Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
07. november 2020

Grécki kotlebovci

Ako svalnatí mladíci suplovali políciu a rozdávali jedlo chudobným

Rozhovor s lektorom moderných gréckych dejín Kostasom Tsivosom o fenoméne gréckych fašistov zo strany Zlatý úsvit.

Ako svalnatí mladíci suplovali políciu a rozdávali jedlo chudobným

Vtedajší poslanec Zlatého úsvitu Yannis Lagos (v strede) kráča na súd v Aténach 1. októbra 2013. Spolu s ďalšími súputníkmi čelí obvineniam z účasti v zločineckej organizácii. FOTO TASR/AP

Zatiaľ čo sme na Slovensku sledovali prípad Marian Kotleba a šeky v hodnote 1488 eur, v Grécku vrcholil päťročný súdny proces s predstaviteľmi tamojších fašistov zo strany Zlatý úsvit. Verdikt padol len päť dní pred tým, ako si Kotleba vypočul rozsudok. Grécke súdy uznali vinnými desiatky členov Zlatého úsvitu vrátane jeho vedenia za riadenie zločineckej organizácie.

S historikom Kostasom Tsivosom sme sa rozprávali o fungovaní tejto strany, o spoločenských náladách v Grécku i o budúcnosti nacionalistických extrémistov. V rozhovore opisuje, ktoré rysy Zlatého úsvitu sú zločinecké, ako sa pôvodne neznámej a okrajovej strane podarilo získať podporu pol milióna Grékov a akú úlohu v tom podľa neho zohrala pravoslávna cirkev.

Kostas Tsivos je rodený Grék, v deväťdesiatych rokoch s rodinou emigroval do Českej republiky, kde žije dodnes. Prednáša o moderných gréckych dejinách na Masarykovej univerzite, vyučuje gréčtinu a prekladá české bestsellery do svojho rodného jazyka.

Môžete krátko opísať príbeh Zlatého svitu?

Zlatý úsvit nie je nová záležitosť, začala fungovať niekedy v osemdesiatych rokoch s rovnakým vodcom Nikolaosom Michaloliakosom, ale činnosť a vplyv tejto strany boli veľmi marginálne. Záujem o ňu sa zvýšil v čase, keď v Grécku vypukla ekonomická a neskôr aj celospoločenská kríza. Vo voľbách v roku 2012 sa po prvýkrát dostala do parlamentu a so siedmimi percentami bola hneď treťou najsilnejšou stranou.

Jej umiestnenie v parlamente vtedy vyvolalo veľké prekvapenie v Grécku i zahraničí. Médiá sa začali zaujímať o jej činnosť i vrcholných predstaviteľov. Niektorí novinári na Zlatý úsvit pozerali s neskrývaným obdivom, ako sú jej členovia svalnatí a bodrí, ako navrhujú drastické východiská z krízy.

Súd ju však opísal ako zločineckú organizáciu. Prečo?

Jej činnosť často sprevádzala aktivita takzvaných úderných oddielov. Podľa dôkazov, ktoré polícia počas trestného stíhania zozbierala, sa ukázalo, že mali k dispozícii strelné zbrane a že organizovali paramilitárne vojenské tábory s cieľom vycvičiť svojich členov. Napokon, je známe, že pochodovali Aténami a inými mestami vo vojenských formáciách a uniformách.

Tieto bojové úderky boli zamerané proti migrantom, voči ktorým násilne zasahovali, napríklad keď sa prisťahovalci snažili pokútne predávať svoje výrobky. Často prichádzali správy, že ich zásahy mali násilný charakter, a objavili sa aj informácie, že niekoľko migrantov zavraždili ľudia zo Zlatého úsvitu. Okrem migrantov útočili aj na anarchistov či mimoparlamentnú ľavicu, čiže medzi obeťami boli aj rodení Gréci.

Pokiaľ migrantov len mlátili a útočili na nich nožmi, grécka vláda ani veľká časť verejnosti neboli znepokojené. Ale veľký rozruch spôsobila vražda známeho protifašistického rapera Pavlosa Fyssasa v roku 2013. Keď sa ukázalo, že vrah speváka bol v období okolo vraždy v priamom kontakte s najvyššími predstaviteľmi strany, prebehlo zatýkanie vedenia Zlatého úsvitu.

Prečo si za cieľ vybrali tohto rapera?

Bola to ikona antifašistov a ľavicových aktivistov, preto to bol ideálny objekt vraždy. Vyvrcholila tak činnosť namierená proti Grékom, ktorí si podľa Zlatého úsvitu zvolili zlú cestu. Nebol to prvý útok na Gréka, ale bola to prvá vražda. A stala sa im osudnou.

Ako sa podarilo získať takú popularitu hnutiu, ktoré bolo násilné voči niektorým skupinám obyvateľstva?

Vyvolalo to veľké prekvapenie, keď v roku 2012 zrazu získali takú vysokú podporu. Voliči boli predovšetkým z chudobných oblastí a predmestí Atén.

V tom čase polícia nedokázala urobiť dostatočný poriadok a zrazu sa objavili skupiny bodrých mladíkov, ktorí nahradzovali rolu polície a zasahovali v oblastiach, kde boli početné skupiny cudzincov. Svojím spôsobom predávali „bezpečie“ starším gréckym obyvateľom, ktorí sa cítili byť ohrození. A tak boli väčšinou prezentovaní médiami. Že sú to svalnatí chlapíci, ktorí ochraňujú nemohúcich starcov pred cudzincami.

Podarila sa im aj šikovná propaganda, vďaka ktorej získali podporu najmä medzi chudobnými. Vytvorili krvnú banku, do ktorej chodili straníci darovať krv. Podmienkou bolo, že krv dostanú výlučne Gréci. Podobne chodili rozdávať ovocie a ryby nemajetným ľuďom, ktorí sa registrovali a preukázali sa občianskym preukazom, že sú skutoční Gréci.

Predsedajúca sudkyňa Maria Lepeniotiová číta verdikt, v ktorom súd označil neonacistickú stranu Zlatý úsvit (Chrysi avgi) za zločineckú organizáciu 7. októbra 2020. Foto TASR/AP

Okrem toho sa im časom podarilo získať podporu vysokopostavených predstaviteľov gréckej pravoslávnej cirkvi. Táto cirkev vždy inklinovala k podpore najpravicovejších režimov, brala ich ako ochrancov pravých hodnôt, tradícií a pravých Grékov.

Propaganda je jedna vec, no faktom zostáva, že do roku 2012 sa Zlatý úsvit v parlamentných voľbách nikdy nedostal nad jedno percento a zrazu sa vyhupol na necelých sedem. Čo sa zmenilo?

Prišla kríza a veľa Grékov za jej vinníkov označilo dve najväčšie politické strany, ktoré sa od roku 1974 do roku 2012 striedali pri moci. Boli to konzervatívna strana Nová demokracia a socialistická strana Pasok. Obyvateľstvo teda začalo hľadať riešenie inde a našlo ho v menších stranách, ktoré hlasno kritizovali politický mainstream.

Z krízy vyšli víťazne strany, ktoré dokázali zúročiť znepokojenie a frustráciu gréckej spoločnosti – radikálne ľavicová Syriza sa ocitla na druhom mieste s takmer tridsiatimi percentami a z dovtedy neznámeho Zlatého úsvitu sa stala tretia najsilnejšia parlamentná strana.

Čím oslovovali svojich voličov?

Témami ako vrátenie stratenej dôstojnosti z krízy, obrodenie štátu v antickej veľkoleposti, očista gréckeho národa od „špinavých cudzincov“ a vyzdvihovanie Grékov ako nadradenej rasy, ktorá si zaslúži rešpekt ostatných národov. Opodstatnenie tejto nadradenosti nachádzali v antickej civilizácii.

Bolo by toho viac, ale nechcem tu opakovať ich reči o výpadoch Alexandra Macedónskeho, založení novej gréckej ríše v rozlohe byzantských hraníc alebo že Gréci dostali svoj jazyk od mimozemšťanov, a teda je nadradený.

Čo sa dialo potom?

Až do predčasných volieb v roku 2015 vládol tandem dovtedajších rivalov – konzervatívci so socialistami. Po nich už vládu zostavovala Syriza s podporou inej populistickej pravicovej strany, ale počet kresiel, ktoré mal v parlamente Zlatý úsvit, zostal rovnaký.

No prišiel rok 2019 a s ním aj voľby, v ktorých Zlatý úsvit nezískal ani tri percentá potrebné na vstup do parlamentu. Ako je to možné?

Ukázal sa jeho zločinecký charakter.

Ten nebol jasný už v roku 2013 po vražde?

Nie. To prišlo až neskôr. Myslím, že to súvisí s priebehom krízy. Keď sa zmiernila, strana stratila podporu. A keď postupne vyplávali na povrch informácie o praktikách úderných oddielov, kurz otočili aj médiá, ktoré ich dovtedy nielen tolerovali, ale niektoré s nimi priamo sympatizovali a vyzdvihovali ich svaly a aktivitu.

Taktiež sa neustriehli predstavitelia Zlatého úsvitu a ukázali svoj charakter. Začali sa medzi sebou hádať o financovaní strany či o dosadzovaní svojich príbuzných do lukratívnych pozícií a obviňovať sa z rôznych podlých praktík. Ukázalo sa, že nie sú dôveryhodní a nemajú ten vlastenecký profil, ktorý sa snažili pestovať roky predtým.

K tomu sa objavila ďalšia ultrapravicová strana pod vedením populistického vodcu Velopoulosa – Grécke riešenie. Tá Zlatému úsvitu ukradla veľkú časť voličstva a dokonca sa dostala do parlamentu.

To znie ako z kaluže do blata. Je Grécke riešenie niečo ako Zlatý úsvit?

Tak ako Zlatý úsvit je tiež silne protiimigrantská, xenofóbna a nacionalistická. Ale na rozdiel od neho nemá úderné oddiely. To je významný rozdiel. No aj tam nájdeme podobne bizarné prejavy. Vodca strany Velopoulos vlastnil súkromnú televíziu, kde napríklad hlásil, že priamo od Ježiša Krista dostal nejaké listy.

Inzercia

Spomínali ste dobré vzťahy medzi Zlatým úsvitom a pravoslávnou cirkvou. Tie tu však neboli vždy, Zlatý úsvit spočiatku koketoval s novopohanstvom.

Je to pravda, dokonca až do prvých úspešných volieb v roku 2012 bol voči cirkvi, podobne ako nemeckí nacisti, nepriateľský. Dovtedy mal menej členov, niektorí z nich uvažovali o znovuzavedení antických božstiev, schádzali sa pod Olympom a obetovali barany.

Neskôr pochopili, že grécka identita je silno spätá s pravoslávím a že pohanské kulty im nezískajú veľkú popularitu. Zdieľali politickú agendu pravoslávnej cirkvi, napríklad boli proti homosexuálnym manželstvám či drogám, čím si získali jej podporu.

Znie to, ako keby si Zlatý úsvit a pravoslávna cirkev padli do náručia. To sa nenašli žiadni odporcovia?

Niektorí im otvorene dávali podporu a požehnanie, ale musím povedať, že sa našli aj vysokopostavení predstavitelia, ktorí s týmito sympatiami vôbec nesúhlasili a stavali sa proti nim. Bolo ich približne rovnako veľa. No potom tu bola široká šedá zóna, ktorá sa zachovala veľmi tolerantne. Keby som mal hovoriť celkovo o hierarchii, o vedení, podľa mňa sa od tejto zločineckej organizácie nedištancovalo dostatočne. Neodsudzovalo ich tak dôrazne, ako by sme očakávali od takej vplyvnej inštitúcie.

Líder krajne pravicovej strany Zlatý úsvit Nikos Michaloliakos kráča počas policajnej eskorty po svojom zatknutí v sídle strany v Aténach 28. septembra 2013. Foto TASR/AP

Okrem spomínaných násilných stretov sa strane vyčítalo, že je fašistická a neonacistická, čo jej predseda vytrvalo odmietal. Sú tieto obvinenia založené na pravde?

Symbolika a politika Zlatého úsvitu bola priamo spojená s nacistickou stranou. V období, keď bol mimo parlamentu, sa hlásil k hlavným ideologickým bodom Hitlera. Ale keď sa dostal do parlamentu, straníci začali hovoriť, že hákový kríž a podobné znaky nie sú nacistické, ale starogrécke či árijské symboly. Že zdvihnutá pravica je pozdravom antických Sparťanov a že Hitler to všetko iba zneužil.

Nepopierateľné sú však kontakty s neonacistickými organizáciami po celom svete, ktoré strana mala. Organizovali aj koncerty s neonacistickými skupinami, kde sa zdravilo zdvihnutou pravicou a bolo jedno, či to sú Gréci, čiže dediči starých Sparťanov, alebo nie. Teda preukázali istý nacistický internacionalizmus.

Keď spomínate antiku, predpokladám, že sa na ňu Zlatý úsvit neodvolával len pri obhajovaní kontroverzných gest. Extrémna pravica kladie veľký dôraz na národ, národnú históriu a dedičstvo. Akú úlohu v tom zohrala antická kultúra?

Párkrát som navštívil ich internetové stránky a videl som, ako sa snažia dokázať pokrvnú príbuznosť a kontinuitu s antikou tým, že vedľa sôch a fresiek žien z minojského či klasického obdobia dávali fotky súčasných Grékyň. „Vidíte,“ písali, „podobnosť je a zostáva nemenná“ – to mal byť dôkaz pokrvnej čistoty súčasných Grékov, ktorá podľa nich existuje od druhého tisícročia pred naším letopočtom až dodnes.

Neboli však prví, už diktátor Ioannis Metaxas v tridsiatych rokoch minulého storočia sa snažil za každú cenu využiť rôzne archeologické bádania ako dôkaz biologickej príbuznosti antických a moderných Grékov. V tom smere pokračovali aj ďalšie pravicové režimy, ktoré Grécku vládli po občianskej vojne až do polovice sedemdesiatych rokov. Zlatý úsvit nikdy neskrýval sympatie s týmito režimami, dokonca sa prezentoval ako ich pokračovateľ.

Pokračovateľ v čom?

Odvolával sa na to, že vtedy bol v Grécku poriadok, že sa vzchopila ekonomika. Časy, ktoré prišli po diktatúrach, opísal ako obdobie úpadku, politikov v parlamente označil za zradcov a obviňoval ich, že to oni zavliekli Grécko do ťažkej krízy.

U nás väčšina politických strán uvalila na ĽSNS politické embargo, i keď je pravda, že nie vždy ho chcú či môžu dodržiavať. V akých vzťahoch spolunažíval Zlatý úsvit s ostatnými politickými subjektmi?

Na reštaurácii extrémnej pravice sa podieľala predtým populistická, ultrapravicová a pravoslávna strana Laos. Ideologicky im pripravila cestu, ktorou sa Zlatý úsvit v čase krízy vyšvihol.

Pomohli tomu však aj veľké grécke strany. Niektorí predstavitelia konzervatívnej strany Novej demokracie (ND), ktorá je jednou z dvoch najúspešnejších gréckych strán, uvažovali o spolupráci so Zlatým úsvitom. Napríklad dnešný minister rozvoja a investícií pred pár rokmi navrhoval spoluprácu medzi Novou demokraciou a „serióznym Zlatým úsvitom“.

Aj tlačový hovorca Zlatého úsvitu bol v stálom spojení s radou vtedajšieho premiéra, ktorý opäť pochádzal z Novej demokracie. Tieto dve strany spolu jednoducho flirtovali. Keď však v ND videli, že ich potenciálni partneri neváhajú používať aj zločinecké metódy, postupne sa od nich začali dištancovať. Dnes, keď sú opäť pri moci, si neradi spomínajú na svoje vyhlásenia a kontakty spred niekoľkých rokov.

Okrem toho Zlatý úsvit pre nich so svojou protiimigračnou rétorikou začal predstavovať konkurenta. Báli sa, že prídu o voličov, preto s radosťou privítali trestné stíhanie.

Zapadá politické pôsobenie Zlatého úsvitu do obrazu silne nacionalisticko-populistických strán, ktoré sa začali objavovať v Európe počas posledných rokov?

Nepochybne vidím niekoľko spoločných rysov v činnosti týchto ultrapravicových strán, ako sú vyhrotený nacionalizmus, xenofóbia, rasizmus, pohŕdanie parlamentom a demokraciou, inklinácia k násiliu a silnému štátu. Ale musím povedať, že v prípade Salviniho, francúzskeho Národného zhromaždenia či Alternatívy v Nemecku tu nie sú žiadne úderné oddiely.

No aj tak treba dávať pozor, lebo tieto strany by mohli ideologicky pripraviť pôdu pre takéto úderné skupiny.

Líder gréckej ultrapravicovej strany Zlatý úsvit Nikolaos Michaloliakos. Foto TASR/AP

Ale treba povedať, a to pokladám za veľmi zaujímavé, že predstavitelia Zlatého úsvitu si dávali pozor a často sa vyjadrovali miernejšie ako stredoeurópski lídri, nedovolili si otvorene povedať to, čo dnes vyhlasuje Zeman či Orbán.

Dôvod?

Veľká časť gréckej verejnosti nie je tak xenofóbne naladená, veľký podiel na tom majú aj grécke špecifiká. V Grécku má každá piata rodina utečeneckú minulosť. Sú to ľudia, ktorí prišli počas obrovskej výmeny s Gréckom a Tureckom. Grécko má tiež jednu z najväčších diaspór na svete. Počas svetovej a občianskej vojny muselo z krajiny utiecť asi milión Grékov, dnes v čase krízy odišlo z Grécka pol milióna mladých ľudí, ktorí si zháňajú prácu všade možne po svete. Nedáva to zmysel, mať takú veľkú diaspóru v zahraničí a zároveň brojiť proti cudzincom, ktorí sú doma.

To, o čom sme sa rozprávali, je dnes už minulosťou. Zlatý úsvit nie je v parlamente a jeho čelní predstavitelia vrátane vodcu sa dostali do väzenia. Ako dnes vidíte budúcnosť takýchto extrémistov v Grécku?

Toto rozhodnutie bolo úľavou. Ale zostáva otázkou, akou cestou sa vydá toho pol milióna Grékov, ktorí v minulosti volili Zlatý úsvit. Nevieme, čo bude s jedom, ktorý strana rozšírila v gréckej spoločnosti.

Poviem jeden príklad. Každý druhý grécky policajt podporoval Zlatý úsvit. Nevieme, ako sa to bude v budúcnosti prejavovať ani ako by mala prebehnúť očista polície, ale aj armády od priaznivcov tohto zločineckého hnutia. Za zmienku tu stojí fakt, že keď mali byť kontroly v kanceláriách členov Zlatého úsvitu, vďaka kontaktom na polícii o tom dopredu vedeli.

A možné bratríčkovanie Novej demokracie s takýmito stranami už nehrozí?

Pokiaľ som hovoril, že Nová demokracia koketovala s extrémnou pravicou, dnes to už neplatí. Stredo-pravý predseda Novej demokracie a zároveň súčasný premiér vyhadzuje členov strany, ktorí sa uchyľovali k extrémnej rétorike. Stále však v strane pôsobí aj ultrapravicové krídlo, no nemá až taký veľký vplyv.

Aké poučenie by si z gréckeho príbehu mohlo podľa vás zobrať Slovensko?

Myslím, že dôležité je práve preukázať neústupnosť voči ideológiám, ktoré zastupoval Zlatý úsvit. Toleranciou sa totiž pripravuje živná pôda pre takéto zločinecké organizácie.

Odporúčame