Jarek Kaczynski pochopil, ako vyhrať voľby

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Jarek Kaczynski pochopil, ako vyhrať voľby

Prehrával dlho. Voľby za voľbami, spolu to bolo šesť volieb. A svoju stranu menil na poľské HZDS, fanklub, kde sa nepochybuje o ničom, a najmä nie o ňom. A teraz je späť.

Jeden z jeho popredných členov, ktorý za Kaczynského stranu zastával vysoký post, potom od neho odišiel a dnes je v politike opäť, mi pri osobnom stretnutí o Jaroslawovi Kaczynskom povedal, že je to jakobín. Že to s ním skrátka nejde, nedá sa dohodnúť – iba súhlasiť alebo nesúhlasiť.

Podobnú skúsenosť mali viacerí rozhľadení a vzdelaní konzervatívni ľudia. Strana, ktorá kedysi dokázala zjednotiť poľskú konzervatívnu elitu, ktorá pôsobila kompetentne a uhladene, sa po spoločnej vláde s politickými divochmi z Ligy poľských rodín a Sebaobrany s nimi tak trochu geneticky premiešala. Chvíľu sa dokonca zdalo, že ich chce nahradiť, nech si o tom stredový volič myslí, čo chce.

A keď potom do toho prišiel Smolensk, pád lietadla a smrť 96 príslušníkov poľskej štátnej elity na čele s prezidentským párom, všetko sa len zhoršilo. Ľudia okolo Jaroslawa Kaczynského hovorili čoraz viac o „zamachu“ (vražde), podozrievali Rusov a všetko interpretovali na hranici konšpirácie. Hoci Tuskova vláda robila iné chyby, bolo to od Kaczynského a jeho ekipy, ako sa v Poľsku hovorí, nezodpovedné. Minimálne pätinu, občas až štvrtinu poľského elektorátu hnal do geta, okolo ktorého budoval stále silnejšie múry.

Nové tváre, nová dynamika

A potom sa to zmenilo. Kaczynski pochopil, že takýmto spôsobom žiadne voľby nevyhrá. Chápal to už predtým, keď sám v roku 2010, už po Smolensku, kandidoval na prezidenta. Pôsobil vtedy veľmi umiernene a zmierlivo, všetci mali dojem, že chce krajinu zjednocovať. Dostal vtedy 47 percent hlasov a iba tesne s Bronislawom Komorovským prehral. Hneď potom sa opäť vrátil k radikálnemu jazyku a jakobínskemu duchu.

Dnes sa to opakuje. Na jar vyhral prezidentské voľby jeho kandidát Andrzej Duda. Bol to triumf. A preferencie jeho strany PiS začali rásť. Proti premiérke Ewe Kopaczovej postavil inú ženu, neveľmi známu a neveľmi charizmatickú Beatu Szydlovú. A kandidátka s pani Szydlovou famózne uspela.

Vypovedá to o dvoch veciach: Po prvé, Kaczynského jadro je veľké a verné. Išlo za svojím Mojžišom do geta a ochotne sa vráti aj na Nowy Swiat do centra Varšavy. A po druhé, stredoví voliči sú z Platformy takí zúfalí, že radšej dajú šancu Beate Szydlovej než Ewe Kopaczovej.

Ja som nová tvár

Samozrejme, stalo sa toho viac. Kaczynski mesiace pred voľbami zjednotil na svojej kandidátke všetky pravicové strany a nezávislé osobnosti. Ak chcel niekto voliť konzervatívnu pravicu, nemal na výber, musel voliť Szydlovú a Kaczynského.

Po druhé, Kaczynski je politický živočích, ktorý dokáže presne pomenovať témy, ktoré riešia voliči. Nie vždy vymyslieť, napríklad koncept Štvrtej republiky, s ktorým vyhrala jeho strana voľby pred desiatimi rokmi, vymysleli v Platforme. Ale bratia Kaczynskí vtedy tému prijali a osvojili si ju. Teraz mobilizovali pracujúcich ľudí (štát má slúžiť vám) a predstavili sa ako tí, ktorí Poľsko dokážu chrániť (utečenecká kríza). K tomu veľa mladých tvárí, a teda energia a pozitívny náboj. Kaczynski predstavoval zmenu viac ako ktokoľvek iný v pelotóne. Tak trochu mi to pripomínalo dobre mienenú zarputilosť Jána Langoša, keď v roku 2001 či 2002 redaktorovi televízie Markíza, ktorý sa ho pýtal, či už nechce v politike skončiť a dať priestor novým tváram, povedal: „Ja som nová tvár. Nie všetci tí bývalí komunisti.“ Stál som vtedy vedľa neho, Markíza, samozrejme, šot nikdy neodvysielala.

Kaczynski je zárukou zmeny viac ako Pawel Kukiz, antiestablišmentový politik, či malé liberálne strany, ktoré spájajú kapitalizmus s kvótami. A dosiahnuť to v časoch mediálnej doby nie je maličkosť. 

Domáci revašizmus

Kaczynski je späť. Jeho kandidátka bude premiérka a jeho strana prevezme zodpovednosť za krajinu. Obavy, že Poľsko sa odtrhne od strednej Európy, nie sú celkom na mieste. Jednak sa to už nedávno stalo (hlasovanie o kvótach), pričom v tejto téme sa Kaczynski zaradí vedľa Fica a Orbána a do Vyšegrádu sa skôr vráti, a jednak Poľsko nikdy mimoriadny akcept na strednú Európu nedávalo. Varšava sa viac cíti byť partnerom Berlína a Moskvy ako Bratislavy a Budapešti. A to sa nezmení ani teraz.

Netreba sa tiež obávať útokov na demokraciu, ani tu sa Kaczynski od Tuska veľmi nelíšil. Dokonca by sa skôr dalo povedať, že Tusk oveľa viac kontroloval verejné a štátne médiá ako Kaczynski.

Závažnejšie otázky sú iné: po prvé, či dokáže Beata Szydlová vytvoriť kompetentnú vládu, ľudí, ktorí dokážu pomenovať skutočné problémy a hľadať vecné riešenia. To nielen v Poľsku, ale v strednej Európe vôbec nie je samozrejmé. Druhou výzvou bude to, či sa Poliaci dokážu vymaniť z domáceho revanšizmu, kde sa najviac myslí na to, čo uškodí hlavnému rivalovi. Táto poľská politická filozofia má svoju tradíciu a Poľsku dlhodobo škodí. Prekonať ducha zákopovej vojny je však pre krajinu dôležitejšie ako čokoľvek iné. Viac ako od Kaczynského to však treba žiadať od Szydlovej a najmä Andrzeja Dudu. Kaczynski by tým totiž poprel väčšinu toho, čo v politike znamenal. 

Môže sa to podariť? Pozrite sa do očí Beaty Szydlovej – a hádajte so mnou.

Foto: TASR/AP

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo