Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
23. november 2020

Matovič a Sulík

Keď sa chlapci doťahujú

Ak sme si mysleli, že Matovičovej koalícii bude dominovať konzervatívno-liberálny spor, precenili sme ju.

Keď sa chlapci doťahujú

FOTO TASR – Dano Veselský

Dnes si Richard Sulík splní domácu úlohu a predloží svoj plán boja s pandémiou. A my už akosi dopredu vieme, že pán učiteľ Matovič mu úlohu skritizuje alebo ju nejako kvázi vtipne zhodí zo stola.

Možno dokonca premiér opráši svoje skvelé nápady z čias, keď bol ešte najmä ficobijcom, a vytiahne na Sulíka aj ťažšie marketingové zbrane. Veď hádam ešte všetko z čias predvolebného boja nezabudol.

Ak by to náhodou neurobil, ak by si náhodou pokorne ten plán vypočul, niečo pochválil, niečo skritizoval, mohli by za tým byť iba dva dôvody: buď premiér totálne zmenil svoju povahu alebo si najal múdreho poradcu a dokonca ho počúva. Ale zázraky tohto druhu nečakajme.

Lebo sa stalo iba to, čo sa stať muselo.

Igor Matovič pri svojej politickej práci bezpodmienečne potrebuje nepriateľa. Iba jasne definovaný a vykreslený protivník dokáže definovať jeho politickú misiu. Potrebuje byť vždy proti niekomu. Áno, Robert Fico bol kedysi ideálny nepriateľ. Takého už nenájde.

Dnes už Fico nie je ani pri moci a nie je ani dôstojným protihráčom. Jeho preferencie zleteli dolu. Jeho tvár už nevyžaruje silu, je v nej iba strach, panika a nenávisť. Jeho totálny politický úpadok už dokonajú uvoľnené ruky policajných vyšetrovateľov. (A za to buď Matovičovi večná vďaka.)

Matovič sa zadíval na mierne rebelujúceho Sulíka a rozoznal v ňom protivníka, s ktorým sa dá viesť interesantný súboj. Zdieľať

Lenže čo teraz? Čo si počne Igor Matovič bez nepriateľa? Igor Matovič bez mocného protivníka je ako človek bez duše.

Hnusoba istý čas dokázala toho protivníka simulovať, ale nevydržalo jej to dlho. Je to nedobrý súper, zle sa ho ponižuje či uráža, zle sa na nej predvádza dôvtip.  

Ale potom prišlo osvietenie. Matovič sa zadíval na mierne rebelujúceho Sulíka a rozoznal v ňom protivníka, s ktorým sa dá viesť interesantný súboj. Bolo rozhodnuté.

Ak by sme na to išli politickou logikou, ako prirodzený súper by sa ponúkal Peter Pellegrini. Veď ak padne Matovičova vláda, tak to bude pravdepodobne on, kto si spanilou jazdou príde do paláca po moc.

(A to ani nemusí nič robiť, len sa milo a dôstojne tváriť, a preferencie sú utešené.)

Lenže Pellegrini nie je súper, ktorý by Igora Matoviča dokázal motivovať k boju. Lebo Pellegrini nie je bojovník, zatiaľ nikdy ani bojovať nemusel, všetko sa pri ňom vždy nejako vyvrbilo a padlo mu do lona.

Inzercia

To Richard Sulík je iný prípad, on dokáže byť pre protivníka štartérom. Paradoxné je, že všetky – už notoricky známe nedostatky Sulíkovej povahy – sú v tomto súboji s Matovičom skôr výhodou. Nechcem tie nedostatky nejako pomenovávať, nie som psychológ, ale veď vieme všetci, o čo asi ide.

Lenže teraz mu pomáha, že nemá potrebu empaticky sa vciťovať do potrieb premiéra či koalície, má vždy istý odstup, nepodlieha tak rýchlo emóciám a občas ho ani príliš nezaujímajú. Nemá ani ambíciu byť štátotvorný typ politika, na ktorého sa vzhliada s úctou. V tejto pozícii sa necíti komfortne.

Netuším, či si to Igor Matovič dokáže uvedomiť: že čím viac bude Sulíka zhadzovať, tým to bude pre SaS lepšie. Zdieľať

A ak si dá Sulík poradiť niekým šikovným, aby odmietal hrať Matovičovými kartami, teda, aby sa udržal a nevymieňal si s ním urazenecké vety či invektívy, aby ich s nadhľadom ignoroval, jeho percentá budú rásť. Aj na úkor Obyčajných ľudí.

Netuším, či si to Igor Matovič dokáže uvedomiť: že čím viac bude Sulíka zhadzovať, tým to bude pre SaS lepšie. Nie je to príliš zložitá rovnica. Ale tuším, že ak si to aj Matovič uvedomuje, nedokáže sa už zastaviť. Už je naštartovaný. Lebo so Sulíkom ako nepriateľom môžu opäť hrať svoju hru.

Sulíkovi tak buduje skvelú pozíciu: aj je v koalícii a nehodlá ju opustiť, aj je z nej vytláčaný prchkým premiérom. Citlivejšie povahy začnú Sulíka dokonca možno aj ľutovať za tie urážky, čo mu Matovič hádže o hlavu.

Ak sme si kedysi na jar mysleli, že táto vládnuca koalícia sa bude lámať na konzervatívno-liberálnych postojoch, boli sme naivní. Krátka hodnotová vojna síce prebehla, ale už je dávno zabudnutá.

Matoviča a Sulíka od seba nevzďaľujú rôzne pohľady na interrupcie či na homomanželstvá. Sú to skôr ich povahové črty. Matovič potrebuje protivníka, na ktorom sa profiluje, Sulík potrebuje mať svoju cestu, a preto nie je vždy kooperatívnym partnerom, ktorého najvyššou hodnotou je stabilita vlády.

Sulík avizuje, že bude mať pevné nervy. Matovič dáva najavo, že pôjde po Sulíkovi. Toto bude chcieť pevné nervy. No chlapcov to bude baviť.

Ale jednej veci sa treba obávať, keď si budú títo dvaja robiť naprieky. Napríklad, že keď minister školstva bude tlačiť na otvorenie škôl, Igor Matovič povie nie. A nepovie to pre obavy z vírusu, ale preto ‒ lebo Sulík.

A to už, chlapci, vôbec nebude zábavné.

 

Odporúčame