Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
25. november 2020

Trestanie Poľska a Maďarska

Veľký omyl bojovníkov proti populizmu

Spájanie dotácií s politickými kritériami ako kladivo na Poľsko a Maďarsko je slepá ulička.

Veľký omyl bojovníkov proti populizmu

Foto: TASR/AP

Poľské a maďarské blokovanie rozpočtu EÚ a Fondu obnovy kvôli nesúhlasu s podmieňovaním čerpania európskych peňazí dodržiavaním princípov právneho štátu vyvolalo veľký rozruch.

Dajme teraz bokom, že panika nie je na mieste, pretože na kompromis je stále dosť času, a pozrime sa bližšie na inštitút, ktorý Poľsko a Maďarsko použili. Hrozba vetom nie je žiadnym bezprecedentným krokom, ale ide o stratégiu, ktorá k vyjednávaniam v Únii patrí.

Túto „atómovú zbraň“ napríklad v roku 1991 bez varovania (na rozdiel od Morawieckeho a Orbána) vytiahol španielsky premiér Felipe González na samite v Maastrichte, keď súhlas so spoločnou európskou menou podmieňoval väčším balíkom europeňazí pre Španielsko. Alebo francúzsky prezident Jacques Chirac na samite v Nice, keď sa snažil zvýšiť rozhodovaciu váhu Francúzska.

Veto v roku 2011 využil aj britský premiér David Cameron, keď nesúhlasil so zmenami, ktoré mali posilniť eurozónu. Aj maličké Luxembursko vďaka hrozbe vetom až do roku 2014 vzdorovalo tlaku na zrušenie tajných bankových účtov, ktoré využívali podvodníci z celého sveta.

To je pritom len malá ukážka z pomerne dlhého zoznamu. Právo veta v zásadných otázkach nie je skrátka žiaden démon, ale súčasť princípu, že v Únii spolu chceme hovoriť ako rovný s rovným.

Orbán sa zmocňuje štátu naozaj nebezpečne. V Poľsku je však situácia v mnohom odlišná. Zdieľať

Je logické, že Poľsko a Maďarsko sa cítia nápadom podmieňovať čerpanie európskych peňazí politickými kritériami najviac ohrozené. Kritike z niektorých kruhov, že nerešpektujú princípy právneho štátu, čelia už dlhší čas.

Prezentovanie obidvoch krajín v jednom balíku je však zavádzajúce. Orbán sa zmocňuje štátu naozaj nebezpečne. V Poľsku je však situácia v mnohom odlišná. Strana Právo a spravodlivosť (PiS) má výrazne slabšiu pozíciu ako Fidesz.

Vládna koalícia má len tesnú parlamentnú väčšinu, aj to je odkázaná na podporu dvoch menších koaličných strán, ktoré si, ako sa viackrát ukázalo (organizácia prezidentských volieb počas pandémie, zákon na ochranu zvierat), dokážu postaviť hlavu. Opozícia zároveň kontroluje druhú komoru parlamentu, komunálnu politiku vo väčšine veľkých miest a len tesne prehrala prezidentské voľby.

Aj pohľad na poľskú mediálnu scénu je iný ako na tú maďarskú. Verejnoprávne médiá síce PiS ovládol v porovnaní s érou Občianskej platformy brutálnejšie, v Poľsku je však stále dosť médií, ktoré sú nezávislé a kritické k vláde. Keď dáme bokom verejnoprávne médiá, tak v tých ostatných má opozičný, liberálny pohľad nad tým vládnym určite prevahu. A Kaczynski sa to na rozdiel od Orbána nesnaží zvrátiť drsným spôsobom cez spriaznených oligarchov.

Najsilnejšou vecnou výhradou voči Poľsku je súdna reforma, do ktorej sa pustila Kaczynského garnitúra. To však má širší kontext.

Zmeny v súdnictve boli jedným z najdôležitejších predvolebných sľubov strany PiS ešte v roku 2015. Malo to svoje opodstatnenie, pretože veľa ľudí v bolo z fungovania súdov rozčarovaných.

Súdy boli jedinou z oblastí, kde po páde komunistického režimu nedošlo k žiadnemu vyrovnaniu s minulosťou, a teda ani k personálnym zmenám. Sudcovia si to vymohli pri rokovaniach za okrúhlym stolom a argumentovali, že justícia sa očistí sama. Nestalo sa.

Na Najvyššom súde donedávna zasadali sudcovia, ktorí v 80. rokoch posielali ľudí do väzenia na základe paragrafov o výnimočnom stave, odsudzovali členov Solidarity. Veľkej časti Poľska to prekážalo.

Inzercia

Existuje veľa silných signálov, že poľskí konzervatívci to napriek dobrej diagnóze s politickým tlakom na justíciu naozaj prehnali a súdy po ich reforme nefungujú lepšie.

Lenže v tejto debate nezaškodí trochu opatrnosti. Justičné systémy sú naprieč Európou rôzne, niekde funguje silná sudcovská samospráva, inde majú v procese výberu sudcov veľké slovo aj politici. Nedá sa len tak z ľahkosťou rozsúdiť, ktorý model funguje lepšie.

Sami najlepšie vieme, ako sa u nás vďaka sudcovskej samospráve na dlhý čas zabetónoval Štefan Harabin a každú kritiku odrážal s argumentom, že ide o politické zasahovanie do nezávislosti justície.

Právny štát je navyše širší pojem ako len fungovanie súdnictva. Napríklad pokiaľ ide o boj s korupciou, aj tou na najvyšších miestach, Poľsko je roky vo všetkých ukazovateľoch výrazne pred nami.

Preto ak Poľsko kvôli princípom právneho štátu kritizujú europoslanci zo Slovenska, kde existujú vážne podozrenia, že tí, čo mali právny štát chrániť, vytvorili paralelné mocenské štruktúry, ktoré fungovali v záujme mafie, znie to buď smiešne, alebo z toho na diaľku sršia ideologické motívy.

Neplatí, že hrozba ekonomických škôd zmení politické preferencie voličov v Európe a odradí ich od podpory populistov. Zdieľať

Tieto riadky nemajú byť nekritickou obhajobou Poľska. Poľská vláda má za snahu uplatňovať svoj politický vplyv na justíciu čeliť kritike. Aj sa to deje.

Problém je v pretavovaní tejto kritiky do snahy podmieniť čerpanie európskych peňazí politickými kritériami. Čo sa dnes prezentuje ako súčasť širšieho zápasu s populizmom.

Ide však o veľký omyl. Nikto súdny nemôže veriť, že takéto trestanie odradí voličov od podpory populistických politikov. Práve naopak, EÚ sa im môže ešte viac odcudziť. Pre voliča z východného Poľska, ktorý uveril sľubu, že PiS zatočí s „kastou nedotknuteľných sudcov“, to bude len ďalší dôkaz, že nevolení úradníci z Bruselu chcú demokraticky vybratej vláde diktovať, čo má robiť.

Predstavme si, ako by reagovali voliči niekde na Zemplíne, keby kvôli takémuto trestaniu prišli o peniaze na novú cestu. Nahnevali by sa všetci, voliči koalície aj opozície a najviac by si to zlízla EÚ.

Neplatí ani to, že hrozba ekonomických škôd zmení politické preferencie voličov v Európe a odradí ich od podpory populistov. Brexit, keď voliči denne počúvali o riziku ekonomickej katastrofy, je dôkazom, že takto to nefunguje.

Ak politikom naozaj záleží na osude liberálnej demokracie v Európe, mali by svoju pozornosť nasmerovať inde. Na skutočné dôvody rozmachu populizmu. Napríklad na migračnú politiku a jej zlyhania či na oprávnený pocit masy ľudí, že v dôsledku globalizácie strácajú kontrolu nad svojimi životmi.

Spájanie dotácií s politickými kritériami ako kladivo na Poľsko a Maďarsko je slepá ulička. Únii to v konečnom dôsledku viac uškodí, ako pomôže.

Odporúčame