Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
História Komentáre a názory
25. november 2020

Výber roka

Ako Stalin ponúkal partnerstvo Tretej ríši

V novembri sme si pripomenuli málo známe, no historicky dôležité výročie – návrh Sovietskeho zväzu na partnerstvo s Nemeckom. Prišiel 25. novembra 1940.

Ako Stalin ponúkal partnerstvo Tretej ríši

Keď som skončil strednú školu, chcel som študovať filozofiu a históriu. Nevyšlo to, túto kombináciu v tom čase neponúkali. Vyštudoval som jedno – a druhé ostalo záľubou. Najradšej komentujem témy, ktoré majú aj historický presah. Nie je ich veľa, ale o to lepšie si ich pamätám. Do redakčného výberu som zaradil návrat k udalostiam, ktoré sa odohrali pred 80-timi rokmi. A tvár Európy ovplyvňujú dodnes. DD

Na väčšinu z nás to možno pôsobí absurdne, no historické dokumenty potvrdzujú, že sa to naozaj stalo. Stalin a jeho minister Molotov vyjednávali s Nemeckom o možnom pristúpení Sovietskeho zväzu ku krajinám osi. Pakt Nemecka, Talianska a Japonska sa mal v roku 1940 rozšíriť o najväčší štát na svete.

Nakoniec sa, ako je známe, nerozšíril.

Dôvod: Hitler neprijal Stalinov návrh, resp. jeho podmienky pre nové rozdelenie Európy. Odbil ich ako vydieranie. 

Nemecký historik Joachim Fernau považoval Hitlerovo rozhodnutie odmietnuť Stalinove podmienky za osudové nielen pre Nemecko, ale aj pre Európu a svet. Ak by Hitler v novembri 1940 prikývol, ďalší priebeh vojny o Európu by vyzeral celkom inak.

Predohra

Základom pre nemecko-sovietske rozhovory bol starý Pakt o neútočení z roku 1939. Týmto paktom si Nemecko a Sovietsky zväz rozdelili Poľsko. A zaviazali sa, že vzájomné spory nebudú riešiť vojensky, ale politicky.

Koncom roka 1940 boli Nemci, na veľké prekvapenie Stalina, faktickými víťazmi „bleskovej vojny“ z roku 1939. Rozpučili Československo, dobyli Poľsko, hladko obsadili Belgicko a Francúzsko.

Predpoklady Stalina, že Hitler aspoň trochu uviazne na západnom fronte, kde bude krvácať a strácať sily, sa nenaplnili. Británia síce odolávala, no pre Nemecko nepredstavovala priamu hrozbu. V istom zmysle to mohlo vyzerať tak, že je po vojne. Kontinentálnu Európu tvorila nacistická Tretia ríša s jej provinciami či satelitmi. A boľševický Sovietsky zväz.

Obom „ríšam“ bolo jasné, že starý Pakt o neútočení buď aktualizujú, alebo na seba narazia vojensky.

Nemecko váhalo medzi Hitlerovými plánmi na inváziu a pokusmi diplomatov o rozšírenie paktu (osi) troch mocností na štyri – čím by sa vyhlo veľkej vojne na východnom fronte. A zároveň by schladilo ambície Spojených štátov tvrdšie zakročiť na podporu Británie. 

V októbri 1940 Stalin naznačil, že by mal záujem cez ministra Molotova prerokovať otázku budúcich vzťahov Berlína a Moskvy. Hitlerov minister Ribbentrop doručil odpoveď: Führer je pripravený rokovať o prípadnej dlhodobej spolupráci štyroch mocností: Sovietskeho zväzu, Talianska, Japonska a Nemecka.

V októbri 1940 sa v Berlíne začali nemecko-sovietske rozhovory o možnom pakte. Ribbentrop sformuloval východiská: Nemecko nedovolí, aby európsky kontinent viedli Anglosasi, resp. Británia so Spojenými štátmi, a je pripravené na dohody so Sovietskym zväzom.

V rámci politiky sfér vplyvu Nemci ponúkali Sovietom voľnú ruku východne od Bosporu. Inými slovami, Nemci chceli Stalina vyplatiť britskými peniazmi: kolóniami na Blízkom a Strednom východe.

Pre Moskvu však bola úplná nemecká hegemónia v Európe neprijateľná. Žiadala nielen Čierne more, o ktoré by sa Nemci vedeli podeliť, ale aj časť Balkánu.

Ponuka Moskvy

Rozhovory uviazli. Potom sa scéna otočila. Na stole už nebola Hitlerova ponuka pre Moskvu, ale Stalinov návrh pre Berlín. 

25. novembra 1940 (pred 80 rokmi) doručil Molotov Nemcom stanovisko Stalina. Začínalo sa slovami „sovietska vláda je pripravená prijať návrh na pakt štyroch mocností o politickej spolupráci a vzájomnej ekonomickej pomoci“. Stalin však v tajných dodatkoch požadoval Fínsko, otvorenie Bulharska pre sovietske vojenské základne, prístavy v Gruzínsku a Azerbajdžane a vycúvanie Japonska zo severného Sachalinu.

Stalin zrejme videl, že žiada priveľa, preto sa ponáhľal ponúknuť Nemcom rozsiahle zvýšenie dodávok obilia a ďalšie obchodné výhody.

Len aby nedošlo k nedorozumeniu: návrh Moskvy neznamenal jej snahu vstúpiť do svetovej vojny po boku Nemecka. Nemal to byť vojenský pakt, ale pakt o sférach vplyvu. Koncom roka 1940 v Európe nezúrila vojna. Kontinent bol v rukách Tretej ríše a jej malých, poslušne podriadených spojencov (ku ktorým sa hlásilo aj Slovensko). 

Jednoducho, Stalin si chcel sadnúť za prestretý stôl – a krájať vojnovú korisť bez vojny.

Inzercia

Chytil do rúk veľkú lyžicu a čakal na nemeckú odpoveď.

Lenže – nijaká nemecká odpoveď na návrhy a podmienky Stalina neprišla.

Neprišla už nikdy.

Dohra

Po odmlčaní Nemcov sa Molotov viackrát pokúšal kontaktovať nemeckú stranu s otázkou, ako vyzerá reakcia Hitlera. Odpoveďou bolo zakaždým len mlčanie.

Ešte aj v januári 1941 sa Molotov pýtal nemeckých diplomatov na možnosť pracovať na dohode o „pakte štyroch“. Stalin sa stále ponúkal ako nový partner pre krajiny osi. Výsledok bol opäť rovnaký. Nemecko nereagovalo. 

Reakcia prišla až 22. júna 1941. Niesla meno operácia Barbarossa.

Nemecko vycerilo zuby. A následne o ne prišlo. Mnohí sa domnievajú, že už navždy.

Sovietsky zväz zas stratil za šesť rokov viac ako 10 miliónov vojakov a k tomu viac ako 10 miliónov civilistov. Stalinova „ríša“ vyšla z vojny doslova zdecimovaná.

Víťazi a porazení

Po vojne sa dostali do rúk historikov rozsiahle nemecké archívy, z ktorých sa dali zrekonštruovať udalosti, ktoré predchádzali vojne. Sovieti archívy nesprístupnili.

Akékoľvek obvinenia o „paktovaní“ s Treťou ríšou odmietali. Úrady vydali knihu Falšovatelia dejín, v ktorej sa snažili vyvrátiť obvinenia o dohodách či ponukách pre Nemecko. Stalin tvrdil, že počas vyjednávaní o rozšírení paktu „len testoval Nemecko“ a otvorene odmietol návrhy na rozdelenie sveta.

Žiada sa dodať, že povojnový pohľad na históriu bol silne zúžený, resp. deformovaný rukopisom víťazov. Presadila sa hlavne anglosaská interpretácia. Nemecká, možno na pár drobných výnimiek, dodnes neexistuje.

Nemecké archívy v roku 1948 zverejnili Spojené štáty a predpokladá sa, že niektoré kľúčové informácie dodnes chýbajú. Je možné (dokonca pravdepodobné), že o dohody s Nemeckom sa nepokúšali len Sovieti, ale aj Briti a ďalšie krajiny spojencov.

Napokon, Briti predsa do vojny vstupovali ako koloniálna veľmoc, pevne presvedčená, že má prirodzené právo vládnuť nad inými národmi. Z vojny vyšla Británia podobne ako Nemecko – so stratou chrupu (hoci na strane víťaza).

Mimochodom, história vie byť veľmi ironická.

To, čo žiadal Stalin v 25. novembra 1940 a na čo Nemci neodpovedali, sa zopakovalo. Rozdiel bol v tom, že apetít Stalina narástol, v polovici Európy táborila Červená armáda a jeho podmienky o rozkrájaní Európy a sveta boli prijaté. Tí, ktorí prikývli, sa volali Roosevelt a Churchill.

Nie veľmi bystrého Roosevelta neskôr nahradil o niečo schopnejší Truman. Na veci to však veľa nezmenilo. Politika sfér vplyvu nebola otázka. Bola to realita.

Česko a Slovensko patrili v roku 1945 medzi oslobodené krajiny.

Aby sme to spresnili: oslobodili nás, ako to už pri oslobodeniach chodí, nielen od bývalého pána. Oslobodili nás od bremena vládnutia.

Odporúčame