Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
01. december 2020

Nový rozpočet

Lekári a nemocnice chcú viac peňazí, zdravotníctvu však zúfalo chýba niečo iné

Hrozí odchod zdravotníkov a zhoršenie starostlivosti. Prečo je to tak, aj keď do systému lejeme viac peňazí ako niektorí susedia?

Lekári a nemocnice chcú viac peňazí, zdravotníctvu však zúfalo chýba niečo iné

FOTO TASR – Pavel Neubauer

Písal sa rok 2011, bol november a Slovensko žilo v neistote. Takmer 2500 lekárov totiž dalo hromadne výpoveď a zdalo sa, že o pacientov sa nebude mať kto starať. Najhoršia situácia bola na severe krajiny, kde niektoré nemocnice nedokázali poskytovať ani akútnu zdravotnú starostlivosť.

Lekári týmto spôsobom bojovali za zvýšenie platov a dofinancovanie systému, podobrotky ich totiž ministerstvo, ktorému vtedy šéfoval Ivan Uhliarik z KDH, nepočúvalo. Nakoniec sa im podarilo svoje požiadavky vybojovať a dva dni po tom, ako lekárom skončila výpovedná lehota, sa všetko vrátilo do normálu.

Prešlo deväť rokov a lekári opäť bijú na poplach. Pred budovou Národnej rady sa stretli predstavitelia takmer všetkých relevantných organizácií zastupujúcich zdravotníkov, nemocnice aj pacientov a spoločne žiadali, aby do zdravotníctva išlo na budúci rok viac peňazí, ako sa plánuje podľa návrhu rozpočtu.

Ako povedal šéf Slovenskej lekárskej komory Marián Kollár, o ktorom je známe, že s premiérom nemá veľmi dobré vzťahy, „slovenské zdravotníctvo je v dôsledku zlých rozhodnutí, nesystémových zmien a pretrvávajúceho nedofinancovania v núdzovom stave už niekoľko rokov. Dnes tento stav môžeme hodnotiť ako krízový.“

Zároveň dodal, že rozpočet je podhodnotený, príjmov bude menej, ako je napísané na papieri, a výdavky budú rásť viac, než odhadli na ministerstve financií. Okrem toho vláde vyčítal, že kým v okolitých krajinách budú na budúci rok zdravotníkom výrazne stúpať platy, u nás sa nič také neplánuje. A to spôsobí ďalší masový odchod zdravotníkov do zahraničia.

Celý opis situácie zaklincoval jednoduchým, ale grafickým porovnaním s Českom. Kým u našich susedov platí štát za svojich poistencov 65 eur mesačne, u nás je to 39. Ide o ľudí, ktorí si neplatia odvody, pretože sú napríklad na dôchodku či na materskej, a prispieva teda za nich štát. Preto žiadajú navýšenie tejto čiastky na necelých 55 eur, čo by celému zdravotníctvu výrazne pomohlo.

Ako uviedol Kollár, toto zvýšenie by štátnu kasu vyšlo „iba 450 miliónov eur“. No a túto čiastku predsa nemôže byť problematické niekde nájsť. Na otázku, či v prípade nedohody zvažujú zdravotníci aj štrajk, Kollár priamo neodpovedal, túto možnosť ale nevylúčil.

Naozaj je však situácia v našom zdravotníctve taká zlá? Pohľad na konkrétne čísla nám totiž ukáže, že peňazí nie je úplne málo, máme ale veľký problém s ich efektívnym využívaním. Na začiatok si však ukážme niekoľko grafov. 

Viac peňazí ako v okolitých krajinách

Keď sa pozrieme na to, koľko peňazí ide v jednotlivých štátoch na zdravotníctvo, zistíme, že v porovnaní s okolitými krajinami sme na tom celkom dobre. Iste, nedosahujeme úroveň Nemecka, dávame však viac ako susedné Maďarsko či Poľsko.

 

Zdravotníctvo je zároveň druhou oblasťou, do ktorej smeruje najviac verejných peňazí a celkovo doň v budúcom roku nalejeme takmer šesť miliárd eur. 

Ako pre Postoj uvádza hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová, porastie aj príspevok za poistencov štátu. „Kým v tomto roku zaplatí štát za seniorov, deti, ženy na materskej či nezamestnaných približne 1,14 miliardy, v budúcom roku sa predpokladá nárast na ešte vyššiu sumu, a to 1,43 miliardy,“ spresňuje.

 

Objem peňazí, ktorý tečie do zdravotníctva, pritom každoročne rastie a iba za posledných päť rokov sa zväčšil o 27 percent. Návrh rozpočtu, o ktorom bude onedlho hlasovať parlament a ktorý obsahuje návrh výdavkov až do roku 2023, okrem toho počíta s tým, že o tri roky pôjde na zdravotníctvo o takmer 50 percent viac peňazí ako tomu bolo v roku 2014. Za rovnaké obdobie pritom naša ekonomika vzrastie o 38 percent.

Mali by sme sa pozrieť aj na platové ohodnotenie. Kollár upozorňuje, že v okolitých krajinách si zdravotníci prilepšia a u nás sa o zvyšovaní platov nehovorí. Na Slovensku však už niekoľko rokov funguje pre zdravotníkov takzvaný platový automat. Vďaka nemu sa lekárom každý rok zvyšujú platy tak, aby dosahovali určitý násobok priemernej mzdy spred dvoch rokov. Vďaka tomuto systému sa priemerný plat nemocničných lekárov medzi rokmi 2011 až 2018 zvýšil o takmer 1700 eur, priemerné platy lekárov tým narástli z pôvodných 1053 na 2710.

So zvyšovaním sa počíta aj v budúcom roku a v samotnom návrhu rozpočtu je naň vyhradených 178 miliónov eur.

Podľa porovnania, ktoré v návrhu rozpočtu na budúci rok uvádzajú analytici ministerstva financií, je dokonca platové ohodnotenie zdravotníkov na Slovensku o niečo lepšie ako v Maďarsku či Poľsku.

Inzercia

Peňazí treba viac, samy osebe však nestačia

Bola teda tlačová konferencia, na ktorej sa zišli zástupcovia zdravotníkov, nemocníc a pacientov, iba súčasťou každoročného folklóru, ktorý predchádza schváleniu zákona o rozpočte? Treba totiž povedať, že výhrady k rozpočtu určenému pre zdravotníctvo majú tieto organizácie vždy.

Určite nie, veď to, že zdravotníctvo potrebuje viac peňazí, musí byť jasné každému, kto aspoň občas navštívi niektorú zo štátnych nemocníc. Tento rok navyše pribudli aj výdavky spojené s pandémiou, ktoré nikto neočakával.

Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martin Vlachynský preto pre Postoj uvádza, že dofinancovanie bude zrejme nevyhnutné a dôvodov je hneď niekoľko. Ešte minulá vláda na tento rok zdravotníctvu pridelila výrazne menej peňazí, ako reálne potrebovalo, a súčasná vláda tento problém vyriešila iba čiastočne. Dofinancovala totiž iba jednu, štátnu zdravotnú poisťovňu.

„Nedostatočné financovanie ostalo nedoriešené pre zvyšné dve poisťovne, ktoré reprezentujú 45 percent poistencov. Tento problém sa len posunie do roku  2021,“ hovorí Vlachynský.

Pandémia bude zároveň ďalej pokračovať, keďže však nikto presne nevie, aké investície a kde sú najviac potrebné, tento stav má podľa Vlachynského „potenciál pohltiť desiatky miliónov ročne bez toho, aby si to niekto všimol“.

Kardinálna otázka však je, či hodnota, ktorú poskytuje zdravotníctvo spoločnosti, je adekvátna peniazom, ktoré sú vyčlenené. Zdieľať

Keď totiž zrazu prestane v niektorej nemocnici fungovať kotol, bude ho treba urgentne vymeniť, aj keď to pôvodne nebolo v rozpočtovom pláne. Keďže slovenské nemocnice sú chronicky zanedbávané, takéto situácie vôbec nie sú ojedinelé.

Pravdou je však aj to, že zdravotníctvo je oblasť, ktorá vždy dokáže zhltnúť aj dvojnásobné príjmy. Ako teda hovorí odborník na zdravotníctvo z INEKO Dušan Zachar, otázka o zvyšovaní zdrojov je vždy relatívna.

„Zdravotníctvo vie využiť aj o 100 percent vyššie zdroje. Kardinálna otázka však je, či hodnota, ktorú poskytuje zdravotníctvo spoločnosti, je adekvátna peniazom, ktoré sú vyčlenené,“ vysvetľuje. A analýza štátnych analytikov ukázala, že Slovensko síce dáva na túto oblasť viac peňazí ako iné krajiny, výsledky ale zaostávajú.

Málo hodnoty za veľa peňazí

Príčina? Neefektívne míňanie peňazí. Revízia výdavkov v zdravotníctve ukázala, že ročne by sa dalo ušetriť 465 miliónov. To je zhruba čiastka, ktorú zástupcovia zdravotníkov a nemocníc žiadali na tlačovej konferencii.

Peniaze by sa dali ušetriť najmä znížením návštev u špecializovaných lekárov, čo je oblasť, v ktorej prevyšujeme väčšinu európskych krajín. Ďalšou oblasťou je zefektívnenie nemocničnej siete, o ktorú sa snažila ešte minulá ministerka zdravotníctva.

Zástupcovia zdravotníkov, nemocníc aj pacientov by teda mali tlačiť nielen na navýšenie balíka peňazí, ale aj na to, aby ministerstvo, ktoré ich zastrešuje, našlo odvahu na potrebné reformy. Vďaka nim by už možno nemuseli každý rok zas a znovu žiadať vládu a poslancov, aby návrh rozpočtu prehodnotili a predsa len dali zdravotníctvu viac peňazí.

Samotná vláda by zmenám mala byť otvorená, do úradu predsa zasadla s veľkým reformným apetítom. A nebolo tomu inak ani na ministerstve zdravotníctva. Zmeny v organizácii nemocníc, ambulantnej starostlivosti, liekovej politike... Zozačiatku sa zdalo sa, že v tomto rezorte sa začnú diať veľké veci.

No ako povedal v nedávnom rozhovore pre Postoj štátny tajomník Peter Stachura, ktorý má pod palcom práve nemocnice, pandémia všetky plány zmrazila.

„Mali sme hneď na začiatku ambíciu naštartovať zásadné veci a procesy, ale, žiaľ, nový koronavírus všetky dobré zámery absolútne paralyzoval. A ak bude trvať tri roky, ani sa k tomu nedostaneme,“ vysvetlil.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame