Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
19. november 2020

V ohnisku Čirč

Boli sme v obci, ktorú koronaexperti nazvali atómovou zbraňou

Nerobme paniku, nariadenia zhora budeme rešpektovať, hovorí starosta najzamorenejšej slovenskej dediny.

Boli sme v obci, ktorú koronaexperti nazvali atómovou zbraňou

Testovanie v obci Čirč. Foto – FB/M. Didik

„Už sme boli v telke viac ako prezidentka,“ hovorí s ironickým úsmevom asi tridsaťpäťročná pani, ktorú stretávame, keď v pondelok popoludní prechádzame obcou Čirč v okrese Stará Ľubovňa. Ten sa po celoplošnom testovaní zaradil medzi regióny s najvyšším podielom pozitívnych prípadov.

K smutnej štatistike okresu výrazne „prispela“ práve dedinka pri slovensko-poľskej hranici, ktorá v prvom kole odhalila 81 (11,3%) a v druhom 32 (5,98%) pozitívnych prípadov z celkového počtu 1308 obyvateľov.

V posledných týždňoch si tak vyslúžila nechcenú pozornosť médií, ktoré ju označovali ako najzamorenejšiu obec Slovenska. Dátový analytik Ivan Bošňák jej dal vo svojom texte pomenovanie „atómová zbraň“ a tvrdí, že reálne v nej môže byť nakazený každý štvrtý človek a čísla môžu stúpať. Obcí v podobne kritickom stave je podľa neho na Slovensku momentálne okolo päťsto.

Boli sme sa pozrieť, ako to v Čirči vyzerá týždeň po druhom a pár dní pred tretím kolom operácie Spoločná zodpovednosť a či antigénové testovanie postačí, aby sa situácia zvrátila.

Keď sa blížil večer...

V sobotu 31. októbra, v prvý deň celonárodného testovania, čakali ľudia na výter v tunajšom amfiteátri pri obecnom úrade. Aj za hranicami regiónu je známy ako miesto obľúbených folklórnych slávností. Teraz nahradili na pódiu spevákov či tanečníkov členovia odberného tímu, ku ktorým prichádzali tí, ktorí chceli zistiť, či v sebe nemajú vírus, a zároveň získať – slovami premiéra – „vstupenku na slobodu“, aby mohli ďalej chodievať do práce či obchodu.

„Nebol žiaden problém, ľudia boli disciplinovaní, na online kamere mohli sledovať, či sa tvoria rady,“ spomína starosta Čirča Michal Didik, keď sa s ním na tomto mieste stretávame po viac ako dvoch týždňoch od prvého testovania. „Celý odberný tím tvorili ľudia z našej obce, dokonca aj policajt bol od nás. Všetko klapalo ako hodinky, mali sme šikovného vojaka. Zabezpečil som len dezinfekciu a rukavice, ostatné doniesol on.“

Spočiatku nič nenasvedčovalo tomu, že práve v tejto pokojnej obci na severovýchode krajiny vybehnú čísla pozitívnych tak prudko hore.

„Tušil som, že sa nejaké prípady objavia, pretože sme pár týždňov predtým zaznamenali pozitívnych učiteľov v našej škole,“ vraví starosta. „Viem asi o dvoch-troch rodinách, ktoré už počas pilotnej fázy išli na test do neďalekého bardejovského okresu, pretože sa cítili zle. Ochorenie sa im potvrdilo.“

Mimoriadne vysoký údaj – 81 infikovaných počas prvého víkendu testovania – ho však prekvapil. Rovnaký počet hlásila napríklad mestská časť Bratislava IV, ale kým tam sa prišlo otestovať viac ako 60-tisíc ľudí, v Čirči rovnaké množstvo nakazených odhalili z niečo vyše sedem stoviek otestovaných. „Už počas prvého dňa som sledoval, že sa objavujú pozitívne prípady, no ešte som to nevedel porovnať. Keď sa však blížil večer a prichádzali aj údaje z iných obcí, uvedomil som si, že sme na tom dosť zle.“

Presný vznik ohniska nákazy dodnes určiť nevedia. Podľa Didika ním môže byť spomínaná miestna škola, kde ešte pred plošným testovaním potvrdili nákazu až desiatim učiteľom. „Ťažko však povedať, či to mohli dostať od detí, alebo naopak. Máme aj niekoľko učiteľov, ktorí dochádzajú z okolitých obcí.“

Riaditeľ obecnej školy Milan Varchola si myslí, že nákaza mohla prísť skôr od detí, ktoré sú tichými prenášačmi. „Po prvom kole sa v škole testovalo PCR testami, no deti, ktorým sa potvrdil koronavírus, nemali nijaké príznaky,“ hovorí. „Nosili sme v škole rúška, dodržiavali dezinfekciu aj všetky opatrenia a napriek tomu sme našli pozitívnych.“

Pri obciach na severe Slovenska sa ako pravdepodobný zdroj šírenia nákazy spomína susedné Poľsko. „To však podľa mňa nie je náš prípad. Ženy od nás, ktoré pracujú v dedine za hranicou, boli negatívne. Nemyslím si, že odtiaľ fúka vietor,“ hovorí starosta.

Viacerí obyvatelia Čirča pracujú v rámci regiónu, sú aj takí, čo chodia za robotou do zahraničia. „Nakaziť sa mohli kdekoľvek. Ťažko povedať.“


Odberný tím v obci Čirč. Foto – FB/M. Didik

Pozitívni k smútiacim

Súčasťou obce je aj rómska osada Oľšavec, v ktorej žije približne 270 ľudí. Prvé testovanie ukázalo pozitívny výsledok až 27 Rómom z tých, ktorí na testovanie prišli. „Na ďalší testovací víkend bolo z celkovo 32 infikovaných v Čirči až 26 Rómov z osady,“ vraví starosta.

On sám si nápad plošného testovania pochvaľuje. „Ak by sa neuskutočnilo, fungovali by sme všetci tak ako predtým a nezistili by sme, že nakazenosť je u nás taká veľká.“

Na adresu Čirča zaznievala kritika, že účasť na testovaní tu bola nízka. Na prvé kolo prišlo 55 percent z celkového počtu obyvateľov. Didik však upozorňuje, že veľmi záleží, ako sa na toto číslo pozerá.

„Testovanie sa odporúčalo ľuďom od 10 do 65 rokov a z tejto kategórie sa prišlo u nás otestovať viac ako 70 percent občanov,“ vysvetľuje. „Máme tu viac ako 220 detí do desať rokov plus dôchodcov nad 65 rokov a k tomu si treba uvedomiť, že viacerí tunajší obyvatelia sú v zahraničí, a tak prísť ani nemohli. Dva týždne pred plošným testovaním sa u nás pretestovala celá škôlka aj učitelia v škole. Ak tieto fakty vezmeme do úvahy, už sa na to pozerá ináč.“

Podľa starostu prišla väčšina ľudí z vlastnej iniciatívy, vie o možno dvoch-troch takých, ktorí si povedali, že na testovanie nejdú „lebo Matovič“. Hoci ich čísla vystrašili, netreba podľa neho robiť paniku. „Hneď sem prišlo niekoľko televíznych štábov. Najľahšie je spraviť humbuk.“

Situáciu však rozhodne nechce zľahčovať. „Sú dané jasné pravidlá, infikovaní ostanú v karanténe a musia sa vyliečiť. Musíme sa s tým naučiť žiť.“

Dôležité podľa jeho slov bude, ako sa situácia vyvinie v osade. Priznáva, že medzi tamojšími Rómami žiadna izolácia nie je možná. „Regionálna hygienička sa ma pýtala, či dodržujú karanténu. Povedal som jej na rovinu, že to sa nedá ustrážiť. Ľudia sa tam navštevujú, deti pobehujú a hrajú sa spolu, niekoľko rodín má spoločnú latrínu, tak ako to spravíte?“

Starosta si po druhom kole testovania vytvoril zoznam pozitívnych ľudí z osady. Miestne občianske poriadkové služby kontrolovali, aby z osady nevyšiel nikto bez negatívneho certifikátu. Viackrát za deň kontrolujú situáciu aj policajné hliadky. „Boli by schopní ísť pozitívni aj do obchodu,“ hovorí Didik. „Viem o prípade, že niekoľkí Rómovia, ktorí dostali po testovaní potvrdenie o nákaze, išli ešte v ten deň po pohrebe k rodine nebohého zapíjať smútok.“

Zaujímavosťou je, že z viac ako päťdesiatky tunajších Rómov, ktorí boli identifikovaní ako pozitívni, sa príznaky ochorenia objavili len u jedného. Ostatní boli bezpríznakoví. „Som asi so všetkými v kontakte, píšeme si aj voláme. S terénnymi pracovníčkami sme im vozili potraviny. Pomáhali si aj medzi sebou, tí, čo boli negatívni, nakúpili pre tých, čo z osady odísť nemohli.“

Inzercia

Rovnako starosta nosieval nákup aj pre nakazených z majority, ktorí ostali v karanténe a nemali príbuzného, ktorý by im mohol priniesť to, čo potrebovali. „Majú moje číslo, ak potrebujú, zavolajú. Položil som im tašku za kapurku, niektorých, čo boli na dvore, som zďaleka pozdravil a popýtal sa, ako sa majú.“

Nikto z obce nemal podľa neho doposiaľ ťažký priebeh ochorenia.


Starosta nosil izolovaným obyvateľom obce potraviny až pred dvere domov. Foto – FB/M. Didik

Covid nás nerozdelí

Michal Didik, ktorého miestni volajú aj „Majk“, je v Čirči starostom už desať rokov. V obci žije aj nemalá časť ľudí, ktorí sa hlásia k rusínskej národnosti. Bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz ju v minulosti označil za pozitívny príklad spolunažívania troch etnicít – Slovákov, Rusínov a Rómov.

Dobré vzťahy potvrdzuje aj starosta Majk. „Sú na takej dobrej úrovni, že nejaký covid nás nerozdelí,“ reaguje na otázku, či ľudia z obce nevinili za vysoké čísla po testovaní Rómov z osady. „Spolunažívame cez kultúru, cirkev aj šport. Vybudovali sme v obci sociálny podnik, kde pracujú Rómovia aj Nerómovia. Samozrejme, vždy sa nájde niekto, kto kritizuje, keď pomáhame Rómom, ale je to minimum.“

Obci sa v posledných rokoch podarilo vysporiadať všetky pozemky pod osadou a okrem sociálneho podniku zameraného na stavebnú činnosť, ktorý plánujú rozširovať, sa pustili aj do projektu prestupného bývania. V osade sa tiež vybudoval vodovod a miestni sa dokonca zapojili do separovaného zberu odpadu.

„V lete sme mali stav, že každý z rómskych mužov mal prácu, či už na dohodu, živnosť alebo pracovnú zmluvu,“ hovorí hrdo Didik. „Som veľmi spokojný, lebo vidím, že to nie je samozrejmosť a mnohé obce s tým majú problém.“

Radšej pretestovať ako zatvárať

Aktuálne však Čirč problém má a aj keď vzťahy medzi ľuďmi nenarušil, ostáva otázkou, ako ho vyriešiť, aby nemal následky na ich zdravie. Viacerí odborníci navrhovali, aby v obciach, z ktorých sa stali ohniská nákazy, prebehlo povinné pretestovanie všetkých obyvateľov.

„Zistili sme, že v nejakej obci je veľmi veľa pozitívnych ľudí – a táto identifikácia bola naozaj skvelá vec. No už hneď v nedeľu tam mala prebehnúť nová akcia, pozitívni zo soboty mali byť otestovaní PCR testami a následne sa malo pretestovať celé okolie infikovaných. Stačilo by to spraviť aj antigénom, keďže sme sa naučili, že antigén v ohnisku je relatívne spoľahlivý,“ povedal pred pár dňami v rozhovore pre Postoj Ivan Bošňák. „Už pred dvomi týždňami tam (v Čirči, pozn.) mali otestovať celú obec. A nie čakať na ďalšie kolo a utešovať sa, že infikovaných je menej, hoci ich bolo stále veľmi veľa.“

Starosta by sa podľa vlastných slov povinnému pretestovaniu nebránil. „Ja osobne by som to u nás privítal i keď neviem, ako by zareagovali ľudia,“ tvrdí Didik. „Regionálna hygienička mi povedala, že sa uvažuje o pretestovaní Čirča PCR testami. Ja hovorím, vy ste odborníci, ak nám poviete, že je to nevyhnutné, tak poďme do toho.“

Starosta sa zamýšľa nad tým, či by nebolo dobrým krokom pretestovanie celej osady, kde sa nákaza šíri najviac. „Bolo by to lepšie, ako keby malo dôjsť k jej úplnému uzavretiu tak, ako sa to dialo v iných obciach počas prvej vlny,“ vysvetľuje starosta s tým, že by opáskovanie osady robil nerád, pretože je to citlivá vec. „Ak však príde nariadenie, budem ho rešpektovať.“

„Hovoril som o tom aj s hygieničkou, počas druhého kola testovania tu boli europoslanec Peter Pollák a splnomocnenkyňa pre rómske komunity Andrea Bučková. Všetci mi povedali, že zatiaľ sa nič také nejde robiť, pretože situácia nie je taká vyhrotená.“

S regionálnou hygieničkou zo Starej Ľubovne sme sa viackrát snažili spojiť aj my, no nepodarilo sa nám to. Neskôr sme sa dozvedeli, že je v týchto dňoch práceneschopná.

Chceli sme sa opýtať aj na to, či by nebolo bezpečnejšie, aby škola v obci ostala v týchto dňoch ešte zatvorená. Od pondelka sa totiž do nej žiaci prvého stupňa v Čirči vrátane tých z osady mohli vrátiť. Škola dostala súhlas od regionálneho úradu.

Riaditeľ Varchola vraví, že v prvý deň prišla na vyučovanie asi polovica detí, postupne pribúdali ďalšie, no stále sú rodičia, ktorí sa boja deti do školy poslať.

Podľa jeho slov je problém, že testovanie je dobrovoľné. „Najlepšie by bolo, aby pretestovali všetkých, ktorí ešte neboli pozitívni. Takto nemáme istotu a nevieme, kedy sa to tu znovu objaví.“


Starosta Čirča Michal Didik. Foto – A.T.

Kľúčový víkend

Pri odchode nás neďaleko obecného úradu zdraví Róm Rasťo, ktorý práve ide z obchodu s nákupom do osady. „Tento víkend je zas testovanie?“ pýta sa starostu a dodáva, že sa chystá prísť.

„Jasné, že sme sa zľakli, keď sme zistili, koľko ľudí je tu nakazených,“ reaguje na našu otázku. „Našťastie, ja i moja rodina sme zdraví.“ Hovorí, že infikovaní Rómovia z osady karanténu dodržujú. „Ale podľa mňa ani nie sú chorí, veď im nič nie je,“ dodáva.

V sobotu a nedeľu dostanú obyvatelia 458 obcí na Slovensku, v ktorých bol v druhom kole podiel pozitivity vyšší ako jedno percento, možnosť prísť na ďalšiu fázu testovania.

„Ak by ľudia nepotrebovali certifikát do zamestnania či obchodov, som presvedčený, že by neprišla ani polovica,“ tvrdí starosta. „Myslím si však, že teraz u nás ľudia prídu vo veľkom počte, lebo budú chcieť vedieť, ako na tom sú. Som večný optimista a verím, že číslo nakazených bude nízke. Nemyslím si, že bude horšie, ako bolo.“

O pár hodín po našom stretnutí minister obrany Jaroslav Naď vyhlásil, že testovanie vo vybraných obciach bude dobrovoľné, bez akýchkoľvek sankcií za neúčasť.

Čo bude ďalej s „atómovou zbraňou“, to majú nateraz obyvatelia Čirča skutočne iba vo vlastných rukách.

Odporúčame