Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
05. november 2020

Francúzsko po útokoch

Krajina je vo vojne

Islamský svet zasiahla vlna protifrancúzskeho ošiaľu. Akú úlohu hrá v tejto situácii turecký prezident Erdoğan?

Krajina je vo vojne

Francúzski policajti stoja po útoku pred chrámom Matky Božej v Nice. FOTO TASR/AP

„Francúzsko je vo vojne“Tieto dramatické slová použil francúzsky poslanec Les Républicains Éric Ciotti po tom, čo v posledných týždňoch Francúzsko zasiahla nová vlna útokov. 2. septembra 2020 sa začal proces so štrnástimi údajnými spolupáchateľmi útoku na redakciu Charlie Hebdo v januári 2015. Pri vtedajšom útoku teroristi zavraždili dvanásť ľudí, ďalší padli za obeť útoku na políciu a na židovský supermarket.

25. septembra boli pri ďalšom útoku pred redakciou Charlie Hebdo zranení dvaja ľudia, týždeň nato prezident Macron oznámil nový zákon proti „islamskému separatizmu“. Zákon má znemožniť islamistickú indoktrináciu detí, ktoré rodičia neposielajú do škôl a umožniť štátu podniknúť kroky proti presadzovaniu šárije vo verejnom priestore. Zároveň však moslimom ponúka finančné prostriedky pre podporu umiernených islamských organizácií.

16. októbra čečenský islamista zavraždil učiteľa Samuela Patyho po tom, čo Paty pri vyučovaní slobody prejavu použil karikatúru Mohameda. Proti Patymu sa už krátko predtým spustila nenávistná kampaň v sociálnych médiách. Útočník mu po vražde odsekol hlavu, Paty bol dodatočne vymenovaný za člena francúzskej čestnej légie.

No a napokon 29. októbra v meste Nice pri teroristickom útoku v kostole zahynuli ďalší traja Francúzi. Útočník pochádzal z Tuniska. V Saudskej Arábii si v ten istý deň útok na francúzsky konzulát v meste Jeddah vyžiadal jedného raneného.

Francúzsko na ceste do občianskej vojny?

Aj keď časť útočníkov pochádza zo zahraničia, väčšinu útočníkov tvoria francúzski občania alebo prinajmenšom ľudia, ktorí vo Francúzsku žili niekoľko rokov. Časť z nich sa zradikalizovala až v posledných rokoch pod vplyvom extrémistických hnutí ako Islamský štát.

Tento vývoj sa neobmedzuje na Francúzsko. V posledných desaťročiach islamský svet zažil nárast fundamentalizmu podporovaného sunitskou Saudskou Arábiou a šiítskym Iránom. Oba štáty vynaložili značné finančné prostriedky, aby podporili svojich bratov vo viere v zahraničí. Pritom však mali značne deštruktívny vplyv, namiesto umiernenejších výkladov islamu nastúpili fanatici, ktorí hlásajú netoleranciu voči iným náboženstvám a životným štýlom.

Protest proti francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi v tureckom Istanbule. FOTO TASR/AP

Tu treba podotknúť, že radikálne skupiny naďalej zostávajú menšinou a väčšina moslimov násilie naďalej odmieta. Problémom však je, že rastúca frustrácia medzi mladými podporuje rast extrémizmu. Tak ako na Slovensku časť populácie podporuje radikálne strany typu ĽSNS alebo v menšej miere komunistické myšlienky, časť mladých moslimov podporuje islamistov.

A aj medzi Francúzmi rastie extrémizmus, v roku 2019 došlo k 789 „islamofóbnym incidentom“. Terčom útokov sú často ženy nosiace hidžáb. Mnohí moslimovia tak žijú s pocitom, že ich nespravodlivo vinia z útokov, ktoré odmietajú, zatiaľ čo sami nie sú chránení pred násilím.

Pozornosť si v islamskom svete vyžiadali dva útoky na moslimov vo Francúzsku, 18. a 22. októbra, pri ktorých boli zranení štyria moslimovia.

Cudzí agenti a špióni

Ďalšou výzvou je zneužívanie islamských náboženských inštitúcií zo strany cudzích vlád, ktoré ich využívajú pre špionáž a prenasledovanie oponentov v exile.

Tu hrá obzvlášť kritickú úlohu Turecko, ktoré využíva svoje „Prezídium pre náboženské záležitosti“ (Diyanet İşleri Başkanlığı) na riadenie moslimských zväzov v zahraničí. Diyanet je inštitúcia podriadená tureckému prezidentovi a je lojálnym nástrojom tureckého režimu.

Jej dcérska organizácia v Nemecku Ditib čelila kritike po tom, čo sa verejnosť dozvedela o jej spolupráci s tureckou tajnou službou MIT. Turecko využilo mešity patriace Ditib aj na šírenie propagandy podporujúcej tureckú inváziu v severnej Sýrii.

Na vine sú aj západné štáty, ktoré sa dlho nečinne prizerali a Turecku dovolili, aby prevzalo túto vedúcu úlohu v moslimskej diaspóre. Namiesto toho, aby podporili výuku moslimských klerikov na Západe, bolo pohodlnejšie túto úlohu delegovať Turecku.

To Turci naplno zneužili a dnes je veľká časť moslimských náboženských inštitúcií na Západe infiltrovaná ľuďmi, ktorých prvá lojalita patrí tureckému štátu.

Ide o principiálny problém, ktorý však obzvlášť naberá na váhe v situácii, keď Turecko ohrozuje jeden susedný štát za druhým a dokonca sa snaží vraždiť predstaviteľov opozície v exile.

Francúzsky zákon o islame

Tento problém si všimli aj Francúzi a rozhodli sa ho vyriešiť. Podľa nového zákona proti islamskému separatizmu musia mať imámovia, ktorí chcú pôsobiť vo Francúzsku, certifikát, čím chce Macron zabrániť ich radikalizácii v zahraničí. Na druhej strane to aj sťaží infiltráciu mešít Erdoganovými agentmi.

Niet preto divu, že Turecko nový francúzsky nápad neprijalo s nadšením. Kriticky sa vyjadrilo turecké ministerstvo zahraničných vecí, Erdoğan dokonca vyjadril pochybnosti o Macronovom psychickom zdraví, na čo Francúzsko odpovedalo stiahnutím veľvyslanca z Ankary. Hovorca tureckej vládnej strany AKP Omer Celik nazval Macronov návrh „provokáciou“.

Macron pri oznámení zákona verejnosti nazval islam „náboženstvom v existenčnej kríze“, ale podotkol, že by bolo nesprávne stigmatizovať všetkých moslimov.

Inzercia

Na proteste v Pakistane protestujúci zapálili podobizeň francúzskeho prezidenta. FOTO TASR/AP

Keďže vo Francúzsku väčšina moslimov pochádza z Alžírska a Maroka, je tam turecký vplyv menší, zato tam žije viac radikálnych islamistov. Francúzski moslimovia sa delia do niekoľkých odlišných organizácií, pričom aj radikálnemu moslimskému bratstvu sa podarilo založiť vlastnú „Úniu islamských organizácií vo Francúzsku“ (UOIF), ktorá sa neskôr premenovala na Musulmans de France – Francúzski moslimovia.

Nekupujte u Francúza

Turecko so svojou kritikou francúzskeho prezidenta nestojí osamotene, pridali sa aj mnohé islamské štáty, ktoré Macrona vinia z „islamofóbie“. V Jordánsku, Egypte, Katare aj Turecku rastie podpora pre bojkot francúzskych produktov, ku ktorému vyzval Recep Tayyip Erdoğan.

Macrona za jeho výroky kritizoval aj prezident Indonézie Jokowi. Veľká časť kritikov vyzýva na mierumilovnú reakciu, no nie všetci zastávajú túto líniu. Bývalý premiér Malajzie Mahathir Mohamad dokonca po útokoch v Nice povedal: „Moslimovia majú právo byť nahnevaní a vraždiť milióny Francúzov kvôli masakrom v minulosti.“

Tvrdá línia

V posledných týždňoch sa zdá, že francúzske úrady stratili posledné zvyšky opatrnosti a rozhodli sa s islamistami zatočiť. Francúzska vláda oznámila rozpustenie moslimskej mimovládky BarakaCity, ktorú viní z podpory terorizmu a prepojenia na radikálnych islamistov.

Aj proti kriminálnikom medzi imigrantmi sa črtá čoraz tvrdší prístup. Pred týždňom musela Francúzsko opustiť rodina z Bosny, ktorá zbila svoju dcéru po tom, čo sa dozvedela o jej vzťahu so Srbom. Francúzsku verejnosť obzvlášť pohoršilo, že dievčinini rodičia jej ostrihali hlavu dohola.

Aj sympatizanti teroristov môžu počítať s trestným stíhaním, študentka, ktorá na sociálnych médiách odobrila vraždu Samuela Patyho, bola odsúdená na dva mesiace väzby, ďalší sympatizanti sú vo vyšetrovacej väzbe.

Demonštranti v Bangladéši protestujú proti navrhovaným zákonom francúzskeho prezidenta. FOTO TASR/AP

Nový minister vnútra Eric Dupont-Moretti podporuje aj reformu zákonu o slobode prejavu, z ktorého chce explicitne vyňať výzvy podporujúce násilie a nenávisť, no zo strany médií zožal kritiku.

Spolužitie trpí

Napriek vlne islamského terorizmu, ktorej Francúzsko čelí od roku 2015, spolužitie Francúzov s väčšinou moslimov dlho nebolo zlé, práve naopak. Ešte minulý rok až 72 percent Francúzov malo o svojich moslimských spoluobčanoch pozitívnu mienku, len 22 percent má paušálne negatívny názor. Tieto čísla ukazujú, že mnohí Francúzi mávajú prevažne pozitívne interakcie s moslimami – v práci, susedstve alebo aj vo verejnom priestore.

Problémy však vznikajú tam, kde sa moslimovia nestávajú súčasťou väčšinovej spoločnosti.

Veľkú úlohu pritom hrajú najmä sociálne a ekonomické dôvody, ale aj chyby francúzskeho štátu spred niekoľkých desaťročí. Jedným z najväčších problémov pri integrácii prisťahovalcov je ich geografická oddelenosť od zvyšku francúzskej spoločnosti. Mnohí z nich žijú v takzvanej banlieu, teda na predmestí veľkých miest, kde žijú oddelene od ostatných Francúzov.

Namiesto toho, aby sa takto dostali do kontaktu s väčšinovou spoločnosťou, ktorá by urýchlila ich integráciu, vytvorili sa ucelené komunity, ktoré nemajú potrebu ani záujem stať sa súčasťou väčšinovej spoločnosti.

Zároveň to sťažuje život nemalej skupine tých, ktorí by mali záujem o integráciu. Na rozdiel od Nemecka sa aj integrácia cez pracovný trh ukázala ako menej úspešná. Na predmestiach obyvatelia trpia nedostatkom pracovných miest a ekonomickou politikou, ktorá na úkor nezamestnaných podporovala odbory a ochranu jestvujúcich pracujúcich miest.

Dnes moslimovia vo Francúzsku trpia takmer dvojnásobnou nezamestnanosťou oproti priemeru.

To, či Macronove reformy dokážu zvrátiť nebezpečný trend, ktorý dominuje na francúzskych predmestiach, nevedno. Išlo by to ľahšie, keby sa zahraniční pohlavári ako Erdoğan neustále nepokúšali Európanov sabotovať.

Odporúčame