Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Komentáre a názory
02. november 2020

Plošné testovanie

Matovič si otestoval veľkú palicu. Úspešne

Ohromujúce nasadenie zdrojov a ľudí je úspešné vtedy, keď prinesie veľké výsledky. Takže: aké výsledky to vlastne oslavujeme?

Matovič si otestoval veľkú palicu. Úspešne

„Hovor mierne a nos veľkú palicu.“ Týmto mottom sa riadil jeden z najobľúbenejších amerických prezidentov Theodore Roosevelt. Vládol v rokoch 1901 – 1909. Bol to bystrý muž.

Igor Matovič si prvú časť jeho hesla neosvojil. O niečo viac vyniká pri tej druhej. Je to škoda.

Lebo masívne testovanie nemalo byť – a ani nebolo – o Matovičovi.

Malo byť o odpovedi na jednoduchú otázku: či vieme nepresné, no dostupné rýchlotestovanie nastaviť premyslene, programovo a maximálne efektívne (teda cielene). Alebo len jednorazovo a plošne.

Výsledky

Niektorí po víkende oslavujú, že sa to podarilo. Tí bystrejší však od soboty večera vidia, že nie je veľmi čo oslavovať. Lebo úspech akejkoľvek megalomanskej akcie sa nemeria výkonom, ale výsledkami.

Je rozdiel, či pozoruhodný výkon prinesie pozoruhodné výsledky. Alebo skôr malé a nepresvedčivé.

Uznávame, že výkon vlády, armády, samospráv, zdravotníkov a napokon aj poslušných občanov bol ohromujúci. Tí, čo to odpracovali, si zaslúžia rešpekt.

Uznať však treba aj to, že výsledky zaostávali za očakávaniami. V pomere k finančným a ľudským nákladom boli skromné. Na najviac zasiahnutom severe rýchlotesty ukázali viac ako percento pozitívnych. Na zvyšku Slovenska to bolo väčšinou hlboko pod percentom. Niekde, ako napríklad v Bratislave, len 0,3 percenta (čo je výsledok blízko úrovne „štatistickej chyby“ testovania; v Bratislave mohli medzi pozitívnymi prevažovať falošne pozitívni).

Znamená to, že buď sme na väčšine územia Slovenska ďaleko od „ničivej pandémie“ a „alarmujúceho vývoja“ (domnienky alarmistov nesedeli). Alebo sú testy pri plošnom (neindikovanom) nasadení žalostne nespoľahlivé. Najmä v menej zasiahnutých oblastiach.

V podstate sa potvrdilo to, o čom píšeme už mesiac a na čom sa zhoduje väčšina expertov: rýchlotesty majú byť ako malá pomôcka namierené primárne na ohniská a rizikové skupiny. A frekventovane. Takto by mali vyzerať efektívne riešenia a využitie možností, ktoré ponúkajú Ag testy. Ich budúcnosť je v cielenom a programovom testovaní: hraníc, domovov seniorov, lokálnych ohnísk, rizikových komunít, letísk, firiem… Alebo v ponuke dobrovoľného testovania v réžii samospráv či úradov.

Návrh pre druhé kolo

Vláda – v rozpore s pripomienkami vedcov a lekárov – zvolila opačnú „stratégiu“. Testovanie veľmi manipulatívne nastavila na zdravých ľudí, ktorí potrebujú ísť v pondelok do práce. A ani sa tým netajila. Vyzývala ľudí, aby si prišli po „priepustku na slobodu“. Bola to chyba, lebo čím viac je rýchlotestovanie plošné, tým viac zvyšujeme jeho nepresnosť. Odhaduje sa, že po víkende tu máme desiatky tisíc certifikátov s falošnou negativitou. Teda masu infikovaných, ktorí sa tešia z pečiatky „negatívny“.

Po skúsenosti zo soboty by vláda mohla zvážiť, či by ďalšie kolo testovania nemalo ostať povinné len v najviac zasiahnutých okresoch (nemyslíme tým len Oravu a Bardejov). A inde by bolo v redukovanom rozsahu dobrovoľné a prioritne zamerané na príznakové osoby a rizikové skupiny.

Priepustky na oslavu

Iste, plošné testovanie ponúka cenné dáta pre mapu epidémie. Odhalilo časť infikovaných, ktorí boli skrytí pred denným trasovaním. A hlavne: viac ako 30-tisíc ľudí s pozitívnym výsledkom plus netestovaní (vrátane seniorov) idú do tvrdého karanténneho režimu. To bude určite jeden z faktorov, ktorý pomôže krotiť šírenie infekcie.

Presnejšie meranie a vyhodnotenie efektu bude, žiaľ, nemožné, keďže tu máme zmes tvrdých plošných opatrení, chaoticky menených výnimiek a do toho národné rýchlotestovanie na úkor bežného trasovania a PCR testov (armáda musela už pred týždňom kvôli plošnému testovaniu stiahnuť posily pre denné trasovanie na najviac zasiahnutom severe).

Príklad pre svet?

Mimochodom, ani s hlavným argumentom vlády, teda úspešnou izoláciou „pozitívnych“, to nie je celkom tak, ako sa to javí. Pravidlá vláda nastavila inak. Už týždeň tu predsa máme prísne karanténne opatrenia, ktoré brzdia rast epidémie – a v rámci nich máme dočasné výnimky.

Aktuálny stav: 99 percent účastníkov hromadnej, nie veľmi presnej a epidemicky rizikovej akcie si „vytestovalo“ výnimku z karanténnych opatrení. A mieri, ako to predával Matovič, na slobodu. Tri a pol milióna ľudí s iskrou v oku zahrieva motory a teší sa na oslavy, návštevy, na nákupné centrá, na voľný, slobodný režim.

Karanténa po slovensky…

Vedci a lekári sa opäť zhrozene chytajú za hlavu.

Na účasť v testovaní takto nastavené pravidlá fungovali výborne. Na víťazstvo – a zmysel akcie – však majú presne opačný účinok.

Aj Matovičovi to už došlo. Preto v hluku osláv opakuje, že negatívne testovaní majú žiť rovnako ako pozitívne testovaní. Maximálne ostražito a zdržanlivo.

Hm. Tak určite…

Ak chcel byť Matovič príkladom pre svet, podarilo sa. Svet vedy slovenský experiment a slovenské dáta oceňuje. No zrejme bude nasledovať výstražná poznámka, že „slovenská cesta“ je neúnosne nákladná, krátka a slepá.

Ak si to zhrnieme: epidemický zmysel akcie bol pomocný. Nie prelomový alebo úmerný nákladom a mimoriadnemu, heroickému výkonu.

Od manipulácie k vydieraniu

Čo bolo prelomové, je niečo celkom iné. Politický a právny náboj celej akcie. Tu boli nielen nasadenie, ale aj výsledky explozívne. V ničivom zmysle.

Celý Matovičov nápad bol od začiatku do konca poznačený manipuláciou, vynucovaním poslušnosti a podriadenosti, likvidáciou kritiky, ohýbaním práva a napokon aj nehoráznym vydieraním.

Inzercia

Najskôr Matovič potlačil akýkoľvek odpor vo vláde a v koalícii, kde mali nachystané námietky SaS a Za ľudí. Tvrdo, zvýšeným hlasom avizoval demisiu, ak by to nemalo prejsť.

Sulík pochopil a postavil sa do pozoru.

Potom Matovič potlačil otvorenú diskusiu a odpor v pandemickej komisii a krízovom štábe. Vytvoril si pevné jadro nohsledov. Ostatných expertov postavil pred hotovú vec. S výstrahou, že odpor nemá zmysel. Aj vedci a lekári zavreli ústa. S výnimkou vedenia lekárskej komory. Okamžite prišla odveta: Matovič vedenie komory označil za „kotlebovských bludárov“. Minister obrany Naď im zas drzo poradil, aby vymenili vedenie.

Vedci a lekári pocítili aroganciu moci.

Potom prišla na rad najťažšia časť úlohy. Donútiť k podriadenosti verejnosť. Matovič nemal premyslené vôbec nič. Vedel len to, že akcia musí byť veľká. Obrovská, mohutná, ohromujúca. Rozhodujúce zúčtovanie s pandémiou jedným mocným úderom… A po ňom standing ovation.

Na jar vymyslel „blackout“. Na jeseň to prebalil do megatestu národa. Chvíľu rozmýšľal, že neposlušní nedostanú finančné dávky. Potom zvažoval, či to neotočiť a poslušným neponúknuť oriešok.

Náhoda je blbec

Hlavolam a improvizáciu Matoviča vyriešila náhoda. Experti žiadali lockdown. Matovič žiadal plošné testovanie. Výsledok: zaviedla sa ďalšia fáza lockdownu plus plošné testovanie. S pravidlom, že zúčastnení s negatívnym výsledkom (teda skoro všetci) budú mať výnimku z obmedzení. Budú môcť nakupovať, cestovať, pracovať…

Slovom: vláda sa rozhodla vydierať ľudí stratou zamestnania. Pri lámaní verejnosti sa nasadilo lámanie práva. S výdatnou porciou nátlaku a arogancie moci.

V akejkoľvek vyspelej krajine, kde sú ľudia citliví na svoje práva, slobody a dôstojnosť, by bol takýto návrh nepriechodný. A ak by náhodou prešiel, nasledovala by mohutná vlna odporu: verejné protesty, hromadné žaloby, hnutia vzdoru…

Slovák však znesie veľa. A na smrť vystrašený Slovák znesie čokoľvek. A ešte sa pri tom cíti odhodlane.

Po vláde a vedcoch si Matovič hrubo vynútil podriadenosť aj medzi ľuďmi.

V piatok sa ešte pokúsila do hry vstúpiť prezidentka. Ukázalo sa, že predčasne a neúspešne. Vyhlásila, že podporuje testovanie, no na dobrovoľnej báze. Vládu požiadala, aby zrušila sankcie pre tých, ktorí sa nezúčastnia.

Vláda dostala poslednú šancu korigovať akciu. A zamerať ju na tých, pre ktorých sú určené rýchlotesty: na ľudí s príznakmi a na rizikové skupiny.

Odpoveď vlády na návrh prezidentky? Mikas vydal v piatok spornú vyhlášku, ktorou núti zamestnávateľov, aby kontrolovali ľudí a zakazovali im vstup na pracovisko či do obchodov bez certifikátu z testovania.

Slovom, Matovič sa rozbehol ako buldozér. Direktívnym štýlom, za hranou práva a arogantným potláčaním kritiky si presadil svoju vôľu.

Historický zlom

Otestoval si veľkú dlhú palicu. A celonárodnú poslušnosť. Fungovalo to. Fungovalo to nad očakávania.

Cez víkend sme boli svedkami davovej psychózy, v ktorej sa prestriedalo všetko: odhodlanie zúčtovať s nákazou, radosť z výpredaja slobody, poníženie, nechcené ohnutie hlavy z nutnosti a napokon aj starý dobrý štokholmský syndróm. Ľudia s veľkou úľavou nosia na prsiach certifikát. Priepustku. Poniektorí ju aj ukazujú: aha, aj ja mám.

Autor komentára uznáva, že to – napriek tomu všetkému – musí byť hrejivý pocit.

Národ sa zomkol do národnej „dobrovoľnej“ misie. Lebo to dostal príkazom od Matoviča a Mikasa: kto nepôjde, bude zavretý.

Uplynulý týždeň bol naozaj historický a prelomový.

Nechceme preháňať, no vyzerá to tak, že pred pár dňami sa na Slovensku začala tvoriť kasta podvolených. Iným slovom – poddaných.

Poddaní, samozrejme, môžu panovníka milovať aj nenávidieť. Aj trochu kritizovať. No musia sa podriadiť.

Raz to môže byť experimentálne dvojkolové testovanie, potom každoročná dvojkolová vakcinácia proti viróze. Čokoľvek, čo nariadia autority ako potrebný „dobrovoľný“ počin, bez ktorého vám zakážu ísť do práce či do vlastnej firmy…

A aby sme nezabudli na scénu v pozadí: jeden z nás si tu pomaly, nenápadne z víťazného venca modeluje korunu. Áno, ten s nápisom „obyčajný človek“.

Odporúčame