Mnohí Arméni sú z jej podmienok sklamaní. Azerbajdžan si ponechá územia, ktoré vojnou získal, a ruské jednotky sa majú na päť rokov usadiť v Náhornom Karabachu. Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi hovorí o príčinách konfliktu s otcom Bernardom de Nardom, rímskokatolíckym kňazom latinského obradu, ktorý pochádza z Argentíny a posledné tri roky pôsobí v Arménsku.

Podmienky dohody neboli v Arménsku prijaté pozitívne. Aké dôsledky to môže mať pre krajinu?

Ľudia sú z dohody veľmi nešťastní, považujú ju zneváženie tisícov mŕtvych a sú presvedčení, že ňou zradili Arménov žijúcich v Karabachu. Následkom dohody je vážna politická kríza – opozičné strany požadujú odstúpenie predsedu vlády. V nasledujúcich týždňoch budú možno v uliciach ďalšie protesty a demonštrácie, čo len podporí celkovú atmosféru nestability a vytvorí ešte väčšiu krízu.

Čo pre arménskych obyvateľov znamená skutočnosť, že Azerbajdžan zostane na územiach, ktoré vojnou získal?

S ohľadom na hrozbu genocídy by ich obyvatelia žili v neustálom strachu, takže predpokladám, že väčšina z nich opustí svoje domovy a príde do Arménska. Kultúrne a náboženské dedičstvo je tiež v ohrození – kostoly môžu byť zničené alebo zmenené na mešity. Arménsko už kritizovalo Azerbajdžan za zničenie kresťanského cintorína v Nachičevane. Na videách je zachytené, ako ho búrajú a likvidujú hroby i kamenné kríže. Je celkom možné, že sa niečo podobné stane v Karabachu.

Aké sú korene tohto konfliktu, ktorý sa začal v 90. rokoch 20. storočia a teraz sa obnovil?

Korene konfliktu siahajú do čias Sovietskeho zväzu, keď Stalin po druhej svetovej vojne rozdelil územia v prospech toho, čo nazval zmesou etnických skupín. Azerbajdžanu tak poskytol arménske historické územie Karabachu ako autonómny región Azerbajdžanskej republiky. Pádom Berlínskeho múru a rozpadom Sovietskeho zväzu sa v Azerbajdžane prebudil antiarménsky nacionalizmus a vo viacerých mestách vrátane hlavného mesta Baku došlo k masakrám Arménov. V tejto veľmi chúlostivej situácii sa Karabach ako autonómny región s arménskou väčšinou vyhlásil za nezávislý, čo Azerbajdžan neuznal. Vypukla preto vojna medzi Azerbajdžanom a Arménskom, v ktorej sa bojovalo o nezávislosť Karabachu. Skončila sa víťazstvom Arménska a vyhlásením nezávislosti Karabachu (uznalo ju však iba Arménsko – v podstate išlo o jeho anexiu Karabachu).

V Arménsku žijete tri roky. V Európe ho máme spojené s genocídou roku 1915. Myslíte si, že zanechala stopy na jeho obyvateľoch?

Genocída zanechala veľa stôp. Najvýraznejšou je silný pocit nespravodlivosti, že museli prežiť také zverstvá, a páchatelia ich doposiaľ popierajú. Prejavuje sa v ustavičnom volaní po spravodlivosti, a to nielen v bežných rozhovoroch, ale aj počas každoročných spomienkových slávností.

Ako Arménov ovplyvňuje súčasný konflikt?

Ovplyvňuje ich v mnohých ohľadoch. Prvým je utrpenie rodín, ktorých členovia zomierajú alebo sú zmrzačení vo vojne. Ďalej rastie chudoba, keďže prioritou sú vojenské výdavky. Stúpa počet vysídlených osôb – obyvatelia Karabachu prichádzajú do arménskych miest. Rodiny prijímajú toľko príbuzných, priateľov alebo známych, koľko môžu, no ich bieda sa tým ešte zväčšuje. Zvyšuje sa nezamestnanosť, ktorá teraz rastie aj pre krízu vyvolanú pandémiou. Citeľný je nedostatok príjmov z cestovného ruchu.

Prispieva neveľká Katolícka cirkev v Arménsku k zmierneniu rán spôsobených vojnou?

Vzťah Arménskej apoštolskej cirkvi ku Katolíckej cirkvi je vzťahom vzájomného rešpektu a spolupráce vo veciach spoločného záujmu. V prvom rade pomáhame ľuďom postihnutým vojnou – navštevujeme rodiny, modlíme sa s nimi, utešujeme ich a pokiaľ je to možné, poskytujeme im aj hmotnú podporu. Robíme to prostredníctvom Máriiných légií a sestier Matky Terezy.

Aký je geopolitický rozmer tejto vojny? Má náboženské dôvody alebo ide o čisto politický problém?

Domnievam sa, že táto vojna odhaľuje pokrytectvo mnohých vlád. V oficiálnych prejavoch síce presadzujú mier, ale zároveň predávajú zbrane zúčastneným stranám. Okrem toho sa ukazuje, že sa oveľa viac zaujímajú o ropu a plyn ako o životy ľudí. Vidíme jasne islamskú rozpínavosť podporovanú viacerými štátmi. Želajú si, aby z Ázie zmizli starobylé kresťanské národy, ku ktorým patrí aj arménsky národ.

Vnímajú Arméni aktuálne dianie tak, že na nich medzinárodné spoločenstvo zabudlo?

Áno, Arméni sa cítia zabudnutí a zradení medzinárodným spoločenstvom, ktoré sa čoraz viac zaujíma o geopolitické hry – pravda, spravodlivosť a mier zostávajú v úzadí. Rád by som však bol poslom nádeje: arménsky ľud napriek neopísateľným pohromám v svojej histórii vždy znovu povstal. Konal v mieri, bez pomsty a odporu. Požadoval len spravodlivosť a nasledoval milosrdnú lásku Ježiša a Márie. Urobí tak aj teraz a stane sa príkladom pre svet.