Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
30. november 2020

Antisystém

Protest pred domom premiéra Matoviča svedčí o rastúcom sebavedomí organizátorov

„Protivládne demonštrácie ukázali aj rozpor medzi ľudáckymi katolíkmi a KBS,“ hovorí politológ Miroslav Mareš.

Protest pred domom premiéra Matoviča svedčí o rastúcom sebavedomí organizátorov

TASR: Jaroslav Novák

Cez Slovensko prechádza vlna protivládnych protestov. Kto tvorí nespokojnú ulicu? Komu by vyhovovalo pouličné násilie, kto sú antisystémoví kresťania a ako na situáciu reflektuje časť slovenských novinárov?

„Kotleba, Noční vlci? Historickými väzbami je antisystémová scéna rozdelená, no v súčasných otázkach si je antisystém na Slovensku veľmi blízky,“ hovorí český politológ a odborník na politický a náboženský extrémizmus Miroslav Mareš, ktorý sa venuje aj situácii na Slovensku.

Cez víkend sa pred domom premiéra v Trnave zišla skupina niekoľkých stoviek protestujúcich proti vláde Igora Matoviča. Ide už o tretí protest za krátky čas. Čo ukázal?

Veľký protest pred domom premiéra svedčí o narastajúcom sebavedomí organizátorov protestov a o snahe využiť súčasnú podporu časti spoločnosti na zastrašenie politických oponentov. Pokiaľ na transparentoch prirovnávajú Matoviča k Hitlerovi, je to úplne neadekvátne a bagatelizuje to skutočnú Hitlerovu hrôzovládu. Symbol rakvy a pohrebného venca má v sebe vyjadrené posolstvo smrti, čo je zastrašujúci prvok.

Koho dnes vlastne vidíme na nespokojnej slovenskej ulici? Kto sa angažuje na protivládnych protestoch?

Šlo o viacero hnutí, v prvom rade Kotlebova ĽSNS a k nej pridružené organizácie, ďalej sú to tradiční komunisti, ktorí na Slovensku však až takí silní nie sú. V treťom prípade sa ukazuje zaujímavé prepojenie ľudí okolo konšpiračných zoskupení alternatívnych médií, o ktorých sa špekuluje, že majú prepojenia na Rusko. Patrí k nim napríklad Ján Čarnogurský, ktorý je predsedom Slovensko-ruskej spoločnosti.

Neznamená to však, že každý človek, ktorý na tieto protesty ide, sa musí stotožniť s niektorou z týchto skupín. Sú tam aj ľudia, ktorí sú frustrovaní a majú na to reálne dôvody – rapídny pokles životnej úrovne pre pandémiu a podobne. Tieto politické skupiny sa snažia túto vlnu nespokojných podchytiť. Koniec-koncov, deje sa to nielen na Slovensku, ale aj inde v Európe.

„Stratégia Ruska je vyvolať pnutie v krajinách a znevierohodniť v nich prozápadné elity. A tam sa protirúšková kampaň hodí.“  Zdieľať

Na prvom proteste v októbri dominovali chuligáni. O čo ide tejto skupine?

Je tam viacero motívov. Veľmi dôležitým je snaha sa vyžiť, sú to ľudia, ktorí trávia polčasy na futbale bitkami, ľudia, ktorí žijú akčne a koronavírus ich zrazu náhle zavrel doma. To v nich vyvoláva frustrácie. Na protestoch sa snažia vybiť energiu, ktorú inak ventilujú chuligánskym životom. Sú však aj výrazne politizovaní.

Veľká časť slovenskej chuligánskej scény má sympatie ku krajnej pravici. Trnava alebo Slovan sú navzájom nepriatelia vo futbale, no ich chuligáni majú podobné názory na politiku. Keďže sú akční a dokážu k sebe tým násilím pritiahnuť mediálnu pozornosť, sú vítaní aj pre organizátorov protestov. Tí sa, samozrejme, môžu od toho násilia dištancovať, ale mnohým môže byť takáto razantná akcia sympatická. Podobne časť chuligánov môže mať rovnaké dôvody demonštrovať ako tí obyčajní frustrovaní ľudia, napríklad pre stratu príjmu.

Foto: Dominik Sepp

Komu by násilie vyhovovalo?

Na proteste sa viackrát ozvali hlasy priamo z ĽSNS, ktoré vyzývali na pokojný priebeh. Je to dvojznačné, na jednej strane je tu snaha pôsobiť, že my nie sme tí násilníci, na druhej je tu prítomná túžba zviditeľniť akciu v médiách, k čomu tieto skupiny napomáhajú.

Čo chcú cez demonštrácie dosiahnuť komunisti, ktorých bolo vidieť primárne na druhom proteste?

Moja téza je, že tu existujú sympatie k Rusku a celkovo odkaz, ktorý vysiela proruská scéna, že Covid-19 a rúška sú nejaký komplot Západu. Dezinfoscéna túto rétoriku smerujúcu proti Západu prijala. Komunisti sa k nim pridávajú navyše aj preto, lebo opatrenia proti korone dopadajú najviac na tie najchudobnejšie vrstvy. A to sú ich potenciálni voliči.

Demonštrácie ukázali aj rozpor medzi ľudáckymi katolíkmi a hlavným klérom, teda Konferenciou biskupov Slovenska (KBS), kde biskupi podporili opatrenia vlády, ale zdvihol sa voči nim odpor tých antisystémových kresťanov. Do toho vstupujú navyše konšpiračné prístupy niektorých marginálnych skupín, akou je napríklad Pravoverná katolícka cirkev – tá má hlavnú aktivitu v Česku, no sú v nej aj Slováci.

Kto sú antisystémoví kresťania?

Tí, ktorí majú blízko ku Kotlebovi alebo k alternatívnej scéne vrátane magazínu ZEM & VEK. Aj keď ten je výrazne širšie orientovaný.

Ako to na Slovensku vyzerá s krajnou ľavicou?

Slovensko je typické tým, že jeho voličská základňa sa rýchlo prelieva. Zo súčasnej situácie pandémie, kde mnoho ľudí ekonomicky stráca, by táto radikálna ľavica nejaké hlasy získať mohla.

Akú úlohu v tomto kontexte zohráva poslanec Smeru Ľuboš Blaha?

Je charakteristický tým, že týchto ľudí priťahuje ku Smeru. Smer vo chvíli, keď mu hlasy strednej triedy, ktoré kedysi mal, berie Pellegriniho Hlas, musí loviť v iných vodách. Tam je preň práve Blaha do určitej miery záchranou, pretože k strane priťahuje protestných voličov. Komunisti by sami nemali potenciál dostať sa do NR SR. Nemajú na to osobnosti. Keďže je Ľuboš Blaha v Smere, môže časť z nich dostať práve k Ficovej strane.

Foto: Iva Mrvová

Ako v rámci protivládnych protestov tohto typu čítať vplyv Ruska, je tam vôbec nejaký?

Je to zložité, ruský vplyv sa ťažko číta priamo, dá sa odhaľovať iba v náznakoch. Tí istí ľudia, ktorí boli aktívni v podpore ruského postupu na Ukrajine, sú v súčasnej dobe na strane protivládnych protestov proti Covid-19. Vidieť to okrem Slovenska aj v iných krajinách – v Česku, v Nemecku. Z toho možno usudzovať, že nejaká snaha iniciovať protesty proti rúškam zo strany Ruska prichádza.

Nemusí byť riadená do posledného bodu, stačí všeobecný odkaz „v tomto sa budete angažovať“. A ľudia, ktorí sú všeobecne zástancovia kremeľskej politiky, to pochopili. A robia to. Cieľom hybridných kampaní je vyvolať chaos a spochybniť vládu. Stratégia Ruska je vyvolať pnutie v krajinách a spochybniť v nich prozápadné elity. A tam sa protirúšková kampaň hodí.

Krátko po prvom a ešte viac po druhom protivládnom proteste sa ozvali hlasy novinárov, ktorí označujú ľudí na ulici za fašistov či extrémistov. Prečo nedokážeme či nechceme tieto skupiny rozlišovať?

Nechcem mať ten čechistický, pohŕdavý náhľad. No slovenská žurnalistika je silne polarizovaná. Ak to poviem zjednodušene, bratislavská kaviareň je v tomto typická. V protestoch vidí najmä ohrozenie demokratických základov Slovenska. To, ako je krajina dnes polarizovaná, vedie k tomu, že často volí zjednodušujúce metódy. A keďže nálepka fašista je najviac diskreditujúca, tak novinári a elity paušálne používajú najmä ju.

Inzercia

Je to najmä zo strachu pred týmito skupinami a v snahe brániť demokraciu?

Povedal by som, že je to strach, ale aj obrana vlastných pozícií a demokratických hodnôt, hoci subjektívne ponímaných. A je to trochu ten odstup, vzdialenosť od slovenského vidieka, ktorý je z ich pohľadu dlhodobo z istej časti mečiarovský, ficovský a dnes kotlebovský.

Súčasne to ohrozenie demokracie z viacerých skupín reálne existuje.

Isteže. Preto to elity takto vnímajú a takto komunikujú. No už som zachytil vtipy na internetových platformách blízkych liberálom – zíde sa komunista, fašista a konšpirátor a oslavujú 17. november – čiže istá základná analýza tu už je.

„Stráca sa podstata fašizmu. Stráca sa schopnosť identifikovať ten skutočný fašizmus, a tým ho aj efektívne riešiť.“ Zdieľať

A čo ten zvyšok? Ľudia, ktorí sa nehlásia k antisystému a na námestie ich ženie primárne frustrácia z pandémie a z opatrení nekompetentne komunikujúcej vlády?

Samozrejme, množstvo vlád robí chyby. To neplatí iba pre Slovensko. Na to reagujú sklamane najmä tí stredoví voliči, čo však neznamená, že budú automaticky voliť Kotlebu. To je hlúposť.

Dnes sa za fašistu označuje hocikto. Kam toto nálepkovanie povedie?

Už dnes je to vidieť, a nielen na Slovensku, že sa stráca podstata fašizmu. Stráca sa schopnosť identifikovať ten skutočný fašizmus, a tým ho aj efektívne riešiť.

Dá sa na to, čo sa dnes na ulici deje, nazerať cez optiku tribalizmu? Teda nejakých kmeňových skupín, kde má každá svoje vlastné politické záujmy?

Záleží na tom, ako si tribalizmus definujeme. V prípade tribalizmu by som si na námestí predstavoval skôr výraznejšie subkultúry než týchto ľudí, ktorí sú výrazne premiešaní. Začnem zoširoka – dlhodobo je tu problém antisystémovej opozície na Slovensku, kde je Kotleba, ktorý má tradíciu Tisovského štátu, dnes sa však derie do popredia tá proruská antisystémová scéna ako napríklad Noční vlci, ktorá pokľakne pred mohylou na Slavíne a nehlási sa k Tisovmu štátu, ale ku komunistickému dedičstvu minulosti.

Historickými väzbami je scéna antisystému dnes rozdelená, hoci v súčasných otázkach sú si veľmi blízki. Ľudí, ktorí by chceli Kotlebu i Harabina, to niekedy mätie. Masa je menej tribálna, bolo by ju možné spojiť, ak by elity neboli rozdelené.

Prof. Miroslav Mareš (foto: archív Miroslava Mareša)

Akú úlohu tu podľa vás zohráva Katolícka cirkev?

Trochu som to naznačil, vedenie cirkvi sa dnes snaží byť lojálne k vláde, no na tých spodných poschodiach sa vyskytujú ľudia s odmietavými postojmi k rúškam a anti-COVID opatreniam. No súvisí to aj s celkovou atmosférou – s kritikou pápeža Františka, s podporou poľských opatrení proti potratom a podobne. Je tu časť cirkvi, ktorá je vyhranene dogmatická a ktorá sa okrem iného začala angažovať v otázkach pandémie, aby oslabila vládu.

Nie je to však postoj vedenia cirkvi, sú to protestné aktivity malej časti nižšieho a čiastočne stredného kléru. Plus sa do toho pridávajú odštiepené skupiny, ktoré sú však viditeľné. Ako napríklad zmienená Pravoverná katolícka cirkev.

„Politika je v hľadaní menšieho zla a mnohí nechcú hľadať menšie zlo. Chcú to absolútne dobro.“  Zdieľať

Naša bratislavská kaviareň, akokoľvek je ten pojem sprofanovaný, často nevie nazerať na dianie z nadhľadu, spoločne hľadať, a tým občas aj správne identifikovať problém. Ako tomu čeliť?

Ja by som videl ten stret najmä medzi elitarizmom a populizmom. Časť slovenského politického priestoru je zameraná mimo hlavného mesta, a tá je populistická. A kaviareň na to reaguje elitarizmom, ktorý má tú charakteristiku, že medzi tú našu „elitu“ nechceme pustiť niekoho, kto by nám narušoval naše homogénne názory. 

Čo s tým možno robiť?

Ísť zodpovedne po svojej línii a skúsiť debatovať aj s tými, ktorí majú svoje názory uzavreté. Ale iste, nie je to jednoduché. Tento vývoj neplatí iba pre Slovensko. Keď sa pozrieme na debatu o amerických voľbách, tak tam je to v otázke pokrytia médií to isté. Na Slovensku je to o to ťažšie, že redakcie denníkov a spravodajských serverov sú vytvárané od 90. rokov na základe názorovej homogenity skupiny. A keď sa človek začne vymedzovať, začnú ho automaticky chápať ako agenta druhého tábora. Čo je, samozrejme, pre človeka ťažké.

Ak niekto kritizuje Matoviča, nemusí byť, samozrejme, automaticky podporovateľom Kotlebu. No v tom polarizovanom videní sa to takto môže často interpretovať. Súvisí to s bojovným idealizmom. Politika je v hľadaní menšieho zla a mnohí nechcú hľadať menšie zlo. Chcú to absolútne dobro. A vďaka nemu sú schopní prehliadať aj tie problémové aspekty na ceste k nemu.

Šlo o tretiu vlnu protivládnych protestov a je možné predpokladať, že nie poslednú. Ako s týmito postojmi časti spoločnosti pracovať?

Nemá to jednoduché riešenie. Pomôže kvalitná komunikácia vlády, trochu ponížený postoj k občanom, ospravedlnenie sa za to, že tie opatrenia musia byť, občas nejaké to gesto – vzdanie sa vlastných peňazí v prospech niečoho ďalšieho. A na tej novinárskej strane – netreba automaticky ostrakizovať, skôr sa zamerať na to, čo je skutočne zlé. Neostrakizovať každého. Skôr sa snažiť vcítiť do toho, čo cítia tí bežní ľudia.

Aj tí na tom námestí?

Záleží na tom ktorí. Pani, ktorá s cigaretou v puse mláti bejzbalkou do brány Úradu vlády, asi nie je v tej chvíli človek, s ktorým by sa dalo diskutovať o potrebe politického vzdelávania. Ale dlhodobo je potrebné vysielať odkazy medzi ľudí, ktorí sú reálne postihnutí pandémiou a nechcú sa automaticky radikálne angažovať, ženú ich k tomu iba súčasné okolnosti. A tým ľuďom je dnes potrebné pomáhať.

Na strane druhej – poviem to tým masarykovským pojmom – vo chvíli, keď je takáto náročná situácia, aká panuje dnes, tak je normálnou patológiou, že sa na ulici vyskytnú aj nejakí kontroverzní protestujúci. Netreba však robiť apokalypsu z toho, že niekto ide protestovať na námestie. Na to je demokracia a ak sa to zvrhne, na to sú bezpečnostné zložky. Dnes treba podchytiť a sústrediť sa najmä na tých ľudí, ktorí by tam nabudúce prísť nemuseli.

Miroslav Mareš (1974). Vyštudoval právo a politológiu na Masarykovej univerzite v Brne, kde dnes pôsobí ako profesor. Zaoberá sa bezpečnosťou, terorizmom a extrémizmom. Spolupracuje so slovenským ministerstvom spravodlivosti, kde skúša znalcov v oblasti politického a náboženského extrémizmu.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva