Parlament by mal v stredu hlasovať o reforme justície z dielne ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej.

Balík ústavných zmien zahŕňa napríklad reformu Súdnej rady, do ktorej budú môcť prezident, parlament a vláda nominovať už len nesudcov. Súdna rada dostane zároveň nové kompetencie v oblasti majetkových previerok sudcov. Reforma sa dotýka aj Ústavného súdu, kompetencií prezidenta a počíta so zriadením Najvyššieho správneho súdu, ktorý bude zároveň disciplinárnym súdom. Nová súdna mapa (o tej sa ešte nejde hlasovať) predstavuje reorganizáciu súdnej sústavy, počíta napríklad s tromi novými správnymi súdmi.

Niekoľkým osobnostiam z právnického a súdneho prostredia sme položili dve otázky:

Aký je váš názor na reformu justície z dielne ministerky Kolíkovej?

Ktorú časť reformy považujete za najviac prínosnú pre očistu justície?
(reforma Súdnej rady, majetkové previerky, zmeny v súvislosti s Ústavným súdom, zriadenie Najvyššieho správneho súdu a pod.)

Elena Berthotyová, sudkyňa Najvyššieho súdu, členka Súdnej rady

1.

Súdna rada, ktorej som členkou, podporila aj mojím hlasom novú súdnu mapu, inými slovami potrebu reformy justície, poukázala však aj na jej slabiny.

Ak mám hovoriť za seba, tak reforma z dielne ministerky je odvážna aj potrebná (v snahe o zredukovanie neefektívnych okresných súdov), v mnohom prínosná a novátorská (v snahe o zriadenie Najvyššieho správneho súdu a odčlenenia správneho od všeobecného súdnictva), ale aj otázna (v spôsobe reorganizácie, racionalizácie krajských súdov a kreovania nových správnych súdov).

Je nepochybné, že justícia potrebuje uzdraviť a vyvetrať. Na to potrebuje hĺbkovú inventúru a hlavne dlhodobú víziu presahujúcu rámec jedného volebného obdobia.

Reforma z dielne ministerky sa o to pokúsila, ale je na škodu veci, že vznikala za zatvorenými dverami bez dialógu so súdnou mocou. Životnosť každej reformy je ohraničená časom, ktorý má minister na jej realizáciu. Bez dialógu a hľadania širšej podpory hrozí, že skončí nástupom nového ministra, ktorý odmietne prevziať „štafetový kolík“ a príde s reformou reformy.

Chcem veriť tomu, že hoci súdna moc reprezentovaná Súdnou radou bola vynechaná z procesu príprav reformy, budú pri finalizácii a schvaľovaní vypočuté a zohľadnené jej rozumné pripomienky.

2.

Z  ponúknutých možnosti sú to majetkové previerky, ale iba za predpokladu, že Súdna rada bude mať efektívne nástroje, ale aj aparát na preverovanie majetkových pomerov sudcov. Tento proces má šancu pomôcť k očiste justície, pretože môže vyústiť do disciplinárneho konania, ktoré by mal po novom viesť Najvyšší správny súd s možnosťou odvolania sudcu z funkcie.

Najvyšší správny súd môže teda pomôcť pri očiste justície, ale jeho vznik je dôležitý hlavne preto, že má poskytovať účinnú ochranu pred výkonnou mocou so silou vymedziť sa proti štátnym orgánom a mocným. Nemal by preto vznikať len na stole moci výkonnej, ale k okrúhlemu stolu by mala byť prizvaná aj moc súdna.

V diskusii aj s odbornou verejnosťou by sa mal hľadať ten najlepší model, ktorý sa najviac priblíži k očakávanej autorite s postavením strážcu a ochrancu zákona. Pre zaujímavosť, v Česku sa ustanovenia o existencii NSS ocitli v ústave už v roku 1992, ten správny model sa našiel až v roku 2003.

Aj nová súdna mapa si kladie za úlohu znížiť či popretŕhať korupčné väzby v justícii. Obávam sa, či sa pri nezmenenom personálnom obsadení justície podarí tento cieľ dosiahnuť. Netreba vo veľkom sťahovať budovy, spisy, sudcov a vzďaľovať ich od konečného užívateľa justície. Stačí z justície „vysťahovať“ sudcov, ktorí spravodlivosť nerozdávajú, ale ju predávajú a kupčia s ňou. Výkonná moc na to páky má už dnes. Súdna moc tiež.

Jozef Milučký, predseda správneho kolégia Najvyššieho súdu

1

Osobne by som vyčkal s hodnotením, kým uvidíme, aký obsah budú mať jednotlivé inštitúty po schválení na pôde Národnej rady. Súdna rada na svojom poslednom zasadnutí uplatnila viaceré pripomienky k určitým otázkam, takže uvidíme, ako budú tieto pripomienky vyhodnotené a zapracované.

2.

Vytvorením nového Najvyššieho správneho súdu a jeho inštitucionálnym oddelením od sústavy všeobecného súdnictva by malo dôjsť i k skvalitneniu a zefektívneniu správneho súdnictva.

S prínosom Najvyššieho správneho súdu je potrebné dať do pozornosti najmä vývoj v Európe, kde je zreteľná snaha oddeliť správne súdnictvo od súdnictva všeobecného. Je tiež veľmi dôležité, že i v Slovenskej republike sa vytvára nielen NSS ako vrcholný súdny orgán správneho súdnictva, ale i vôbec nová sústava správnych súdov na nižšej úrovni v podobe troch správnych súdov, keď vychádzam z predstavenej koncepcie novej súdnej mapy ministerstva spravodlivosti. Uvedené sa pritom deje aj v menších krajinách, ako je Slovenská republika, príkladom je Litva.

Treba však úprimne priznať, že samostatná sústava správnych súdov z krátkodobého hľadiska kvalitatívne nevyrieši okamžite všetky v súčasnosti existujúce problémy. Osamostatnenie správneho súdnictva však určite dá časom spoľahlivú možnosť na vybudovanie kvalitnej súdnej sústavy, ktorej hlavnou úlohou by mala byť kvalitná a rýchla externá nezávislá kontrola zákonnosti verejnej správy.

Viem, že po vytvorení takejto samostatnej sústavy správnych súdov sa intenzívne volá i v Českej republike zo strany predstaviteľov Najvyššieho správneho súdu ČR, ale mám pocit, že zatiaľ tam nie je tomuto modelu naklonená adekvátna politická odozva, bez ktorej takýto projekt nie je možné zrealizovať.

Radoslav Procházka, advokát

1.

Ako zákazník justičných služieb štátu som v rozpakoch. V celom tom labyrinte zmien mi chýba zrozumiteľný leitmotív, vďaka ktorému by som v sebe dokázal vyvolať očakávanie, že keď o pol roka, o rok prídem na súd, budem mať dôvod na pocit, že je to lepšie práve vďaka tejto reforme. Lebo najefektívnejším krokom k očiste justície za uplynulých tridsať rokov sa dnes zdá byť to, že si Kočner zálohoval telefón.

2.

Ak niečo z toho, čo sa plánuje teraz, môže zmeniť mocenské pomery v justičnom gete, tak azda tie majetkové previerky. Ale keďže sme na Slovensku, nie som si istý, či vznik paralelnej spravodajskej služby, nepodliehajúcej žiadnej kontrole, nedopadne rovnako, ako tu zvykne dopadnúť všetko ostatné, t. j. práve ako nástroj na úpravu a kultiváciu konkrétnych mocenských pomerov vnútri stavu.

Ľudovít Bradáč, bývalý predseda súdu a prvý predseda Združenia sudcov Slovenska

Podporujem všetko, čo privedie justíciu k spravodlivosti. Jednotlivé reformné kroky ministerstva spravodlivosti k tomu môžu výrazne pomôcť. Za najdôležitejší krok považujem to, čo sa chystá v súvislosti so zmenami v postavení a kompetencii Súdnej rady. Dôležitým prvkom očisty justície budú majetkové previerky spôsobilosti sudcov.

Za významnú považujem i súdnu mapu, hoci som dosť skeptický k jej uvedeniu do života v celosti. Už teraz vidieť, že voči jej koncepcii narastá obrovský odpor ako v radoch sudcov, tak i v jednotlivých samosprávach po celom Slovensku. Prekonať tento odpor bude podľa mňa veľmi zložité, najmä ak koalícia v tomto smere nebude dostatočne súdržná. 

Vo vzťahu k Ústavnému súdu osobne nemám výhrady, až na skutočnosť, že považujem voľbu sudcov Ústavného súdu z hľadiska časového za príliš komplikovanú. Pokiaľ ide o pojmové vymedzenie Súdnej rady SR, oceňujem, že k tomu vôbec došlo, no považujem ho za neúplné, lebo si myslím, že okrem toho, že Súdna rada je najvyšším orgánom sudcovskej legitimity, tak je zároveň i jej reprezentatívnym orgánom. A to malo nájsť svoje vyjadrenie i v jej definícii. 

Za veľký prínos považujem i zriadenie Najvyššieho správneho súdu SR, ale uvítal by som presnejšie vymedzenie spôsobu jeho kreácie a najmä jeho prvého predsedu.

Z hľadiska celkovej efektívnosti justície je podstatné, že sa najmä súdnou mapou ruší príliš veľká rozdrobenosť súdnej sústavy a v zásade sa vraciame pred rok 1977. Obrovská šanca pre zvýšenie špecializácie sudcov, ako personálnej, tak i špecializácie agend.