V Ústave SR by mali byť garantované tri nové sociálne práva. Avizoval to vo štvrtok v pléne v rozprave k novele ústavy z dielne rezortu spravodlivosti minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Napríklad sa má zaviesť právo odísť do dôchodku po stanovenom počte odpracovaných rokov. Ten by podľa Krajniaka mohol byť určený buď fixne, alebo podľa profesií.

Minister práce priblížil, že doteraz bola v ústave garantovaná iba jedna možnosť, ktorá by ľuďom zaisťovala odchod na dôchodok, a to bol vek. „Musíme mať ohľad aj na tých ľudí, ktorých tvrdá fyzická poctivá práca vedie k skoršiemu opotrebovaniu organizmu a my nemôžeme chcieť od týchto ľudí, aby boli iba čistými platcami do tohto systému a keď sa dožijú dôchodkového veku, tak si dôchodok ani neužijú," podotkol Krajniak.

Prvé nové sociálne právo tak má predstavovať právo na odchod do dôchodku po stanovenom počte odpracovaných rokov. „Môže byť diskusia o tom, či tento stanovený počet dopracovaných rokov má byť stanovený fixne pre všetkých pracujúcich, napríklad 40 rokov, ako to navrhujeme my, alebo to má byť podľa rôznych profesií stanovené podľa miery toho, ako sú fyzicky náročné a ako vedú k opotrebovaniu ľudského organizmu," poznamenal. Ubezpečil, že k tomu sa uskutoční ešte celospoločenská diskusia a bude to stanovené v zákone, ktorý bude nadväzovať na túto zmenu ústavy.

Do ústavy má pribudnúť aj ďalšie sociálne právo, aby tí, ktorí vychovajú pracujúce deti, ktoré platia odvody a dane, nemohli byť diskriminovaní pri výpočte dôchodku. „Nikto nemôže byť negatívne postihovaný za to, že pre túto spoločnosť vychoval deti, ktoré platia svoje dávky do dôchodkového systému a platia dôchodky všetkých," vyhlásil Krajniak.

Minister chce ústavne garantovať aj právo, aby každý pracujúci človek mohol odviesť časť svojich daní alebo odvodov pre svojich rodičov, ak poberajú starobný dôchodok. Upozornil, že to nemá byť povinnosť, ale právo. K tomuto by tiež podľa neho mala byť ešte široká diskusia.

Krajniak zároveň ubezpečil všetkých, ktorí sú účastní aj na iných typoch dôchodkového zabezpečenia, napríklad sa to týka výsluhových dôchodkov policajtov, vojakov, hasičov či záchranárov, že žiadnym spôsobom nie sú dotknuté ich práva a nemení sa nič, čo v týchto špecializovaných výsluhovo-dôchodkových systémoch platí.

Tieto zmeny chce pozmeňujúcim návrhom zakotviť do ústavy poslanec Sme rodina Miloš Svrček. V rámci novely Ústavy SR z dielne rezortu spravodlivosti by sa mal tak upraviť aj starobný dôchodkový systém. Ustanoviť by sa mala podmienka vzniku nároku na starobný dôchodok vo väzbe na dve skutočnosti – dobu účasti a vek. Prostredníctvom tzv. rodičovského bonusu by zároveň deti mohli priamo prispievať na dôchodok svojich rodičov.

Opozícia kritizuje úpravy dôchodkového systému v novele ústavy

Viacerí opoziční poslanci úpravy dôchodkového systému, ktoré navrhuje poslanec Svrček zakotviť do ústavy, kritizovali. Namietajú vágnosť pojmov a skutočnosť, že za zastropovanie dôchodkového veku hlasovalo v predchádzajúcom volebnom období aj hnutie Sme rodina.

Svrčekov návrh podľa poslanca Smeru-SD Ľubomíra Petráka obsahuje absolútne vágne pojmy, ktoré nie sú podložené žiadnym návrhom zákona. „Zavádzate neistotu a možnosť meniť charakter krajiny každé štyri roky. Hanba, hanba a ešte raz hanba," vyhlásil.

Nezaradený poslanec Ján Podmanický zároveň pripomenul, že za ústavné zastropovanie dôchodkového veku hlasovalo aj Sme rodina. „Vy idete vyhodiť toto jasné ustanovenie, kde sú stanovené aj roky, a idete ho nahradiť nijako nešpecifikovaným, veľmi všeobecným ustanovením, že niekedy ľudia budú mať nejaký nárok, ktorý ustanoví zákon," podotkol Podmanický s tým, že práve hnutie Sme rodina malo byť garanciou toho, že v tejto vláde sa sociálne opatrenia rušiť nebudú.

Poslanec Smeru-SD Ján Richter súčasne poukázal na návrh zákona, ktorý rieši dôchodkový systém a už je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Pýtal sa, prečo sa to teraz urýchľuje cez novelu, ktorú predkladá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí). „Toto je už absolútne ignorantstvo sociálneho dialógu," myslí si Richter.