Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
27. december 2020

Zápisky z trolejbusu

Služba na sviatky alebo keď je čierne vlastne biele

Vymenil stavebnú firmu za šoférovanie bratislavskej MHD. Odkedy vozí ľudí, objavila sa v ňom túžba tvoriť poviedky, ktoré uverejňujeme na pokračovanie. Dnes o pohľade inými očami.

Služba na sviatky alebo keď je čierne vlastne biele

Ilustrácia: Jan Heralecký

Prvý sviatok vianočný

Ranné cesty sú prázdne a zopár pokojných cestujúcich veziem najskôr do kostola a potom z kostola. Občas niekto ide doplniť zásoby do riedko otvorených obchodov a kde-tu sa zvezie unavený občan po prebdenej noci. Starší pán v obleku mi prišiel popriať pokojné Vianoce a vyjadril úprimnú ľútosť, že musíme ako vodiči robiť aj cez sviatky.

„Pane, ďakujem, áno, musím ísť, ako mi vyjde služba, ale viete, z profesionálneho pohľadu to je v skutočnosti služba za odmenu.“

„Čo?!“ zdesene vydýchne pán. „Vy nechcete byť s rodinou?“

„Pozrite sa! Čo vidíte? Prázdne cesty, málo cestujúcich, k tomu zopár centov navyše. Iste, že chcem byť s rodinou, ale spoločne sme doma akceptovali tento stav a máme Vianoce inokedy, v januári.“

Na tvári vnímavého muža bolo badať prebiehajúce prehodnocovanie, že čierne je vlastne biele. „A ja som si celý život myslel, aké to je nespravodlivé, že musíte cez sviatky pracovať.“

Tesne pred Vianocami ideme spolu s blízkou dušou na cintorín, na hrob jej manžela. Zomrel pred tromi rokmi a statočná vdova pokojne kráča k jeho hrobu. Mali sa veľmi radi, vzájomne sa akceptovali a prijali svoje roly v živote. Smrť, ktorá chodí zdanlivo, ako sa jej zachce, zobrala milovaného manžela veľmi nečakane.

Dnes tu spolu stojíme a po tichej vďačnej modlitbe vdova vyrovnane zašepká: „Stalo sa pre neho vzhľadom na okolnosti to najlepšie, čo sa mohlo stať. Tak som to prijala.“

Inzercia

Kráča životom statočne ďalej a vďakyplné spomienky na muža ju motivujú ráno opäť vstať a žiť. Nie v žiali živoriť.

Bolesť musí prebolieť, aby z nej mohol povstať nový rozmer života.

Prijať daný, viac-menej nezmeniteľný stav dokáže z čierneho vykúzliť biele. Občas veci postaviť hore nohami pomôže uvidieť doteraz nevidené.

Si myslím.

P. S.

Z času na čas, keď niečo neviem mechanicky poskladať, skúsim to urobiť úplne naopak, ako sa mi to zdalo do tej chvíle správne, a naozaj, niekedy skutočne započuť túžobne očakávané – cvak. To ma naučil kamarát Rado. Vďaka.

Ak vás Zápisky z trolejbusu zaujali, ďalšie príbehy si môžete prečítať aj v dvoch knižných verziách.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame