Stále chudobnejšia Ukrajina: Heslá z Majdanu už nestačia

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Stále chudobnejšia Ukrajina: Heslá z Majdanu už nestačia

Ukrajinci v nedeľu volili primátorov aj miestne a regionálne parlamenty. Výsledky môžu mať vplyv aj na veľkú politiku. Prinášame reportáž Jozefa Majchráka z Ukrajiny.

V Žytomyre, regionálnom centre ležiacom stopäťdesiat kilometrov na západ od Kyjeva, sa dá natrafiť na zaujímavú volebnú kuriozitu. Volebná miestnosť v miestnej vojenskej nemocnici má krátko pred koncom volieb účasť nula voličov. Na otázku, prečo tu vlastne sú, pätica uzimených členov komisie len rezignovane odpovie, že na to sa máme pýtať inde.

Dôvod nulovej účasti je jednoduchý. V nemocnici síce leží asi dvesto vojakov zranených v bojoch v Donbase, všetci však majú adresu niekde inde ako v Žytomyre, a tak v miestnych voľbách hlasovať nemôžu.

Ani volebná účasť na celej Ukrajine nebola nijako oslnivá. Hoci prieskumy predpovedali viac ako sedemdesiat percent, nakoniec volilo iba približne štyridsaťšesť percent voličov.

Za Janukovyča bolo lepšie

Pacientov – vojakov žytomyrskej nemocnice oveľa viac ako voľby zaujímal príchod dobrovoľníkov, ktorí sa zastavili na kus reči a priviezli im nejaké oblečenie či cigarety. Do nemocnice chodia pravidelne a takéto gesto solidarity je jednou z mála pozitívnych vecí, ktoré sa dajú na dnešnej Ukrajine vidieť. „Keby som mala povedať, čo sa sa od revolúcie na Majdane zlepšilo, tak to je jednoznačne spolupatričnosť medzi ľuďmi a zosilnel aj pocit vlastenectva. Ostatné veci ako ekonomická situácia či korupcia sa buď zhoršili, alebo ostali po starom,“ hovorí Júlia Redčic.

Júlia má asi tridsať, vyštudovala informačné technológie, ale už dlhšiu dobu si nedokáže nájsť stabilnú prácu. Raz za čas sa jej podarí privyrobiť si krátkodobými brigádami, naposledy zberom jahôd vo Fínsku, ale ako hovorí, život si predstavovala úplne inak. Podobne ako ona sú na tom aj jej rovesníci, z ktorých väčšina tiež nemá trvalú prácu. Aj tí, čo pracujú, však majú problém vyžiť.

Reálne mzdy na Ukrajine od revolúcie na Majdane poklesli štvornásobne (v Žytomyre sa pohybujú okolo 80 eur mesačne), pritom ceny stále rastú. Inflácia za posledný rok bola okolo päťdesiat percent. „Skoro každý deň okolo seba počúvam, že za Janukovyča bolo lepšie. Mnohí už zabudli na to, čo sa stalo na Majdane. Ľudia sú sklamaní, ale o niekoľko rokov budú možno zase nostalgicky spomínať na Porošenka. U nás to tak funguje. Po veľkej nádeji prichádza veľké sklamanie,“ vysvetľuje Júlia. Ani ona nešla voliť. Dať hlas niekomu, kto aj tak nebude zastupovať ju, ale len niekoho, kto ťahá za nitky, nemá podľa nej žiaden význam.

Reálne mzdy na Ukrajine od revolúcie na Majdane poklesli štvornásobne, v Žytomyre sa pohybujú okolo 80 eur mesačne, pritom ceny stále rastú. Inflácia za posledný rok bola okolo päťdesiat percent. Zdieľať

Pocit dezilúzie je dnes na Ukrajine pomerne rozšírený a argument, že veci sa nezlepšujú kvôli vojne v Donbase, prestáva fungovať. Podľa prieskumov verejnej mienky len tridsať percent Ukrajincov súhlasí s tým, že dôvodom zhoršenia sociálnej a ekonomickej situácie sú boje na východe krajiny. Väčšina vidí príčinu v nekompetentnosti vlády, obrovskej korupcii a v tom, že krajinu naďalej ovládajú oligarchovia, ktorí si medzi sebou rozparcelovali sféry vplyvu. Aj politiku vnímajú Ukrajinci nie ako súboj politických strán, ale ako akúsi šachovú partiu, v ktorej figúrkami hýbu tí najbohatší a najmocnejší.

Bez víťaza

Nízka volebná účasť je varovným signálom pre vládnucu ukrajinskú politickú elitu, pre ktorú boli tieto voľby prvým vážnym testom od minuloročného hlasovania do parlamentu. Nevolilo sa v tých častiach Donbasu, ktoré kontrolujú rebeli. Voľby museli byť kvôli problémom s hlasovacími lístkami odložené aj v Mariupole, polmiliónovom meste neďaleko frontovej línie, kde sa pôvodne malo hlasovať.

Hoci išlo o miestne a regionálne voľby, ich výsledky môžu mať vplyv aj na celoštátnu ukrajinskú politiku. Aj keď definitívne výsledky budú až o niekoľko týždňov, pretože v mestách nad 90-tisíc obyvateľov, v ktorých žiaden kandidát na primátora nezískal nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov, bude v novembri druhé kolo.

Podľa prvých predbežných výsledkov sa však nedá hovoriť o jednoznačnom víťazovi volieb. Najmä vďaka volebným ziskom na centrálnej Ukrajine bude mať v miestnych a regionálnych parlamentoch silnú pozíciu strana Solidarita Prezidenta Porošenka a Vitalija Klička. Na juhu a východe krajiny si početnú komunálnu reprezentáciu udržal aj Opozičný blok a ďalšie postjanukovyčovské politické klony. Za viacerými z nich stojí Igor Kolomijskij, oligarcha, ktorého prezident Porošenko na jar odvolal z funkcie gubernátora Dnepropetrovskej oblasti.

Problémom pre prezidenta Porošenka môže byť dobrý výsledok takzvanej radikálnej opozície, teda strán, ktorých hlavnou agendou je kritika prezidenta. Ide napríklad o strany Sloboda a Ukrop, ktorá sa tiež spája s menom oligarchu Kolomijského a ktorá uspela aj v Kyjeve. Zdieľať

Nenaplnili sa však scenáre, že zvyšky bývalej Janukovyčovej Strany regiónov tieto oblasti úplne ovládnu. Zdá sa, že svoju politickú smrť prežila aj strana Baťkivščina Júlie Tymošenkovej, hoci nezískala taký dobrý výsledok, ako naznačovali prieskumy verejnej mienky.V minuloročných parlamentných voľbách získala Baťkivščina len 5,6 percenta hlasov a v parlamente má devätnásť poslancov. Z politickej mapy ju takmer vymazal Národný front premiéra Jaceňuka, bývalého politika Baťkivščiny, ktorý sa s Tymošenkovou rozišiel. Dnes sa preferencie Baťkivštiny pohybujú okolo 10 až 15 percent, zatiaľ čo Národný front, ktorý má v parlamente viac ako osemdesiat poslancov, klesol v popularite úplne na dno. V miestnych voľbách dokonca nepostavil ani jedného kandidáta. Tymošenková, ktorá šikovne pracuje so sociálnymi témami a ľudovou nespokojnosťou, može začať hrať s kartou predčasných volieb, aby posilnila svoju stranu aj na celoštátnej úrovni. Práve hlasovaniu v skoršom termíne by sa však Porošenko najradšej vyhol.

Ďalším problémom pre prezidenta Porošenka môže byť dobrý výsledok takzvanej radikálnej opozície, teda strán, ktorých hlavnou agendou je kritika prezidenta. Ide napríklad o strany Sloboda a Ukrop, ktorá sa tiež spája s menom oligarchu Kolomijského. Najmä Sloboda prekvapila, keď neuspela len na západe Ukrajiny, ale dobrý výsledok uhrala aj v Kyjeve.

Prídu aj reformy?

Porošenkovou najväčšou politickou výzvou budúcich dní je presadenie regionálnej reformy, ktorá je súčasťou takzvaných minských dohôd a má vyriešiť aj postavenie Donbasu v rámci Ukrajiny. Na jej pretlačenie parlamentom však prezident potrebuje podporu ako národne orientovaných strán so silnou podporou na západnej Ukrajine, tak Opozičného bloku, ktorý má zázemie na ruskojazyčnom východe a juhu.

Posilnenie Tymošenkovej a jej záujem na skorších parlamentných voľbách presadenie kľúčového bodu Minských dohôd ešte viac komplikuje. Nehovoriac o prijatí ďalších dôležitých reforiem, potrebných na to, aby sa zastavil úpadok krajiny.

Pretože hoci na viacerých miestach v Kyjeve sa dá naraziť na bilbordy so sloganom „Boh ťa miluje, Ukrajina“, väčšina Ukrajincov má už dlho pocit, že ten hore na nich akosi zabudol.

Foto: TASR/AP

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo