Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
12. november 2020

7 dní v kocke

Matovič otvoril viac konfliktov, než unesie

V rubrike 7 dní v kocke pravidelne komentujeme hlavné udalosti týždňa.

Matovič otvoril viac konfliktov, než unesie

1. Matovič v zákopoch

Igorovi Matovičovi sa tento týždeň priťažilo. Až tak, že začal strieľať na všetko, čo nestálo za ním. Nebola to kritika. Boli to tvrdé osobné útoky.

Najskôr narazil na biochemika Čekana – vraj lobuje za „svoje“ PCR testy. Potom udrel na koaličného partnera Sulíka. Nahnevane sa ho pýtal, či bude kopať hroby pre mŕtvych pacientov. Súbežne s tým napadol aj poslankyňu SaS Cigánikovú. Vyhlásil o nej, že je „ťažká lobistka Penty“. A nakoniec si kopol aj do médií. Šéfredaktorovi spravodajského portálu z vládnej tlačovky na diaľku vynadal, že je klamár.

Dôvodom bola vo všetkých prípadoch odveta. Pomsta za kritiku.

Vedci ho nahnevali, lebo nahlas pochybovali o veľkom úspechu plošného rýchlotestovania. Pripomínali, že šírenie infekcie dnes tlmia skôr lockdownové opatrenia. Tie boli na Slovensku tvrdšie ako v ktorejkoľvek susednej krajine vrátane Česka (kde už tiež krivka nákazy klesá; v Česku sa diskutuje o uvoľňovaní dočasných opatrení). 

Sulík vyhlásil, že nepodporí ďalší 90-dňový núdzový stav, lebo by to bolo neprimerané a protiprávne. Cigániková sa opovážila kritizovať náhle rozhodnutie o 100-miliónovej dotácii pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu.

Médiá sa zas previnili tým, že pochybovali o Matovičovom „lieku na koronavírus“, resp. o nápade organizovať hromadné testovanie v reštauráciách, fitnescentrách a kinách.

Hlavným a spoločným dôvodom Matovičovej nervozity je fakt, že dostal samého seba pod tlak. K múru. Pretože nepremyslel druhý a tretí krok po jednorazovom plošnom testovaní, ktoré si vynútil napriek námietkam lekárov a vedcov. Tí preferovali lokálne a dlhodobé nasadenie testov v ohniskách. Lebo presne tam to prináša dobré výsledky (izoláciu veľkého počtu infikovaných).

Matovič presviedčal seba aj ľudí, že úspech jeho nápadu s celoštátnym testovaním povedie k zásadnému zlomu v epidémii a k „priepustke na slobodu“. Zároveň však videl, že rýchle uvoľňovanie opatrení je nereálne – vymazalo by všetky výsledky, ku ktorým sme sa s námahou a obeťami (zástupmi nezamestnaných) dopracovali.

Výsledkom nebola veľká oslava víťazstva, ale veľká nervozita. A zranené ego premiéra. Tak to už pri prehnaných očakávaniach chodí…

Ani to však nie je hlavný problém. Oveľa horšie je to, že premiér chytil lopatu a zahrabal sa do zákopovej vojny. Nielen s mafiou, ale aj s koaličnými ministrami, s koaličnými poslancami, s vedcami, s médiami…

Asi netreba dodávať, že v tejto pozícii nebude rátať zisky, ale straty.

A celkom najhoršie je to, že vláda veľmi úspešne pokračuje v demolácii otvorenej, kritickej diskusie. Osobné útoky predsedu vlády na každého, kto vybočí, povedú buď k umlčaniu kritiky a premnoženiu nohsledov. Alebo (čo je pravdepodobnejšie) k výbušnej politickej atmosfére a vlne odporu.

2. Sulík v zákopoch

Aby sme však nehádzali všetko len na Matoviča – máme tu aj druhý ťažký prípad. Je ním minister hospodárstva a líder SaS Sulík. Aj on výdatne prispieva k zmätočnej politike vlády a k zbytočným prestrelkám vnútri koalície. Čo je škoda, lebo Sulík a jeho strana mali celkom užitočné pripomienky k pandemickej politike.

V septembri Sulík žiadal, aby sa reštaurácie a fitnescentrá nezatvárali bez dátových analýz. A už vôbec nie celoštátne a na neurčitý čas. Tento týždeň nesúhlasil s vyhlásením núdzového stavu na 90 dní. SaS navrhne, aby sa prísne lockdownové opatrenia zúžili na ohniská a aby sa nedusila ekonomika (a spoločnosť) tam, kde je mierny priebeh epidémie.

Presne toto je cesta, ktorá sa dá zvládať dlhodobo a s primeranými finančnými stratami, ktoré nebudú devastačné pre životnú úroveň. Zrejme si to začínajú uvedomovať aj krízový štáb a premiér.

Obsah Sulíkovej politiky však naráža na spôsoby. Tie sú také hrubé, že je prakticky vylúčené, aby sa mohli jeho požiadavky presadiť. Hlavne ak má chaos priamo vo svojom tíme.

V septembri Sulík vynadal krízovému štábu a zmizol odtiaľ s vysvetlením, že by tam nevydržal „počúvať tie tliachaniny“ (odvtedy ho na štábe zastupuje jeho poradkyňa). Z dátových analýz napokon nič nebolo.

V pondelok zástupcovia SaS v krízovom štábe podporili vyhlásenie núdzového stavu na 90 dní. Deň nato Sulík zdvihol prst a zverejnil oznam, že SaS to vo vláde nemôže podporiť.

Keď Matovič rokoval so zástupcami obetí prevencie (reštaurácie, obchody, služby, kultúra, šport, cirkvi), vicepremiér pre ekonomiku Sulík bol opäť neprítomný. Spustil len bočnú online paľbu cez facebook.

Vo štvrtok Sulíkovi ľudia vysvetlili, že je v Dubaji, kde rokoval s ministerkou a zdržal sa tam pre problémy s leteckými spojmi.

„Aj minister si potrebuje oddýchnuť,“ doplnil vysvetlenie svojho tímu o práci v Dubaji predseda.

Ruzumieme.

Inzercia

3. Kováčik padol

Teraz by sme si mohli dopriať jednu dobrú správu. Dokonca veľmi dobrú.

Dušan Kováčik, stíhaný za podporu zločineckej skupiny, oznámil, že sa vzdáva funkcie špeciálneho prokurátora (otázne je, či si podrží funkciu radového prokurátora, ale to nechajme zatiaľ bokom).

Jeho rozhodnutie má tri dobré následky.

Po prvé, končí sa éra, keď vedenie prokuratúry držali v rukách verní spojenci Kočnera, Penty alebo zločineckej skupiny bödörovcov.

Po druhé, s voľbou nového špeciálneho prokurátora sa nebude čakať do leta 2021. Táto funkcia sa môže obsadiť po zvolení a vymenovaní generálneho prokurátora. Kvalitných kandidátov z radov prokuratúry bude dosť.

Po tretie, môžeme predpokladať, že Kováčik sa pri väzobnom stíhaní nalomí. A začne aspoň čiastočne spolupracovať. Je stíhaný za zločiny s vysokými trestnými sadzbami (podpora zločineckej skupiny, zneužitie právomoci, prijímanie úplatku). Spoluprácou by si mohol trest znížiť na spodnú hranicu.

Kováčik totiž ani zďaleka nie je taký silák, ako sa tváril. Kováčik bol, prepáčte za slangový výraz, „guma“. Pôvodom vojenský prokurátor. Jeho kolegovia tvrdia, že k podriadeným vedel byť tvrdý a pri nadriadených sa potil strachom. Platilo to aj v čase, keď bol špeciálny prokurátor.

Vo väzbe zrejme prejavuje druhú zo svojich tvárí. Tú malú a vystrašenú.

Spolu s ním môžu mať sucho v krku aj tí, ktorí v ňom videli poslušnú figúru: Haščák, Fico, Bödör…

4. Vlastníci dát

Američania koncom minulého týždňa zažili dve prekvapenia. Malý víťazný pochod Trumpa po prvej volebnej noci. A veľký víťazný pochod Bidena po ďalších dvoch nociach, keď sa zarátali hlasy zaslané poštou.

Ak by sa to stalo v jednom zo zlomových štátov, vyzeralo by to ako náhoda. Ak by sa to stalo vo viacerých zlomových štátoch, vyzeralo by to ako zázrak. No ak to takto s „korešpondenčnými hlasmi“ dopadne vo väčšine štátov, kde demokrati potrebovali zabrať, vyzerá to ako volebná mágia.

Alebo ako volebná manipulácia.

Zámerne píšeme, ako to vyzerá, nie ako to je. So závermi si treba počkať na kontrolné prerátanie hlasov (Georgia), na vyšetrenie sťažností a na rozhodnutia súdov.

Už dnes je však takmer isté, že Trump to neotočí (aspoň nie na volebného víťaza). Rozdiely vo výsledkoch boli príliš veľké. Navyše, pri miliónoch korešpondenčných hlasov sa nedá spoľahlivo overiť, odkiaľ prišli.

No takmer isté je aj to, že víťazstvo Bidena nevstúpi do histórie ako veľkolepé, vzorové a presvedčivé. Pandemické opatrenia obmedzili osobné hlasovanie vo volebných miestnostiach, pri sčítavaní hlasov na viacerých miestach vyradili z hry volebných pozorovateľov za strany (tých republikánskych v Michigane vyháňala miestna polícia) a dali zelenú čítačkám, automatom a softvérom na počítanie hlasov z poštových krabíc.

Ďalším faktorom, ktorý za sebou necháva trpký dojem z víťaza, je kolaps médií ako strážneho psa slobody, fair-play a demokracie. Väčšina médií sa vrhla na front ako strážny pes jednej zo strán. Médiá a sociálne siete počas kampane blokovali správy o korupcii Bidenovcov. Usúdili, že obvinenia nie sú dostatočne podložené.

Po voľbách zas doslova vypli Trumpa, resp. jeho hovorkyňu a ich sťažnosti na priebeh volieb. Usúdili, že ich pochybnosti o sčítavaní hlasov nie sú dostatočne podložené…

Mimochodom, spomínate si na marec a na volebné sťažnosti progresívcov? Vypínal ich niekto, keď informovali, že napadnú výsledky volieb na súde? Nie, lebo oni sú v mediálnom leporele tí dobrí. Rivali tých zlých.

Nechceme strašiť, no vyzerá to tak, že pandémia nám tu urýchľuje nástup niečoho, čo môžeme pomenovať ako volebný priemysel. V jeho jadre už nebudú strany a lídri, ale médiá, aktivisti, sociálne platformy, automaty a softvéry na sčítavanie hlasov, siete, operačné systémy, umelá inteligencia.

Slovom, vlastníci dát.

Presnejšie: globálni, monopolní a súkromní vlastníci dát.

Odporúčame