Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Komentáre a názory
02. december 2020

Hnusoba rastie

Už len 22 dní a my stále nevieme, aké budú Vianoce

Epidemiologická situácia sa zhoršuje, ale popri zatýkaní NAKA to nie je témou dňa. No malo by.

Už len 22 dní a my stále nevieme, aké budú Vianoce

Predseda vlády Igor Matovič. FOTO TASR - Jaroslav Novák

Ak by sme dnešné pozitívne výsledky z antigénových testov (1596) pripočítali k počtu pozitívnych PCR testov (2043) a dali by sme nabok všetky pochybnosti, Slovensko v stredu zažilo svoj nový rekord – 3639 pozitívne testovaných.

Ak sa však riadime odporúčaniami odborníkov, podľa ktorých na základe nižšej senzitivity antigénových testov možno rátať s tým, že pozitívnych je viac, niekde medzi 1,5- až 1,8-násobkom počtu zistených z Ag testovania, rekord z 29. októbra (3617) sme prekročili zrejme už dávnejšie.

Najrukolapnejším z množstva dát je však počet hospitalizovaných, ktorý sa nedá nijako spochybniť ani oklamať. Ten kulminuje na úrovni 1800 pacientov s potenciálom rastu. Rovnako sa nespomaľuje ani denný počet obetí na ochorenie Covid-19.

A to je problém. Tak ako podiel pozitívne testovaných PCR metódou, ktorý sa šplhá k 20 percentám, tak aj notoricky známy nízky počet vykonaných testov. Hoci ten súvisí aj s tým, že mnoho ľudí či firiem presedlalo na bezplatné, no nie najpresnejšie a v každej situácii najvhodnejšie, antigénové testovanie.

Napriek tomu kapacity PCR testovania nie sú využité ani na polovicu, a je tak otázkou i pre regionálne úrady verejného zdravotníctva, prečo na tento test neindikujú viac ľudí. Odpoveď, že takíto ľudia nie sú, sa určite nezhoduje s realitou.

Ťažko nájsť riešenie bez politickej odvahy

Napriek „atómovej bombe“ vo forme viacerých kôl plošného testovania je zrejmé, že sme - slovníkom predsedu vlády - „krk hydre“ nevykrútili. Teda krivku šírenia koronanákazy sme dostatočne nezlomili.

Skôr naopak, mnohé ďalšie indikátory, ako napríklad stúpajúca priemerná denná Ct hodnota u pozitívnych pacientov, ktorá hovorí o veľkosti ich vírusovej nálože a podľa harvardského profesora epidemiológie Michaela Mina je predzvesťou začínajúcej vlny, hovoria o tom, že sa situácia určite nezlepšuje.

Nepopiera to už ani premiér Igor Matovič či minister zdravotníctva Marek Krajčí. No opäť chýba dostatočná reflexia daného problému, na čo sme si však už od septembra sčasti zvykli. Hoci možno predpokladať, že členovia kabinetu si uvedomujú vážnosť situácie, minister Krajčí dnes otvorene povedal, že na zavedenie tvrdších opatrení chýba politická odvaha.

„Sme v pasci. Niečo treba robiť. Prizerať sa a nechať to na prírodu sa skončí katastrofou,“ povedal aj premiér Matovič, ktorý dnes prišiel s pilotným testovaním vybraných škôl.

Teraz však už nejde len prioritne o školy, keďže ich otvorenie pred Vianocami žiakov zásadne nevytrhne z marazmu dištančného vzdelávania, hoci by im psychicky určite pomohlo. Energiu treba smerovať aj do plánu, ako ľudia prežijú blížiace sa sviatky. A to ani po dnešnej sérii tlačových brífingov presne nevieme.

Plošné testovanie verzus lockdown

Už aj naše nedostatočné a často nepresné dáta predznamenávajú, že Vianoce budú náročné. Minimálne pre dlhodobo vyčerpaných zdravotníkov, ktorí budú miesto presunutia času štedrovečernej večere riešiť skôr presuny pacientov a možno ďalšiu reprofilizáciu lôžok. Teda v prípade, že v tejto chvíli nič neurobíme.

Alebo Štedrý deň neposunieme na Luciu.

Vzhľadom na to, že testy na plošné testovanie pred Vianocami nemáme, ako dnes potvrdil aj sám premiér, tento scenár môžeme zrejme spomedzi riešení vylúčiť. A nemusíme tak nateraz ďalej živiť ani diskusiu o jeho zmysle či účinnosti. Rovnako otázna by bola vôľa ľudu zúčastniť sa na podobnej akcii, ak nepriniesla sľubovanú slobodu ani predtým.

Minister Krajčí tvrdí, že nové prísnejšie opatrenia netreba prijímať hneď, no treba sa zamyslieť nad sviatkami. Ak však nechce tvrdý lockdown počas sviatkov, mali by sme o forme únosných reštrikcií premýšľať už teraz. 

Keďže nemáme k dispozícii nakúpené antigénové testy, možnosťou je už len osvedčený lockdown. Premiér síce dnes na otázku, či by sa mal zaviesť, odmietol odpovedať a vyzval na riešenie tých „mudrlantov“, ktorí navrhujú dobrovoľné plošné testovanie. Zo sledovania názorov povestných „kuvikov“ však možno usúdiť, že by pravdepodobne neboli proti.

S kombináciou testovania vo vybraných ohniskách nákazy by to bolo ideálne riešenie, na ktoré by sme ešte mali aj dostatok testov. V prípade lockdownu je však otázna nie len jeho forma či záber, ale i obdobie, v ktorom nastane.

Ako na to idú Taliani, Španieli a Nemci?

Vzhľadom na to, že situácia sa v každej krajine vyvíja iným smerom, štáty si tiež volia rozdielny spôsob, ako sa pripraviť na vianočné sviatky. Tí, ktorí si to môžu dovoliť, dnes sprísňujú, aby mohli na Vianoce uvoľniť, či naopak.

Inzercia

Taliansko, pre ktoré bude rok 2020 určite pamätným, sa v čase vianočných a novoročných sviatkov rozhodlo zaviesť prísnejšie obmedzenia, aby tak zabránilo hroziacej tretej vlne šírenia koronavírusu. Dnes to oznámil taliansky minister zdravotníctva Roberto Speranza.

Talianska vláda avizovala dekrét, v ktorom sa rozhodla aktualizovať epidemiologické nariadenia na nadchádzajúce týždne. Nové reštrikcie sa budú týkať cestovania do zahraničia, ale aj medzi talianskymi regiónmi. Počas Vianoc a Nového roka by dokonca malo byť obmedzené aj medzimestské cestovanie.

Dekrétom by sa mala predĺžiť aj platnosť zákazu vychádzania, ktorý momentálne v krajine platí od 22.00 do 5.00 hodiny, zatvoria sa lyžiarske strediská a počas Vianoc sa nebudú odporúčať ani väčšie rodinné stretnutia. Znamenalo by to tak aj to, že talianski katolíci by museli ísť na tradičnú polnočnú omšu o niekoľko hodín skôr, no omša by sa nezrušila.

Španielsko na to ide podobne. Deň pred Štedrým dňom až do Troch kráľov zvažuje uzavretie jednotlivých autonómnych oblastí.

K štedrovečernej večeri si bude môcť zasadnúť maximálne 10 osôb, ak nejde o ľudí, ktorí žijú v spoločnej domácnosti. Tu je, samozrejme, otázne, ako to Španieli plánujú kontrolovať. Vláda však týmto nariadením chce vyzvať ľudí, aby necestovali a nerobili masové rodinné stretnutia.

Tým, čo sa však budú na Vianoce vracať domov, napríklad z Madridu do Barcelony, odporúčajú, aby 10 dní predtým obmedzili sociálne kontakty i mobilitu. Okrem toho bude tiež platiť nočný zákaz vychádzania od 1:30. Polnočná teda na Pyrenejskom polostrove bude. Kostoly budú však otvorené s obmedzenou kapacitou a s tým, že Španieli si tento rok Tichú noc nezaspievajú. Bude totiž platiť zákaz spievania.

Nezakazujú sa ani kultúrne akcie, ale musia byť pri nich dodržané pravidlá sociálneho odstupu a odporúča sa, aby sa uskutočnili v exteriéri. Hotely a reštaurácie budú naďalej otvorené s obmedzeniami.

Pred treťou vlnou varuje aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Nemecko si zachová sprísnené opatrenia až do 20. decembra, keď ich „uvoľní“. Počas vianočných sviatkov - od 23. decembra do 1. januára - sa obmedzenia pre stretávanie rodín zmiernia. Zísť sa bude môcť až do desať ľudí namiesto súčasných piatich. Napriek tomu sa ľuďom, podobne ako v Španielsku, odporúča samokaranténa pred príchodom domov na sviatky.

Témou je ešte otvorenie hotelov pre rodinné návštevy, keďže podľa kancelárky nie je možné kontrolovať, či sa v hoteloch skutočne ubytujú len príbuzní osôb žijúcich v danej oblasti.

Čo spravíme my?

Minister zdravotníctva dnes povedal, že sa nad tvrdým lockdownom počas Vianoc uvažuje, no nerád by sa k tomuto scenáru v závere priklonil.

Na prvý pohľad by sa zdalo, že Vianoce sú ideálnym obdobím na zlepšenie epidemiologickej situácie v krajine. Ekonomická aktivita je prirodzene utlmená a ľudia sú aj tak zväčša doma. K tomuto obdobiu však patria aj rodinné návštevy, lyžovačky či silvestrovské zábavy.

Niečomu z tejto kombinácie by sme mali určite predísť, no zavedenie tvrdého lockdownu so zákazom vychádzania či cestovania medzi okresmi by bolo po psychicky vyčerpávajúcej jeseni pre mnohých ľudí len posledným klincom do rakvy roku 2020.

Krajiny Európy nám opäť dávajú niekoľko možností, ako sa postaviť k blížiacemu sa vyvrcholeniu roka. Vláda by sa už mala posledné dni intenzívne zaoberať nielen tým, aký režim nastolí počas Vianoc, ale aj plánom, čo spraviť preto, aby sa súčasná situácia dovtedy nevymkla spod rúk. 

Teda či pristúpiť aspoň teraz k regionálnym prísnejším opatreniam, aby sa zbytočne nevytrápila pred Vianocami celá krajina. Kto sleduje Dáta bez pátosu vie, že medzi najproblematickejšie patria okresy Horného Považia ako Púchov či Považská Bystrica, ale i severovýchod a severozápad Slovenska. V kritických okresoch malo dôjsť k tvrdému lockdownu už dávno. No my pri opatreniach stále nevidíme žiaden rozdiel medzi Rožňavou a Ilavou. A to je náš zásadný problém.

Hlavne by však vláda mala ľuďom včas oznámiť, čo na Vianoce môžu čakať. Pretože zo všetkých plánov roka zostal ľuďom aspoň jeden, a to ten, s kým a ako chcú prežiť Vianoce.

Ak sa však kabinet bude situácii ďalej prizerať pre nedostatok politickej odvahy, ktorá mu mimochodom nechýbala pri toľko diskutovanom plošnom testovaní, ostane Matovičovej vláde onedlho posledná možnosť: pripraviť si odôvodnenie prísneho vianočného lockdownu, ktorý bude v závere jediným možným riešením.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame