Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
03. november 2020

Plné nemocnice

Reprofilizácia je v praxi problém: Ktorým oddeleniam zobrať lekárov

Covid pacientov potrebujúcich hospitalizáciu je aktuálne 1500 a už teraz niektoré nemocnice pracujú nadoraz. 

Reprofilizácia je v praxi problém: Ktorým oddeleniam zobrať lekárov

FOTO TASR – Erika Ďurčová

Nemocnice, ktoré čelia náporu pacientov s koronavírusom, majú čoraz väčší problém s nedostatkom personálu. Ten dočasne sťahujú z iných oddelení. Aby boli zásahy do práce oddelení čo najmenšie, vypomáhajú aj študenti z posledných ročníkov medicíny. Jednou z nich je Michaela Ševčíková, ktorá je v šiestom ročníku na lekárskej fakulte v Martine a už dva týždne pomáha v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku.

Ako pre Postoj vysvetľuje, k celej veci sa dostala cez facebookovú skupinu, ktorá združuje medikov. „Videla som, že ružomberská nemocnica opakovane publikovala prosbu o pomoc, a tak som sa rozhodla, že sa prihlásim,“ hovorí Michaela. Už dva týždne tak vypomáha na odbernom mieste, robí testy či triedi prichádzajúcich pacientov.

Keďže škola kvôli pandémii prešla na online výučbu, darí sa jej skombinovať štúdium aj s prácou v nemocnici a zatiaľ sa dohodla, že bude pomáhať do konca roka. „Beriem to ako náhradu praxe, ktorú by som v šiestom ročníku mala, no kvôli koronavírusu a prechodu na online vyučovanie bola zrušená,“ hovorí. Okrem nej vie ešte o zopár ďalších spolužiakoch, ktorí išli pomôcť, škola samotná ich však k niečo takému priamo nemotivuje.

Ružomberská vojenská nemocnica pritom nie je jediná, ktorá bojuje s nedostatkom zdravotníckeho personálu a pomoc hľadá, kde len môže. V úzkych sa ocitla aj nemocnica v Čadci, ktorej riaditeľ Martin Šenfeld sa do hľadania výpomoci pustil aj na vlastnom facebookovom profile.

„Prosíme o pomoc zdravotníkov, ktorí ešte môžu pomôcť našim preťaženým zdravotníkom pri ošetrovaní našich pacientov. Situácia v nemocnici je veľmi vážna, pacientov neustále pribúda. Prekročili sme kapacitu reprofilizovaných lôžok, sme nútení vytvárať ďalšie,“ napísal prednedávnom.  

Nemocnica o pomoc s riešením nedostatku personálu požiadala aj Žilinský samosprávny kraj, no práve sociálne siete sa ukázali byť efektívnejšími a na riaditeľovu výzvu zareagovali desiatky ľudí.

Dilema nakazených lekárov

To, že práve chýbajúci lekári a zdravotné sestry môžu byť kameňom úrazu pri zvládnutí pandémie, však naznačujú mnohé nemocnice. Aj hovorca nemocnice v Brezne, v ktorej je aktuálne 16 pacientov s koronavírusom, pre Postoj potvrdzuje, že „samozrejme, najväčším covid problémom slovenského zdravotníctva je nedostatok lekárov a sestier a ich vysoký priemerný vek. Priestorové a technické problémy sú riešiteľné, to je len otázkou financií.“

Situácia je pritom u nás v porovnaní s inými krajinami zatiaľ ešte relatívne pokojná a na jeden milión obyvateľov pripadá 280 pacientov hospitalizovaných s koronavírusom. V susednom Česku je to 670 pacientov, v Španielsku zasa napríklad 408. Ako je teda možné, že nemocnice už teraz hlásia nedostatok personálu a hľadajú pomoc zvonka?

Hlavným problémom je šírenie samotnej nákazy medzi personálom. V niektorých prípadoch sa buď kvôli samotnému ochoreniu, alebo kvôli nútenej karanténe ocitlo mimo pracovného procesu aj viac ako desať percent zdravotníckeho personálu, a to vo chvíli, keď počet hospitalizovaných výrazne rástol a boli v práci potrební viac ako inokedy. To by čiastočne malo riešiť nové usmernenie hlavného hygienika Jána Mikasa, podľa ktorého môžu v prípade potreby pracovať aj pozitívne testovaní zdravotníci, ak nemajú príznaky.

„Napríklad máme akútne brucho a nemáme chirurga, ale máme chirurga, ktorý je pozitívny na COVID-19, nevykazuje príznaky. Za dodržania protiepidemických opatrení, že sa chráni, mohol by operovať, mohol by toho pacienta zachrániť,“ zhrnul Mikas. Pripomenul, že riziko smrti z odloženia operácie by bolo podstatne vyššie ako riziko možnej nákazy.

Tomu sa lekári sprvu bránili, faktom však je, že napríklad v Česku, kde je vyťaženosť nemocníc násobne vyššia, si nakazení zdravotníci nasadia dvojitú ochranu a pracujú ďalej.

Inzercia

Lekári či zdravotné sestry, u ktorých sa však ochorenie prejaví, vypadnú z nemocníc tak či tak. Na zvládnutie pandémie je preto podľa riaditeľa Inštitútu zdravotnej politiky a riaditeľa Odboru zdravotníctva Bratislavského samosprávneho kraja Tomáša Szalaya kľúčové, aby sa zdravotnícky personál čo najviac testoval a zachytili sa tak potencionálni šíritelia ochorenia čo najskôr.

Reprofilizácia je v praxi problém

Ak sa novinári na kapacity nemocníc spýtajú ministra zdravotníctva Mareka Krajčího, zväčša odpovie, že stále môžeme pokračovať v reprofilizácii, a nie je teda dôvod na paniku. Jedna vec je však prispôsobiť lôžka, druhá zohnať pre pacientov s koronavírusom potrebný personál. No a riaditelia nemocníc, na ktorých táto úloha spočíva, upozorňujú, že to vôbec nie je jednoduché.  

Potvrdzuje to aj šéf lekárskych odborov Peter Visolajský. „Tí lekári sú potrební na svojich oddeleniach. To, že je pandémia, neznamená, že prestanú prichádzať pacienti s infarktom a podobne. Nemôžeme lekárov a sestry iba tak presunúť,“ poukazuje pre Postoj.

Riaditeľ kysuckej nemocnice tak svojpomocne zháňal pneumológov, čo by v jeho nemocnici, ktorá za normálnych okolností ani nemá pneumologické oddelenie, mohli pomôcť s covidovými pacientmi.

Tak často spomínaná reprofilizácia tak vyzerá skôr ako spontánna záchranná akcia, ktorej nikto nevelí. Ako konštatuje Szalay, ministerstvo zdravotníctva „to v zásade nechalo na nemocnice, aby si všetko dohodli so svojím okolím. Voľnosť má svoje výhody, ale v tomto prípade je to prehnané.“ Zabezpečenie dostatku lekárov a zdravotných sestier, naplánovanie ich presunov či aspoň lokalizácia mali byť podľa neho úlohou ministerstva.

Pandémia ukázala slovenskú realitu

Lekárov a zdravotných sestier pritom nemáme nazvyš ani za normálnych okolností. No a pandémia teda iba naplno ukázala, akému problému naše zdravotníctvo dlhodobo čelí. Ako totiž pre Postoj tvrdí Visolajský, „nemocnice dlhodobo nedodržiavajú personálne normy“ a zdravotníkov je na oddeleniach bežne menej, ako by malo byť, a teraz, keď je nápor vyšší, sa prejavili dôsledky tohto prístupu.

To, že zdravotníkov je u nás málo, potvrdzujú aj medzinárodné štatistiky, a tak kým na Slovensku pripadá na stotisíc obyvateľov 570 zdravotných sestier, v Nemecku je to takmer 1300, v Slovinsku o niečo viac ako tisíc a v Maďarsku 662. Čo sa týka lekárov, u nás ich na stotisíc obyvateľov pripadá 352. V Česku je to 404, v Nemecku 431 a v Rakúsku dokonca 525.

Na jednej strane tak zlyhalo ministerstvo zdravotníctva pri plánovaní druhej vlny, ako však upozorňuje Visolajský, súčasná situácia má korene ďalej. Nedostatok špecialistov je v krízovej situácii bežný jav a „na liečenie covidu sú medzinárodné postupy, ktoré si stačí naštudovať. Pokiaľ nejde o supervážny stav, väčšinu chorých zvládne internista“.

Nedostatok zdravotníckeho personálu vo všeobecnosti však nespôsobila pandémia, ale dlhodobý prístup k zdravotníctvu. Štát by podľa Visolajského mal nemocnice prestať hodnotiť podľa toho, akú ziskovosť dosahujú. „Ide o absurdnú debatu, Slovensko si musí uvedomiť, že zdravotníkov potrebuje. Ani pri armáde sa nepýtame, či je stratová,“ vysvetľuje.

Ak by bol prístup iný, možno by aspoň niektorí z mnohých slovenských lekárov pracujúcich v zahraničí zareagovali na výzvu nášho ministerstva zdravotníctva, aby sa vrátili a pomohli národu zvládnuť pandémiu.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame