Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Opozícia Komentáre a názory
16. november 2020

Referendum o predčasných voľbách

Ficovi a Pellegrinimu z tohto obláčika nezaprší

Skracovať štvorročné volebné obdobie referendom je baranidlom opozičného populizmu.

Ficovi a Pellegrinimu z tohto obláčika nezaprší

Predseda strany Smer-SD Robert Fico. FOTO TASR – Martin Baumann

Keď v júli prišla mimoparlamentná SNS Andreja Danka s myšlienkou petičnej akcie za referendum o predčasných voľbách, Robert Fico vyhlásil, že svojich voličov od podpisu nebude odhovárať. No predseda Smeru vtedy zároveň realisticky opísal úskalia národniarskej iniciatívy.

Prvou prekážkou je vyzbieranie aspoň 350-tisíc podpisov pod petíciu. Tá je pre vplyvnú opozičnú stranu zdolateľná. Zvlášť v situácii, keď je kvôli pandémii veľa ľudí s krízovým manažmentom vlády nespokojných.

S druhou prekážkou je to ťažšie: Dostať 50 percent voličov k urnám, aby bolo referendum platné, a z nich viac ako polovica musí hlasovať za predčasné voľby. A napokon je tu ešte parlament, kde by skrátenie volebného obdobia musela odhlasovať ústavná väčšina poslancov.

Robert Fico si v lete správne všimol, že vládna koalícia stále disponuje pohodlnou ústavnou väčšinou v národnej rade. A tiež to, že doteraz jediné platné referendum v dejinách samostatného Slovenska bolo iba to v roku 2003 o vstupe do Európskej únie. Hoci išlo o tému, o ktorej v spoločnosti panoval konsenzus, s 52,1-percentnou účasťou sa podmienku platnosti podarilo vtedy splniť len tesne.

Teraz, štvrť roka po iniciatíve SNS, mení Robert Fico názor. Už aj jeho Smer zvažuje referendum o predčasných voľbách.

Nelení ani Hlas Petra Pellegriniho. V utorok 17. novembra plánuje spustiť internetovú anketu, v ktorej budú môcť občania hlasovať, či sú za predčasné voľby.

Pellegriniho iniciatíva je politicky premyslenejšia. Internetové ankety sú špecialitou Igora Matoviča. Ak sa do nej zapojí veľké množstvo ľudí a z nich sa väčšine zažiada skrátenie volebného obdobia, Hlas bude mať na premiéra politický kyjak, ktorým ho môže otĺkať na vlastnom ihrisku. K petícii za referendum chce Pellegriniho strana pristúpiť až vtedy, keď bude koalícia prípadnú anketovú výzvu na predčasné voľby ignorovať.

Opozičné strany Smer i Hlas (a predtým mimoparlamentná SNS) chcú najmä zaujať, diktovať spoločnosti témy a mobilizovať svojich priaznivcov. No aj keby boli šance pre referendum o predčasných voľbách vyššie, opozícia si túto cestu mohla odpustiť.Slovensko má za sebou už dve referendá o skrátení volebného obdobia. Obe neúspešné.
 

Prvé sa konalo v novembri roku 2000. Iniciovalo ho vtedy HZDS Vladimíra Mečiara, ktoré chcelo týmto spôsobom ukončiť prvú vládu Mikuláša Dzurindu. Referendum bolo neplatné, lebo sa na ňom zúčastnilo iba 20 percent oprávnených voličov.

V apríli 2004 sa konal ďalší pokus referendom skrátiť volebné obdobie. Iniciovala ho Konfederácia odborových zväzov, podporovaná Smerom, HZDS či KSS. Cieľom bolo ukončiť takto druhú vládu Mikuláša Dzurindu.

Účasť bola lepšia ako o štyri roky skôr: 35,9 percenta. Referendum však bolo opäť neplatné. Nepomohlo mu ani to, že prezident Rudolf Schuster spojil jeho konanie s prvým kolom prezidentských volieb. Napokon, k znovuzvoleniu to nepomohlo ani jemu – do druhého kola postúpili Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič.

Inzercia

Vždy keď je na programe dňa nový pokus využiť referendum na skrátenie volebného obdobia, začnú sa ústavní právnici zamýšľať, či je to vôbec možné. Či je takéto referendum následne pre poslancov záväzné, aj keby bolo platné.No celá záležitosť má ešte iný háčik. Zástancovia prípadného skrátenia volebného obdobia referendom tvrdia, že občania politikov volia, nuž môžu ich aj odvolať.

Lenže nemalo by to byť kedykoľvek. Má svoj dobrý dôvod, prečo je volebné obdobie parlamentu a vlády ohraničené – v našich podmienkach na štyri roky.

Nejde iba o to, že každá vláda má pred sebou konečný časový horizont svojho fungovania, ktorý nemôže prekročiť bez nového potvrdenia voľbami. Je to tiež o tom, že vláda má riešiť spoločenské problémy. Často tieto riešenia nie sú bezbolestné. Veci sa nakrátko zhoršia, aby sa dlhodobo zlepšili.

Vlády zvyknú prijímať nepopulárne, ale potrebné opatrenia v prvej polovici vládnutia a v druhej polovici sa snažia presvedčiť občanov, že tie opatrenia priniesli svoje plody. Tak, aby ich voliči zvolili opäť. Opozícia, naopak, s odstupom dvoch-troch rokov môže presvedčivejšie argumentovať, či sa ciele vlády podarilo naplniť alebo či sa presadené opatrenia neukázali ako škodlivé.

Ak prijmeme logiku, že volebné obdobie môžu voliči na podnet opozície ukončiť kedykoľvek medzi voľbami, žiadna vláda nebude riskovať svoje odvolanie referendom a robiť potrebné, no nepopulárne kroky pre budúcnosť krajiny. Každá vláda bude potom len paberkovať zo dňa na deň, snažiac sa maximalizovať svoju krátkodobú popularitu.

Na tomto mieste treba dodať, že k predčasným voľbám, samozrejme, môže dôjsť. Ak si skrátenie volebného obdobia odhlasujú samotní poslanci v dôsledku rozpadu vlády a nemožnosti zostaviť parlamentnú väčšinu. Ako sme to videli v prípade vlády Ivety Radičovej v roku 2011.

Skrátenie volebného obdobia referendom by azda bolo legitímne, keby išlo o poslednú možnosť občianskeho odporu. No práve využívanie tohto inštitútu v slovenskom kontexte ukazuje, že o žiadnu poslednú možnosť nejde. Referendum o predčasných voľbách nebolo dobrým nápadom v rokoch 2000 ani v roku 2004, nebolo dobrým nápadom po vražde Jána Kuciaka, keď sa s týmto nápadom pohrávali politici, ktorí teraz vládnu, a nie je dobrým nápadom ani dnes.

Pokiaľ ide o prítomnosť, je zrejmé, že s vládnym bojom proti pandémii je mnoho ľudí nespokojných. Na druhej strane, Slovensko v porovnaní s okolitými štátmi nemá také zlé výsledky, ktoré by odôvodňovali tvrdenie, že vládny kabinet svoju úlohu nezvláda.

Iste, jeho vystupovanie je občas chaotické. Členovia vlády sa sporia o najlepší postup. Vo väčšine ostatných štátov to však nie je príliš iné, keďže nikto nemá celkom vodotesný plán, ako preplávať pandémiou bez úhony. A niektoré kroky (napríklad plošné testovanie) sa môžu ukázať následne ako dobrý nápad – hoci dopredu boli spochybňované.

Zhrnuté a podčiarknuté: Na predčasné voľby nie je dôvod. Súčasná vláda má pokračovať do riadnych volieb v roku 2024. A podmienka vysokej účasti, potrebnej na to, aby referendum bolo platné, azda vládu pred týmto baranidlom opozičného populizmu ochráni.

Odporúčame