Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
20. november 2020

Čo je nové o korone

Negatívny test a žiadne príznaky? Aj tak môžete vírus šíriť ďalej

Dnes aj o tom, na čo sú dobré antigénové testy a prečo bude v najbližšom období dôležitá psychologická pomoc.

Negatívny test a žiadne príznaky? Aj tak môžete vírus šíriť ďalej

Ilustračné FOTO TASR – František Iván

Nový koronavírus dokáže opakovane mutovať v tele toho istého človeka. Lekári z Bostonskej nemocnice sledovali vývoj choroby u 45 ročného muža s autoimunitným ochorením. Z priebehu pozorovania vyplynulo, že po prvom zistení infekcie a liečbe sa množstvo vírusu v tele muža opäť zvýšilo. Išlo však už o mierne pozmenenú podobu vírusu.

To sa počas piatich mesiacov od prvej diagnostiky po smrť pacienta zopakovalo ešte dvakrát. Zároveň však zistili, že muž nebol vystavený opakovanej nákaze, ale že vírus v jeho tele mutoval. Životaschopnosť vírusu pravdepodobne podporoval fakt, že muž s autoimunitným ochorením sa liečil silnými dávkami imunosupresív – teda liekov potláčajúcich imunitu.

Hoci už niekoľko výskumov naznačilo, že ľudia, ktorí krátko pred pandémiou prekonali sezónne nádchy a prechladnutia spôsobené inými druhmi koronavírusov, môžu byť odolnejší voči COVID-19, nie vždy to platí. Výskum Pennsylvánskej univerzity porovnával krvné vzorky asi 500 ľudí, ktoré boli odobraté ešte pred pandémiou. Všetci mali protilátky proti sezónnym koronavírusom, len štvrtina z nich však mala protilátky proti novému koronavírusu. A až polovica zo skúmaných ľudí sa neskôr v rôznom čase nakazili novým koronavírusom. Výskum však ešte čaká na recenziu.

Ag testy a politické opatrenia

Niektoré antigénové testy môžu pomôcť odhaliť najinfekčnejších ľudí. Výskumníci z berlínskej Univerzitnej nemocnice analyzovali výkonnosť siedmich komerčne dostupných antigénových testov. Porovnávali účinnosť testov na vzorkách s už potvrdeným novým koronavírusom, vzorkách od ľudí s inými respiračnými ochoreniami aj na vzorkách zdravých ľudí.

Päť najcitlivejších antigénových testov detegovalo prítomnosť nového koronavírusu na 95 percentách testovacích cyklov pre vzorky s koncentráciami vírusu, ktoré sa vyskytujú počas prvého týždňa s príznakmi ochorenia, keď sa predpokladá najvyššia infekčnosť pre okolie. Antigénové testy teda dokážu pomerne spoľahlivo zachytiť infekčných ľudí s príznakmi. Ani tieto zistenia zatiaľ neboli recenzované.

Otázky o odbornom a dátovom podklade prijímaných opatrení nevznikajú len u nás. S podobným problémom sa trápia napríklad aj v New Yorku. Príkladom sú rôzne obdobia karantény. Osemdňová s testom, 14-dňová bez testu, štvordňová pre ľudí prichádzajúcich z iného štátu. Štát Alberta v Kanade dokonca vyžaduje pre prichádzajúcich iba 48 hodinovú karanténu. Nedostatočne odborne podložené opatrenia majú navyše okrem priameho rizika šírenia nákazy ďalší nebezpečný efekt. Opatrenia motivované len politickým marketingom či momentálnou popularitou vedú po čase k tomu, že ľudia postupne strácajú dôveru v ich zmysluplnosť a sú čoraz menej disciplinovaní aj v dodržiavaní tých, ktoré vedecký podklad majú.

Vstupenka na slobodu?

Negatívny test na koronavírus je len falošným pocitom bezpečia. Vyplýva to napríklad aj z vývoja nákazy v Los Angeles. Tam zaznamenali výrazný nárast prípadov u mladých dospelých. Tí si v čase pandémie už stihli vytvoriť „tradíciu“, že vo štvrtok absolvujú testy, do soboty dostanú výsledok, a ak je negatívny, môžu s pokojným svedomím zorganizovať párty bez akýchkoľvek zábran.

Inzercia

Miestne úrady pred takýmto správaním varujú. A dá sa to zovšeobecniť aj na celý svet. Negatívny test totiž ešte neznamená, že človek v sebe vírus nemá. Krátko po infikovaní ho totiž test ešte neodhalí. Zároveň môže dôjsť k infekcii medzi testovaním a získaním výsledku. No a tretím rizikom je, že vírus dokážu šíriť aj nakazení, ktorí nemajú žiadne príznaky ochorenia.

Otázka, prečo niektorí ľudia šíria ochorenie, aj keď nemajú žiadne jej príznaky, je prítomná od začiatku pandémie. Patria medzi najrizikovejších šíriteľov, keďže žijú vo vedomí, že sa im nákaza zatiaľ vyhýba a neobmedzujú v takej miere svoje sociálne kontakty. A v drvivej väčšine sa títo ľudia ani nedostanú do štatistík rozšírenia vírusu, pretože nemajú potrebu absolvovať test. Prvé výskumy hovorili o tom, že bez príznakov môže byť až 81 percent nakazených. Ďalšie analýzy však toto číslo skresali na 17 percent.

Hoci niektoré výskumy hovoria o tom, že ľudia bez príznakov zodpovedajú až za 40 percent všetkých zaznamenaných nákaz, iné hovoria o tom, že prenos ochorenia z týchto ľudí nie je až taký vysoký, pretože bez príznakov nešíria vírus kašľom či kýchaním. Jeden z výskumov zistil, že množstvo vírusu v telách príznakových a bezpríznakových ľudí je na začiatku ochorenia zhruba rovnaký. Bezpríznakoví však vírus z tela vylučujú rýchlejšie a sú infekční kratšiu dobu.

Psychologické následky

Vo svete už prebieha aj pomerne podrobný výskum iných ako priamych následkov pandémie. Jedným z nich je dosah na psychické zdravie ľudí. Podľa štúdie publikovanej v časopise Lancet sú už zjavné zhoršenia zdravotného stavu ľudí, ktorí trpeli psychickými chorobami už pred pandémiou a výrazný vplyv má aj na stav zdravotníckych pracovníkov nasadených v prvej línii. Tí sú vystavení prakticky neustálemu kontaktu so smrťou ľudí, o ktorých sa starajú.

Ďalšou kategóriou sú ľudia, ktorých psychické problémy zasiahli z ekonomických dôvodov. Opatrenia obmedzujúce mobilitu ľudí, karantény a lockdowny spôsobili krach mnohých firiem. Krachujú reštaurácie či služby, ktoré patria najmä do kategórie malých, často rodinných podnikov. To spôsobuje existenčné problémy celých rodín a muži a ženy, na ktorých práci záviseli ďalší členovia domácnosti sú vystavení nezamestnanosti a chudobe.

Odporúčame