Je ešte Rakúsko štátom?

Je ešte Rakúsko štátom?

Európskou tragédiou sú politici ako rakúsky kancelár Werner Faymann, ktorí svojou bezradnosťou vyostrujú utečeneckú krízu.

Pred vyše mesiacom som na tomto mieste napísal, že hlavným problémom Európy počas utečeneckej krízy je strata zmyslu pre mieru. Na jednej strane vystupujú politici ako Robert Fico, ktorí rečnia a konajú iba s ohľadom na pudy voliča, a oproti nim stojí kancelárka najsilnejšej krajiny, ktorá nakládla na svojich voličov neúnosné bremená, pričom sama nemá žiadnu stratégiu.

Teraz sa však pozrime k našim juhozápadným susedom. Ak je v Európe jeden politik, ktorého by sme mohli nazvať Merkelovej karikatúrou, je to rakúsky kancelár Werner Faymann.

Rakúski prevádzači

V krátkosti si zhrňme rakúsky prístup v utečeneckej kríze. Faymann ešte v polovici septembra prirovnal opatrenia maďarskej vlády k nacistickým koncentrákom: „Strkať utečencov do vlakov vo viere, že idú niekam celkom inam, vyvoláva spomienky na najtemnejšie obdobie nášho kontinentu.“ Takto glosoval postup Maďarov, ktorí utečencov putujúcich na západ nechali vystúpiť z vlaku a skúšali ich umiestniť do maďarského utečeneckého tábora.

To bolo ešte v septembri, keď bol európskym hriešnikom Viktor Orbán a Werner Faymann sa vyhrieval na slniečku. Dnes Nemci ostro kritizujú rakúske úrady za to, že každý deň privážajú na hranice s Nemeckom tisíce utečencov, ktorí následne cez hraničné priechody alebo cez zelenú hranicu opúšťajú rakúske územie do Bavorska. Bavorský minister vnútra Joachim Hermann sa už nezdržal: „Republika Rakúsko sa teraz sama správa ako prevádzač.“

Inak veľmi opatrný nemecký minister vnútra Thomas Maiziere sa vyjadril: „Musíme namietať proti tomu, aby sa utečenci bez akéhokoľvek varovania privážali po zotmení na určité miesta, kde bez akejkoľvek preventívnej starostlivosti prichádzajú na nemeckú hranicu.“ Nemecké médiá sa dokonca venujú prípadom, keď Sýrčanov, ktorí chceli požiadať o azyl v Rakúsku, previezli Rakúšania priamo na hranice s Nemeckom.

Situácia na slovinsko-rakúskych aj rakúsko-nemeckých hraniciach je dramatická, prichádzajú tam totiž napriek chladnejšiemu počasiu rekordné počty utečencov. Mnohí z nich nocujú v chlade pod holým nebom, keďže voľných ubytovacích kapacít a stanov už niet.

Rakúšania pri vstupe do krajiny nikoho neregistrujú, len s úradnou asistenciou premiestňujú migrantov čo najrýchlejšie do Nemecka a dúfajú, že čo najmenší počet migrantov požiada o azyl v Rakúsku. Ich argumentom je, že v prepočte na počet obyvateľov majú spolu so Švédmi viac žiadateľov o azyl než Nemecko.

Policajti, s ktorými rakúske médiá komunikujú pod zárukou anonymity, hovoria o šialených pomeroch na hraniciach a tvrdia, že podľa ich vnútorných informácií je na balkánskej trase smerom do Nemecka momentálne ďalších 130-tisíc ľudí, teda násobne viac, než sa uvádza oficiálne.

Faymann. Werner Faymann

Samozrejme, Rakúsko za túto situáciu nenesie hlavnú zodpovednosť, podobne ako ostatné štáty na balkánskej trase len funguje ako „prietokový ohrievač“, ktorým väčšina migrantov prúdi do Nemecka. Lenže aj samotné rakúske správanie významnou mierou prispieva k zhoršovaniu problému a radikalizácii verejnej mienky.

Werner Faymann ani len náznakom nedáva najavo, že by jeho vláda mala mať niečo spoločné s riešením situácie a ochranou hraníc. Naopak, Faymann vie potopiť aj svoju ministerku vnútra, len aby budil dobrý dojem na európskom fóre.

Ministerka Johanna Mikl-Leitner totiž v polovici tohto týždňa pre nemecké médiá uviedla, že je nevyhnutné zriadiť uzávery na hraniciach, aby sa zabezpečil kontrolovaný príchod utečencov. Povedala, že rakúska vláda plánuje uzavrieť niektoré úseky v dĺžke pár kilometrov, pričom miestami musí ísť aj o ploty. Viackrát však zdôraznila, že rozhodne nepôjde o celkové oplotenie hraníc Rakúska.

Reakcia Faymanna? Krátko nato si zatelefonoval s predsedom Európskej komisie Jean-Claude Junckerom a obaja oznámili, že „ploty nemajú v Európe miesto“.

O deň neskôr Faymann na ORF zopakoval, že žiadne ploty neprichádzajú do úvahy, ide vraj len o lepšiu kontrolu hraníc, no ani tá podľa neho nespôsobí, že by prišlo čo i len o jedného utečenca menej. A takto rakúskym divákom opísal svoj recept na krízu: „Problém sa dá vyriešiť len zastavením občianskej vojny v Sýrii a na vonkajšej hranici s EÚ – napríklad medzi Tureckom a Gréckom – s budovaním prijímacích centier.“ Dovtedy sa má podľa neho štát starať o to, aby nikto z utečencov, ktorí putujú po balkánskej trase, „nezmrzol v zime“.

Až na to, že rakúska prevádzačská politika, ktorá je vábničkou pre ľudí z Blízkeho východu, aby sa tou trasou pokojne vydali, takúto pravdepodobnosť s prichádzajúcou zimou len zvyšuje.

Nad oficiálnou politikou svojho štátu krútia hlavou aj rakúski komentátori. Oliver Pink v denníku Die Presse ironicky poznamenal, že vláda síce plánuje postaviť niečo ako plot, ten však v žiadnom prípade nesmie byť nazývaný plot. A tento plot-neplot „má byť zriadený s nádejou, že Slovinci zo strachu, že to zostane na nich, ešte rýchlejšie postavia plot na svojej hranici. Ale už poriadny.“ Podľa Pinka však krajina musí otvorene hovoriť o plotoch: „Štát, ktorý už nepozná hranice, ktorý nekontrolovane púšťa masy ľudí (hoci títo tiahnu ďalej do Nemecka), stratí dôveru svojich občanov.“

Rakúsky kancelár Faymann vlastne rezignoval na aktívnu činnosť svojho štátu počas utečeneckej krízy a len ako ozvena opakuje slová, ktoré začul u Merkelovej či Junckera.

O Faymannovi v zásade asi netreba vedieť žiadnu inú podstatnú informáciu, než akú pred dvomi rokmi uverejnil nemecký týždenník Der Spiegel. Ten v kuloároch zachytil, ako sa o ňom v dôvernom kruhu vyjadrila kancelárka Merkelová: „Keď vchádza ku mne do kancelárie, väčšinou nemá žiaden názor, keď vychádza von, má väčšinou môj názor.“

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo