Erdogan riskuje vojnu. Európa ďalších utečencov

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Erdogan riskuje vojnu. Európa ďalších utečencov

V Turecku sa v nedeľu budú konať predčasné voľby. Ich výsledok môže dať do pohybu ďalšiu veľkú vlnu utečencov do Európy.

Predčasné parlamentné voľby sa konajú preto, lebo v júni tohto roku strana Spravodlivosti a rozvoja (AKP) prezidenta Erdogana síce dokázala voľby vyhrať, ale nezískala dosť hlasov, aby mohla vládnuť. Naopak, historický úspech zaznamenala prokurdská strana HDP, ktorá sa dostala do parlamentu. Erdoganovi tento výsledok znemožnil posilniť jeho právomoci a zmeniť politický systém na prezidentský.

Hneď potom vytiahol prezident nacionalistickú kartu a turecká armáda zintenzívnila útoky na pozície kurdských separatistov. Jeho cieľom je dostať pred voľbami pod svoju zástavu čo najviac radikálne nacionalistických voličov.

Odpoveď kurdských radikálov na seba nenechala dlho čakať a v meste Cizre na juhovýchode Turecka došlo k prudkým bojom medzi armádou a milíciami Strany kurdských pracujúcich PKK, ktorej cieľom je vznik nezávislého Kurdistanu. Vojenské strety si za posledné dva mesiace vyžiadali už niekoľko desiatok obetí a šéf kurdského opozičného bloku v tureckom parlamente Selahattin Demirtas otvorene hovorí, že „Turecko je na pokraji občianskej vojny“.

Sýria to zmenila

Pritom práve počas Erdoganovej éry sa začali vzťahy tureckého štátu a Kurdov (ich počet v Turecku sa odhaduje na 15 až 20 miliónov) zlepšovať. Vláda súhlasila s obmedzeným vzdelávaním v kurdštine, tolerovala existenciu kurdských médií a v roku 2012 boli odštartované mierové rokovania s PKK. Mnoho Kurdov, ktorí sú sunnitskí moslimovia, tiež podporovalo Erdoganovu stranu AKP, keď dávalo prednosť svojej náboženskej identite pred tou etnickou. Práve tieto hlasy dnes Erdoganovi chýbajú a snaží sa ich nahradiť hlasmi nacionalisticky orientovaných voličov, ktorí doteraz podporovali sekulárne strany. S vypuknutím občianskej vojny v Sýrii sa totiž veľa vecí zmenilo.

Istanbul jún 2015. Míting podporovateľov Erdoganovej strany AKP.

Pre Kurdov na severe Iraku a severovýchode Sýrie sa stali najväčšou hrozbou islamskí džihádisti, či už z Islamského štátu, alebo z Frontu al–Nusrá, ktorých však Ankara rôznymi formami – skryte či otvorene – podporovala. V kurdskej populácii to bez ohľadu na hranice vyvolalo masovú vlnu odporu.

Turci podporovali islamistov z viacerých dôvodov. Erdoganovi vyhovovalo štylizovať sa do úlohy ochrancu sunnitských kmeňov a zbierať tak domáce politické body. Zároveň malo Turecko dlhodobé spory s režimom prezidenta Asada a jeho pád by mu vyhovoval. Asadovská Sýria si robila územné nároky na tureckú provinciu Hatay a tiež obviňovala Turecko, že prostredníctvom vodných nádrží na riekach Eufrat a Tigris ovplyvňuje objem vody, ktorý sa dostane jej územie.

Erdogan sa tiež obáva toho, že strata kontroly Bagdadu a Damašku nad kurdskými územiami povedie k tomu, že toto vákuum zaplní nejaká forma kurdského štátu. Na severe Iraku už dnes Kurdi nezávislý štát de facto majú a ak by sa s nimi spojil sýrsky Kurdistan, pod kurdskou kontrolou by sa ocitol obrovský pás územia v tesnej blízkosti tureckých južných hraníc. Nehovoriac o obrovskej gravitačnej sile, ktorou by takéto zjednotenie irackých a sýrskych Kurdov pôsobilo na milióny Kurdov v Turecku.

Tiež platí, že kurdské milície YPG, ktoré operujú v Sýrii, majú s PKK veľmi tesný vzťah. Na rozdiel od kurdských frakcií v Iraku, ktoré sú donútené s Tureckom v niektorých oblastiach spolupracovať. Napríklad pri exporte ropy, vyťaženej na ich územiach.

Z týchto dôvodov Erdoganovi vyhovuje, keď sú irackí a sýrski Kurdi zamestnaní bojmi s Islamským štátom a inými džihádistami.

Panika z Kurdov

Posledné udalosti na Blízkom východe urobili z Kurdov silných hráčov, ktorých politické požiadavky nebude môcť svet donekonečna prehliadať. Značná časť tureckej spoločnosti je z takéhoto vývoja a posilnenia hrozby kurdského separatizmu v panike. Práve s touto emóciou a s hlasmi nacionalistických radikálov Erdogan kalkuluje, keď konflikt s Kurdmi ženie na hranu. Nemusí sa mu to však vyplatiť.

Ak by voľby a následný vývoj ešte viac eskalovali turecko-kurdský konflikt, malo by to pre Európu obrovské následky. Stačí si len uvedomiť, že v Turecku sa v tejto chvíli nachádzajú približne dva milióny utečencov zo Sýrie a Iraku. Ak by sa situácia v krajine destabilizovala, je veľmi pravdepodobné, že táto masa ľudí by sa dala do pohybu. Smerom na sever, do Európy.

Foto: TASR

 

 

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo