Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Voľby v USA Politika
04. november 2020

Voľby prezidenta USA

„Deň po“ z pohľadu amerických konzervatívnych komentátorov

Čo si všímajú Ben Shapiro, Rod Dreher, Tucker Carlson či David Brooks vo svojich povolebných reakciách.

„Deň po“ z pohľadu amerických konzervatívnych komentátorov

Stúpenci amerického prezidenta Donalda Trumpa čakajú na výsledky prezidentských volieb počas Volebnej noci v kalifornskom meste Stanton 3. novembra 2020. FOTO TASR/AP

„Nie, Trump ešte voľby nevyhral, a je hlboko nezodpovedné tvrdiť, že áno“, napísal predpoludním nášho času na svojom Twitteri známy americký konzervatívny komentátor Ben Shapiro. Reagoval tak na predčasné prisvojenie si víťazstva úradujúcim prezidentom, aj keď všetky hlasy ešte neboli zrátané.

Hoci Shapirova kritika Trumpových povolebných vyhlásení dostala širokú publicitu aj v liberálnych médiách, na jeho Twitteri sa toho dnes udialo viac. O pár hodín neskôr známy komentátor skoro rovnakými slovami reagoval na Bidenovho právnika, ktorý svojho šéfa tiež už vyhlasoval za víťaza.

Shapiro nabádal k zdržanlivosti a počas dňa podporil vyhlásenie Marca Rubia, republikánskeho politika z Floridy: „Výsledok prezidentských volieb bude známy až vtedy, keď sa spočítajú všetky legálne odovzdané hlasy.“

Zakladateľ portálu The Daily Wire a moderátor politickej talkshow The Ben Shapiro Show v roku 2016 patril k tvrdým kritikom Donalda Trumpa. Pred štyrmi rokmi nevolil jeho, ale ani Hillary Clintonovú.

No v týchto voľbách Shapiro verejne vyslovil podporu prezidentovi. Konzervatívnych voličov mobilizoval, aby išli k urnám a hlasovali za Trumpa, ešte aj počas volebného špeciálneho vydania svojej relácie.

Top amerických konzervatívnych komentátorov sa oplatí sledovať, lebo prichádzajú s postrehmi, ktorým demokratom naklonený mainstream väčšinou nevenuje prílišnú pozornosť. Shapiro napríklad upozornil na poznámku Ariho Fleischera, niekdajšieho hovorcu Bieleho domu za G. W. Busha, že Trump skóroval medzi Hispáncami lepšie, než nedávni republikánski kandidáti.

V týchto voľbách volilo Trumpa odhadom asi 32 percent Hispáncov. Pred štyrmi rokmi to bolo 28 percent. Mitt Romney ich v roku 2012 oslovil 27 percent a Johna McCaina v roku 2008 volilo 31 percent Hispáncov.

Na tomto mieste je zaujímavé pridať twitterový post ľavicového komentátora Matta Brueniga, podľa ktorého Trump v týchto voľbách posilnil o niekoľko percentuálnych bodov medzi bielymi ženami, čiernymi ženami a mužmi i Hispáncami oboch pohlaví. Jediná skupina, v ktorej oproti roku 2016 oslabil, sú bieli muži. Dodajme, že progresívci štyri roky opakujú mantru o Trumpovi ako nenapraviteľnom sexistovi či rasistovi.

Rod Dreher z portálu The American Conservative, autor bestselleru Benediktova voľba, ktorého články často prinášame aj na Postoji, sa priznal, že odchádzal po voľbách spať spokojnejší, než predpokladal. Aj on si všimol Bruenigov postreh o posilnení Trumpa medzi menšinami oproti roku 2016. Dreher sa teší, že z republikánov sa stáva strana pracujúcich – navyše rastúci podiel u hispánskych voličov im môže zabezpečiť budúcnosť aj v podmienkach meniacej sa americkej demografie.

Dreher je optimistický, že republikáni si udržia väčšinu v senáte. To by značne limitovalo akcieschopnosť demokratickej administratívy v Bielom dome pod vedením prezidenta Bidena.

Aj keď Trump nevyhrá, Dreherom preferovaný „národný konzervativizmus“ sa stane dôležitým prúdom v rámci Republikánskej strany. Reprezentovať ho akurát budú oveľa dôveryhodnejší ľudia. Ako napríklad J. D. Vance, autor bestselleru Hillbilly Elegy o problémoch bielej spodnej vrstvy.

Dreher tvrdí, že veľkým porazeným týchto volieb je progresívna „woke“ ideológia a ľavicová politika identity. Republikáni by mali teraz vyraziť odvážne do protiútoku a ísť priamo po jej baštách na univerzitách či v iných spoločenských inštitúciách.

Konzervatívec Dreher v tomto názore nie je sám. „Ja si z týchto volieb odnášam, že veľké množstvo ľudí NEZNÁŠA kultúrnu ľavicu (nie ekonomickú ľavicu) a sú ochotní zmieriť sa skoro s čímkoľvek, vrátane nekompetentnosti, chaosu, korupcie a zlej politiky, aby mohli svoje názory signalizovať nahlas a jasne“, napísal na Twitteri kanadsko-americký ekonóm a umiernený libertarián Alex Tabarrok, ktorý vedie spolu s kolegom Tylerom Cowenom známy ekonomický blog Marginal Revolution.

K podobnému záveru dochádza aj Andrew Sullivan, konzervatívny komentátor, otvorený gej a súčasne veriaci katolík. „Za štyri roky som nezmenil svoj názor na Trumpovu nevhodnosť pre prezidentský úrad“, napísal na Twitteri. „No neúprosná politika identity ľavice ma čoraz viac odpudzovala. Nebol som sám.“

Inzercia

Podľa Sullivana sú tieto voľby veľkou porážkou progresívnych rasových identitariánov. Ak by Trump vyhral vďaka hispánskym hlasom, celý tento svetonázor to stavia na hlavu. Zo Sullivanovho pohľadu by najlepším scenárom bolo, keby Biden vyhral, „woke“ ideológia prehrala, Trump prehral, no trumpizmus vyhral.

Skoro všetci konzervatívni komentátori zdôrazňujú, že medzi porazenými týchto prezidentských volieb sú prieskumné agentúry. Ben Shapiro odporúča ich zamestnancom, aby zmenili prácu a naučili sa radšej programovať. V podobnom duchu sa vyjadril aj Rod Dreher.

No asi najvýrečnejší bol v tomto zmysle komentátor televíznej stanice Fox News, Tucker Carlson. „Ako sa títo ľudia dokážu tak mýliť ešte aj vo volebný deň?“ Kladie si Carlson otázku.

Podľa komentátora, ktorému načúva aj Donald Trump, sa médiá musia vážne nad sebou zamyslieť, aké informácie prinášajú verejnosti. Zvlášť, ak obsah médií realitu spoluvytvára a nesplnené predpovede ovplyvňujú následne aj kredibilitu médií: „Niečo sa naozaj pokazilo v tom, ako sme predpovedali výsledok viacerých týchto volieb.“

Napokon, prieskumné agentúry sa nemýlili dramaticky prvýkrát. Rovnakým prekvapením boli výsledky prezidentských volieb pred štyrmi rokmi.

Carlson považuje Floridu za budúcnosť Spojených štátov. Nielen kvôli silnému podielu hispánskej populácie, ale aj kvôli tomu, že do tohto štátu sa masívne sťahujú ľudia z iných kútov USA. Trumpovo víťazstvo na Floride je pre republikánov dôvodom pre optimizmus do budúcnosti.

Tucker Carlson tiež upozornil na jeden fakt, dôležitý aj pre našu slovenskú debatu, kedy bol Donald Trump v posledných dňoch označovaný našimi progresívcami za ohrozenie demokratických inštitúcií a spolu s ním dokonca aj Slováci, ktorí si v ankete Postoja dovolili priznať, že by za neho hlasovali. Komentátor televízie Fox News pripomína, že po zvolení Donalda Trumpa v roku 2016 republikáni až do kongresových volieb v roku 2018 kontrolovali Biely dom a mali väčšinu v senáte i v snemovni reprezentantov.

Republikáni nezneužili svoju prevahu, aby zaviedli nejaké ďalekosiahle zmeny ústavného a politického systému USA. Naproti tomu, ak by demokrati dnes dosiahli podobnú konšteláciu, netaja sa ambíciou robiť bezprecedentné radikálne zmeny ako zvýšenie členov Najvyššieho súdu, účelové navolenie dodatočných liberálnych sudcov či vytvorenie dvoch nových štátov.

„Napriek všetkým chybám žijeme v celkom dobrej krajine“, uzatvára Carlson. „Naozaj chceme experimentovať so systémom, ktorý tak dlho slúžil celkom dobre?!“

Tucker Carlson opäť nie je jediný, kto si kladie otázku ako verne odrážajú nálady v Spojených štátoch prieskumy a médiá, pre ktoré sú často vypracované. Umiernenému komentátorovi denníka New York Times, Davidovi Brooksovi, načúvajú aj mnohí konzervatívci. Na svojom Twitteri bol sebakritický:

„Prácou nás v médiách je zachytávať realitu tak, že keď sa realita prejaví, ako včera večer, ľudia nie sú prekvapení. Dosť mohutné zlyhanie. Stále dobre nedokážeme zachytávať pravú polovicu krajiny.“

Odporúčame