Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
27. november 2020

Pápežova dcéra

Obeť mocenských hier a politických intríg

Tajomný život Lucrezie Borgiovej je dodnes predmetom špekulácií a silnou inšpiráciou pre mnohých umelcov. 

Obeť mocenských hier a politických intríg

Podoba Lucrezie Borgiovej od Bartolomea Veneta. Städel Museum Frankfurt.

Bolo to na prelome 15. a 16. storočia, v časoch, keď Krištof Kolumbus ohromil Európu objavom Nového sveta a ešte pred tým, ako Luther započal svoju reformáciu. Na pápežský stolec si zasadol kardinál Rodrigo Borgia, ktorý prijal meno Alexander VI.

Rod Borgiovcov pochádzal z okolia španielskej Valencie. Rodrigov strýko však preniesol ich moc do Talianska, keď zasadol na pápežský trón ako pápež Kalixt III.

Bolo to obdobie, keď dominikánsky kazateľ Girolamo Savonarola pálil vo Florencii na námestí knihy i umelecké diela a kázal proti Mediciovcom. No zároveň to bolo obdobie, keď tvoril Botticelli a formovala sa Benátska svätá liga ako reakcia na vpád francúzskeho kráľa Karola VIII. do Talianska.

Umenie a vojna, aj týmito slovami by sa dala opísať atmosféra doby, v ktorej prišla na svet pápežova dcéra Lucrezia Borgiová.

Predurčená k manželstvu

Lucrezia sa narodila 18. apríla roku 1480 v Subiacu pápežovi Alexandrovi VI. a Giovanne „Vannozzy“ Cattaneiovej, ktorá bola jeho milenkou. Jej súrodencami boli bratia Cesare, Juan a Giovanni. Ich politické ambície, ktoré inak urobili dojem aj na Machiavelliho, spolu s mocenskými záujmami pápeža poznačili život tejto krásnej dievčiny predurčenej na strategicky výhodný sobáš.

Lucrezia bola v čase dospievania vychovávaná pápežovou sesternicou Adrianou de Mila Orsiniovou a dostalo sa jej mimoriadne kvalitného vzdelania. Hovorila plynule po španielsky, taliansky, francúzsky a ovládala aj knižnú latinčinu či gréčtinu. Okrem toho hrala na lutne, spievala, tancovala či prednášala poéziu.

Správy o jej mimoriadnej kráse sa šírili ako legenda. Lucrezia mala podľa dobových opisov po kolená dlhé zlatisté vlasy, svetlú pleť, biele zuby, štíhly krk a gaštanové oči. Prvé myšlienky na zúročenie jej krásy v sobášnej politike napadli pápežovi v čase, keď mala len jedenásť rokov. Jej prvý sobáš sa konal, keď mala trinásť rokov. Vyvoleným ženíchom bol dvakrát taký starý Giovanni Sforza z Pesary.

Z hľadiska politických záujmov sa ich manželstvo časom ukázalo ako nevyhovujúce, a tak Lucreziin otec započal proces jeho anulácie. Dôvodom mala byť údajná Giovanniho impotencia. Ich manželstvo bolo napokon uznané ako nekonzumované a Lucrezia bola vyhlásená za „virgo intacta“, nedotknutú pannu.

Dosso Dossi-portrét Lucrezie Borgiovej. National Gallery of Victoria.

Na rozhodnutie cirkevného tribunálu čakala ukrytá u sestier dominikánok v kláštore San Sisto. Bolo to aj preto, lebo sa nachádzala v pokročilom štádiu tehotenstva. Otcom jej dieťaťa mal byť údajne pápežov komorník Pedro Calderon, prezývaný aj Perotto, s ktorým mala milostný pomer. 

Obvinenie z impotencie sa dotklo hrdosti Giovanniho Sforzu, ktorý následne obvinil Lucreziu z incestného vzťahu s vlastným otcom a bratmi. Pedra Calderona zavraždili a jeho mŕtvolu vytiahli po čase z Tiberu. Podozrenia z jeho vraždy padli na Lucreziinho brata Cesareho, ktorý tým chcel zahladiť sestrin prehrešok a zabrániť tak šíreniu ďalších rečí o jej počestnosti. Prilial tým však len vodu na mlyn klebetám o ich nezákonnom vzťahu a žiarlivosti ako skutočnému motívu vraždy. 

Lucreziino dieťa dostalo meno Giovanni a k jeho otcovstvu sa dvomi bulami prihlásil najprv brat Cesare a neskôr aj pápež Alexander. O Lucrezii ako matke nikde nebola zmienka, a tak chlapcovi prischla prezývka „Infans Romanus“, dieťa Ríma. Neskôr žil spolu s Lucreziou, ktorá sa oňho starala ako o mladšieho brata. Dodnes nie je možné na základe prameňov s istotou povedať, či bola skutočne jeho matkou.

Pre politickú situáciu a hrozbu, ktorú predstavovalo Francúzsko, na seba ďalšie Lucreziino manželstvo nenechalo dlho čakať. Jej druhým manželom sa stal Alfonso Arragónsky z Neapola. Zosobášili sa roku 1498 a mali spolu syna Rodriga, ktorý sa dožil len dvanástich rokov. Hoci boli s Alfonsom manželmi len dva roky, Lucrezia v tomto zväzku zrejme prežívala skutočné obdobie rodinného šťastia.

Inzercia

Túto idylu však opäť prekazil brat Cesare, ktorý dal jej manžela úkladne zavraždiť. Dôvodom mali byť opäť politické záujmy. Ani on, ani Lucreziin otec, ktorý bol pápežom, sa na šťastie svojej dcéry a sestry nikdy neohliadali. Tento čin opäť vyvolal reči o Cesareho intímnom vzťahu k vlastnej sestre a o tom, že jej šťastie vo zväzku s iným mužom nemohol zniesť.

Po tejto rane Lucrezia opúšťa Vatikán a uchyľuje sa do Spoleta, kde má na starosti administratívne záležitosti v zastúpení pápeža. S rodinou odmieta komunikovať a naplno sa oddáva trúchleniu za nebohým manželom. Politické záujmy ju však ani tentoraz neobídu. Ďalšie ponuky na strategický sobáš odmieta so slovami, že všetci jej manželia skončia zavraždení.

Napriek jej protestu sa v Ríme pripravuje tretia svadba. Novým vyvoleným má byť Alfonso d´Este z Ferrary. Sobáš uzavreli v zastúpení v roku 1501. S ich svadbou sa spájala aj istá škandalózna udalosť, ktorú opisuje dobový kronikár a kňaz pôsobiaci vo Vatikáne, Johann Burchard. Hovorí o tom, ako na hostinu v Apoštolskom paláci dorazilo 50 rímskych prostitútok, ktoré tancovali nahé a obšťastňovali hostí. Dodáva tiež, že Lucrezia s manželom sa ako jediní do týchto zvrhlostí nezapojili.

Freska v Apoštolskom paláci od Pinturicchia zachytávajúca sv. Katarínu s tvárou Lucrezie Borgiovej. Vatikánske múzeá.

Posledné roky života

Zvyšok života strávila Lucrezia na manželovom dvore vo Ferrare. Hoci bolo ich manželstvo plodné, nedalo sa povedať, že bolo šťastné. Obaja mali totiž počas neho viacero nemanželských aférok. Lucrezia dokonca udržiavala pomer s Francescom Gonzagom, ktorý bol manželom jej švagrinej Isabelly d´Este.

Lucrezii sa však podarilo presláviť sa ako mecenáška umenia. Na svojom dvore okolo seba zhromaždila najväčších umelcov, literátov a intelektuálov tých čias. 

Boli medzi nimi aj Lodovico Ariosto, Gian Giorgio Trissino, Ercole Strozzi či Pietro Bembo. Práve s Bembom udržiavala Lucrezia ďalší milostný pomer. Vášnivé listy, ktoré si zaľúbenci navzájom vymieňali, označil o niekoľko storočí neskôr lord Byron za „najkrajšie ľúbostné listy na svete“.

Na sklonku života dochádza u Lucrezie Borgiovej k výraznej zmene. Tá spočívala v jej náboženskej konverzii a v prehĺbení viery a zbožnosti. Podľa možností začína žiť skrytým a asketickým životom plným pokánia. Pod prepychovými šatami nosí vrecovinu, vstupuje do tretieho františkánskeho rádu a je ovplyvnená myšlienkami sv. Kataríny Sienskej a sv. Bernardina zo Sieny. Založila aj kláštor klarisiek v San Bernardino či útulok pre chudobných.

Lucrezia Borgiová umiera 24. júna 1519 pri svojom ôsmom pôrode vo veku 39 rokov. Je pochovaná v konvente Corpus Domini vo Ferrare.

Stále inšpirujúca

V snahe očistiť pápežovu zlú povesť na ňu ako prvý vrhol zlé svetlo florentský teológ Tomaso Tomasi v knihe z roku 1655. V duchu hesla „za všetkým hľadaj ženu“ obvinil Lucreziu zo zvodcovstva a manipulácie. Tomu vraj nedokázal odolať ani samotný pápež. Obraz Lucrezie ako travičky a vrahyne vytvoril vo svojom diele Viktor Hugo v roku 1833 a neskôr aj operný skladateľ Gaetano Donizetti, ktorý z nej urobil archetyp zlej ženy.

Aj ďalší umelci 19. storočia v nej hľadali predobraz femme fatale, zvodnej a nebezpečnej ženy, ktorá bola vtedy obľúbeným námetom v umení. Pravdou však je, že Lucrezia vychádza z rodiny Borgiovcov najlepšie. Nedá sa povedať, že by bola nevinnou obeťou, ale určite nebola ani bezcitná vrahyňa. Práve poslušnosť, ktorou bola už od detstva voči rodine zaviazaná, tvorila hlavnú niť jej nie príliš šťastného života. 

Keď však v manželstve s Alfonsom d´Este dosiahla istú mieru slobody a autonómie, ukázala, že vie byť schopná politička, diplomatka a mecenáška umenia. Napokon si dopriala aj trochu voľnosti v ľúbostnom živote, a to v takej miere, v akej to mocným ženám voľná morálka tých čias dovoľovala.  

Od očarujúcej mladej dievčiny cez bábku politických záujmov jej rodiny, rolu manželky a matky až po posledné roky strávené v zbožnosti a kajúcnosti je Lucrezia Borgiová príkladom ženy, ktorú beh dejín očiernil. Pritom práve ona bola možno jediným svetlým bodom v dlhej histórii kontroverzného rodu Borgiovcov. 

Odporúčame