravujú, aby ich oslávili, každý svojím spôsobom. Tých spôsobov je mnoho. Aj farmár Benedikt mal svoj vlastný. Ten spočíval v tom, že v prvú adventnú nedeľu, ak mu počasie prialo, vyrazil na cestu do hôr.“ Takto sa začína prekrásna novela islandského spisovateľa Gunnara Gunnarssona: Advent, ktorú vydalo vydavateľstvo Kalich a ktorá by sa mala nanovo čítať každý rok v tomto období.

Advent (tal. avvento) má rovnaký koreň ako dobrodružstvo (tal. avventura). Adventus v skutočnosti (od  lat. advenio, z čoho pochádza aj naše tal. avvenire ‒ budúcnosť, to čo sa udeje, čo príde) bolo stretnutie či zrážka s niečím mimoriadnym, k čomu sa stredoveký človek na svojich peripetiách naprieč dobrodružstvami v džungli (života) nakoniec dostal. Vďaka tomu sa mohol stať rytierom: ide o emblematickú udalosť, pri ktorej musí zomrieť staré ja, aby sa mohlo narodiť to nové, ako sa to stáva v kľúčových okamihoch našej existencie.

 Ale o čo vlastne ide v prípade nášho hrdinu Benedikta, chudobného islandského farmára, ktorý má psa menom Leo a barana Nezmara? Vo veľmi chladnom období roka, medzi novembrom a decembrom, sa Benedikt vydáva do hôr, aby našiel ovce, ktoré sa stratili počas jesenných zhromažďovaní stád, skôr ako ich pohltí mráz. „Vari by mali zomrieť od hladu a chladu len preto, že nikto nemal chuť ani odvahu ich ísť hľadať a znovu ich priviesť domov? Veď sú to tiež živé stvorenia. Preto Benedikt pociťoval voči nim akýsi druh zodpovednosti.“ Prečo?

V skutočnosti Benedikt nejde na výlet alebo za nejakou zábavou, ale v ústrety adventu, teda tomu, čo príde.Zdieľať

Slovo zodpovedný pochádza zo slovesa odpovedať. Kto odpovedá? Iba ten, kto bol oslovený. V skutočnosti, Benedikt nejde na výlet alebo za nejakou zábavou, ale v ústrety adventu, teda tomu, čo príde. On, prostý farmár, stojí zoči-voči dobrodružstvu a riskuje svoj vlastný život z jednoduchého a rozhodujúceho motívu, ktorý sa týka zmyslu životného príbehu každej ľudskej existencie a ktorý odhaľuje odpoveď na otázku: za čo sa oplatí žiť? O aký „advent“ mi ide? Kvôli akému adventu (budúcnosti) sa „zapájam do hry“? Čo očakávam? Som zapálený túžbou, ohňom života? Vskutku, každý „advent“ smeruje k „narodeniu“ (v tal. natale – narodenie vo všeobecnosti).

V kresťanskej kultúre je to Boh, ktorého možno nájsť medzi horami ako obyčajné dieťa, ktoré potrebuje starostlivosť ostatných. Takže prví, ktorí sa stanú protagonistami dobrodružstva/adventu, sú z hľadiska ľudskej histórie tí najmenej hviezdni protagonisti: chudobní pastieri, ktorí cez noc bdejú nad svojím stádom. Avšak, to platí pre každého z nás. Každý, rovnako ako Benedikt, cíti, že v živote a so životom človeka sa dá urobiť niečo dobrého a že toto niečo, čo hľadáme v advente, potrebuje „narodenie“ (tal. natale ‒ slovná hračka odkazujúca aj na Vianoce), teda narodenie: naše a toho druhého.

Už vydanie sa na cestu je tou odpoveďou veciam a ľuďom, ktorí nás potrebujú, ktorí nás volajú, aj keď sú nemé/-í, ako napríklad pre Benedikta ovce rozptýlené v chlade: „Jeho cieľ bol jednoduchý: nájsť ich a priviesť živé a zdravé domov, skôr než sa sviatočný večer znesie na zem a naplní mierom a spokojnosťou mysle ľudí, ktorí urobili všetko, čo bolo v ich silách.“

Príbeh, ktorý sa dá prečítať za pár hodín v príjemnom teple domova, zatiaľ čo vonku možno vládne temná a studená noc, sa odvíja pri hľadaní, ktoré sa krok za krokom stáva epickým rozprávaním o dobre. A keď sa zdá, že sa všetko zhoršuje, vždy sa stane niečo, čo nanovo vznieti pôvodné nasadenie hlavného hrdinu, a to práve preto, že náhodou narazí na niekoho iného, kto sa podobne ​​ako on stará o ďalší kúsoček sveta, ktorý je zranený alebo roztrúsený.

Práve toto je tajomstvom adventu ‒ odvaha a súcit s kúskom sveta, ktorý je zranený alebo zabudnutý.Zdieľať

Súčet všetkých týchto každodenných a malých prejavov pozornosti, ktoré preukazujú spravodliví voči tomuto svetu, zachraňuje „svet“, čo je jednoducho to, čo máme okolo seba a čo príliš často ignorujeme. Dokonca Benediktovi nie je ľahostajná ani sviečka, ktorá ho viedla v tme: „Prv než vošiel do domu, medzi dvoma prstami stisol knôtik. Bol to prejav súcitu so svetlom, nechcel ho nechať, aby sa zbytočne strávilo.“

Práve toto je tajomstvom adventu, teda každého dobrodružstva, ktoré pripravuje (znovu) narodenie ‒ odvaha a súcit s kúskom sveta, ktorý je zranený alebo jednoducho zabudnutý. A aké prekvapujúce je zistenie, ako táto záchrana kúska sveta môže zachrániť aj kúsok našej duše! Benedikt bojuje s drsnou prírodou, ktorá sa snaží všemožne zmraziť jeho túžbu po dobre a opakuje mu: ale načo to chceš? Čo máš z toho? Avšak verím, že Benedikt by neodpovedal „aby sa ovce nezmarili“, ale: „aby som sa nezmaril ja“ v chladnom srdci. Naozaj, na to, aby sme žili, nestačí zostať nažive, ale je potrebné byť živými: narodiť sa a ustavične sa znovu (na)rodiť.

Príbeh islandského farmára obdaruváva čitateľa zmyslom pre každodenný súcit, ktorý uprostred toľkého chladu hladí a zahrieva pokožku sveta. „Na Vianoce sú všetci lepší“, klišé, ktoré v sebe skrýva iba jedinú pravdivú vec, a to, že na Vianoce si akosi spomenieme na to, že môžeme byť o čosi viac „prítomní“ (tal. presenti – čo v taliančine znamená aj darčeky): kto potrebuje našu starostlivosť a pozornosť (viac ako kedykoľvek predtým práve na tieto Vianoce, ktoré sú nevyhnutne poznačené toľkými ranami a samotou vinou súčasného obdobia)?

Ak si prečítate Benediktov príbeh, iste vám prídu na myseľ konkrétne odpovede: kde autor končí, tam sa začína čitateľovo dobrodružstvo, jeho odvážny advent, jeho možné narodenie.

 

 

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0