Epidemiologická situácia na Slovensku sa ďalej zhoršuje. V nemocniciach sa nachádza rekordný počet hospitalizovaných s podozrením na Covid-19 atakujúci číslo dvetisíc, z ktorých je takmer 250 v kritickom stave. A v horizonte blížiacich sa týždňov nebadať za súčasných opatrení ani možné zlepšenie. Práve naopak. Vianoce pre zdravotníkov budú zrejme všetko, len nie veselé, a to novú vlnu avizuje už aj minister zdravotníctva.

Deň po svätom Mikulášovi bude pre Slovensko zrejme pamätný. Prekonáme hranicu tisíc obetí nového koronavírusu SARS-CoV-2. Pritom len za mesiac november bolo pitvou potvrdených 649 úmrtí. Viac ako trojnásobok súčtu všetkých covidových obetí počas predošlých ôsmich mesiacov.

V úmrtiach na Covid-19 sme tak na tom horšie ako Nórsko a Fínsko dokopy, pričom ide o krajiny s porovnateľnou veľkosťou populácie. I ako Dánsko, ktoré školy nezavrelo. Na milión obyvateľov v počte obetí počas druhej vlny (od 1. septembra) sa dokonca doťahujeme s toľko skloňovaným Švédskom. Pritom ešte nie tak dávno sme boli v tomto smere svetovou špičkou.

Už dnes však vieme, že pandémia si vyžiada určite viac životov ako len tých, ktoré figurujú v koronaštatistikách.

Prečo je to tak?

Slovensko si na rozdiel od iných krajín, ktoré išli cestou zaručeného, no pre mnohých bolestivého lockdownu, zvolilo experiment vo forme plošného antigénového testovania.

Táto „atómová zbraň“ sa ukázala ako veľmi účinná a efektívna najmä v ohniskách nákazy, akými v danom čase boli Orava a Bardejov, no pomohla tiež odhaliť ďalšie problematické oblasti, ako napríklad okres Púchov.

Kým však na Orave aj vďaka vtedajšiemu celonárodnému zákazu vychádzania v kombinácii s prísnym dodržiavaním opatrení a kontrole karantény armádou v súčinnosti s regionálnym úradom verejného zdravotníctva sa situácia výrazne zlepšovala, v iných oblastiach to neplatilo. A výsledok dobre zobrazuje nasledujúci graf analytikov z Dáta bez pátosu.

Zdroj: Dáta bez pátosu

Napriek tomu, že sa po plošnom testovaní v okresoch severovýchodného Slovenska a v regióne Horného Považia ukázal pomerne vysoký výskyt koronavírusu, miesto toho, aby sa na daných miestach prijali prísne lokálne opatrenia, došlo k celoplošnému uvoľneniu. A to je problém, ktorý sa nám vrátil ako bumerang.

S výsledkami z plošného testovania, ktoré okrem iného neboli dostatočne podrobné, sa včas nepracovalo, pretože sme ich ani nemali. Do toho pokles PCR testovania spôsobil zahmlenie dát, čo prispievalo k domnienke, že sme „hydre vykrútili krk“. Nie tak celkom.

Keďže k uvoľňovaniu došlo aj v horiacich okresoch, nákaza sa aj z problematického Horného Považia nerušene šíri ďalej a dnes to okrem zahltených nemocníc v danom regióne začínajú pociťovať aj susediace oblasti (okolie Trnavy či Ponitrie), ktorých epidemiologická situácia sa z týždňa na týždeň postupne zhoršuje. 

A 14-dňová incidencia v okrese Púchov, teda počet nových pozitívnych prípadov za posledných 14 dní, je na úrovni 129 na 10-tisíc obyvateľov. Za takých okolností už celé Slovensko v októbri poznalo regionálnu hygieničku z Dolného Kubína Máriu Varmusovú a premiér posielal vojakov na Oravu dohľadávať kontakty. Čo z toho dnes platí pre Horné Považie?

Miesto toho, aby sme od predstaviteľov vlády počuli hovoriť, že situácia je v danom regióne alarmujúca (hoci ide už o starú informáciu), na pravidelnej piatkovej tlačovej konferencii ministra zdravotníctva po zasadnutí Pandemickej komisie vlády sa poslucháč dozvie, že situácia je najhoršia v Bratislavskom kraji. Pritom to vidí inak aj Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb. 

V Bratislavskom kraji sa síce situácia zhoršuje, ale celý kraj rastie z nízkych hodnôt a čísla ovplyvnilo aj nájdenie troch ohnísk nákazy v nemocniciach v Ružinove, v Národnom onkologickom ústave a v DSS v Plaveckom Podhradí. To sa však posluháč tlačovej konferencie nedozvie. 

Bratislava ako taká je pritom v incidencii za posledných sedem aj 14 dní na 10-tisíc obyvateľov dlhodobo pod priemerom Slovenska (k 5. decembru má Bratislava 7-dňovú incidenciu na hodnote 21 a 14-dňovú na hodnote 33).

Slovensko podľa analytikov z projektu Dáta bez pátosu a podľa navrhnutého semafora Ministerstva zdravotníctva SR. Zdroj: Dáta bez pátosu, MZ SR. (Redakcia Postoja sa ospravedlňuje za gramatické chyby v prevzatej grafike.)

Plošné testovanie verzus lockdown

Horiace okresy tak okrem zdravotníkov, nadšencov a „kuvikov“ posledné týždne neratuje nikto, pretože diskusia sa posunula k väčšiemu otváraniu škôl (ktoré prešlo viac do politickej roviny) a formovaniu pandemického semafora na možné uvoľňovanie opatrení (hoci predložené boli dva, dodnes nemáme jeden spoločný a aj jeho budúca použiteľnosť je v čase stáleho zhoršovania sa situácie otázna).

Nemáme tak po štyroch týždňoch od plošného testovania ani otvorené školy, ani regionálny lockdown v problematických okresoch, ani semafor a už vôbec nie dlhodobý plán boja s pandémiou.

Pritom otvárať školy dnes celoplošne v každom okrese už zrejme nie je najlepší nápad. Rovnako ako nechávať naďalej otvorené preplnené nákupné centrá a nekontrolovať na hraniciach testy pendlerov (hoci výpovedná hodnota dvojtýždňového testu je mizivá).

Premiér však v prípade ďalšieho vývoja pozná len dve možnosti: masívne plošné testovanie alebo lockdown. Pritom otázka takto nestojí a je na čase, aby si to uvedomil. Nehovoriac o tom, že aj samotný lockdown môže mať viacero podôb. 

Ešte stále platí, že situácia sa regionálne líši a to, čo dnes potrebuje Púchov, neplatí pre Komárno ani Rožňavu. A ani Oravu, ktorá si už svoje prežila.

Hoci ľudia v regiónoch, kde je antigénové plošné pretestovanie a následné sprísnenie opatrení nevyhnutné, to pred Vianocami nemusia prijať najlepšie, vytrestať celé Slovensko za problémy iných tiež nie je fér.

Ak však vláda neprijme včas potrebné opatrenia, deti nepôjdu do školy ani po Novom roku, v nemocniciach bude počas Vianoc kritický stav a nejedna rodina sa miesto štedrovečerného stola zíde skôr na cintoríne. Ak povestné hroby nechce kopať sám premiér, mal by sa prestať prizerať a bojovať žabomyšie vojny. A rovnako priznať si, že k situácii niekedy treba pre efektívny boj pristupovať aj lokálne. 

Tiež je fér povedať ľuďom v predstihu, v akom režime prežijú Vianoce, prípadne čo môžu spraviť pre to, aby sa opatrenia počas nich nesprísňovali. Na túto otázku však premiér Matovič vyzýva odpovedať „tých odborníkov, ktorí odsúdili plošné testovanie“.

Odborníci dnes vystúpia a povedia svoje stanovisko. Ak však vyzvú na sprísnenie niektorých opatrení či zavedenie istej formy lockdownu, ku ktorému už smerujeme aj podľa podpredsedu Za ľudí Juraja Šeligu, nechá si premiér konečne poradiť?