Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
22. november 2020

Zápisky z trolejbusu

Ako prejaviť bulovi lásku a nedať mu najavo, že je bulo

Vymenil stavebnú firmu za šoférovanie bratislavskej MHD. Odkedy vozí ľudí, objavila sa v ňom túžba tvoriť poviedky, ktoré uverejňujeme na pokračovanie. Táto je o dopravnom boji muža proti mužovi.

Ako prejaviť bulovi lásku a nedať mu najavo, že je bulo

Flickr: Arthur Soares

S pribúdajúcimi odjazdenými hodinami si uvedomujem, že si čoraz viac všímam detaily v doprave, ktoré som donedávna vôbec neregistroval. Byť pozorný je veľkou pomocou pri zvládaní každodennej služby. Učiť sa vnímať a následne správne prečítať všetky podnety v zornom poli umožní plynulejšiu a bezpečnejšiu jazdu. Stačí malá nepozornosť či nepredvídavosť a „boj muža proti mužovi“ sa môže začať.

Skúsení kolegovia  vodiči si najmä po vážnejšom incidente zadovážili na predné sklo kameru, ktorá zaznamenáva život vonku a pohyb aj s komentármi dnu. Je to vlastne asi také zbytočné ako airbag. Pokiaľ sa nič nedeje. Ale keď sa deje, tak to môže zachrániť reputáciu, kožu, výplatu, slobodu.

Niektorí vodiči osobných áut už pri minimálnom obmedzení svojej suverenity sú ochotní zobrať „spravodlivosť“ do svojich rúk.

Odchádzam zo zastávky. Zozadu sa rúti čiernou fóliou oblepené auto v cene rodinného domu. Ešte je ďaleko, tak idem.

Keďže letí rýchlosťou, ktorá je celými násobkami povolenej, stávam sa preň neprípustnou prekážkou.
Je mnou obmedzený, teda, žiaľ, nielen mnou. Preto ma pri najbližšej možnej situácii bez okolkov predbehne a prudko zablokuje.

Ľahko zapamätateľná ŠPZ prezrádza čo-to o postavení majiteľa na spoločenskom rebríčku. Vystupujúca bezkrká hlava sa hlasno a srdečne zaujíma o moje duševné zdravie. Nasleduje stanovenie mojej všeobecne známej diagnózy. Rozvážnym krokom s pomyselnými melónmi pod pazuchami pristupuje k okienku. Tmavé okuliare nadvihne a skúmavo mi pozerá do tváre. Pre istotu mám prst na červenom tlačidle „Prepadnutie“. Apeluje na moju pýchu. A potom nasleduje záverečné vyhlásenie: „Šak já si ťa nájdem.“ Potom honosne nastúpi do svojej pýchy a za trúbenia a s dymiacimi pneumatikami dobieha pre spravodlivosť stratené sekundy.

Kolega s kamerou pri podobnej situácii upozornil „samosudcu“ na rozdiel hmotností ich vozidiel a na drvivú silu nebrzdeného trolejbusu. Pretože je rozdiel zozadu nabúrať, lebo som nedodržal vzdialenosť, alebo nabúrať, lebo ma niekto zablokoval. A práve vtedy má kamera cenu diamantov.

Dialóg môjho kolegu s „bulom“ musela nakoniec ukončiť privolaná polícia.

Prečo o tom píšem?

Pretože v sebe riešim dilemu, ako pristupovať k takýmto vodičom v premávke. Sila proti sile? Rozhodol som sa nemať strach. Nemať strach a predbiehať sa, keď som silnejší, je trápne bežné a neúčinné. Nemať strach a prejaviť bulovi lásku a súčasne mu nedať najavo, že je bulo. Ale ani si to o ňom nemyslieť, tak to je výzva.

V rannej a popoludňajšej dopravnej zápche spôsobenej jednohlavými vozidlami vznikajú nové situácie, ktoré sme sa v autoškole neučili. V Číne pohyb vozidiel s jedným človekom zakázali. Aspoň traja alebo nič. Čo keby sme pre zmenu toto odkopírovali my od nich?

Inzercia

Zips. Rozhodol som sa dôsledne zapojiť do nevyhlásenej akcie „Zipsovanie na neriadenej križovatke“.

To znamená pustiť jedno vozidlo z kolóny z vedľajšej cesty pred seba do kolóny na hlavnej ceste.

Nie zo strachu. Jednoducho pomôcť rovnomerne rozpustiť tlačenicu v špičke.

No a čo sa nestalo. V jedno ráno som sa takto stretol s naším, pracovne, bulom. Išiel z vedľajšej cesty. Pustil som ho. Nie zo strachu. Zdalo sa mi, že cez jeho guľatú hladkú tvár, ktorú som zahliadol cez predné sklo, prebehol údiv, že aj takto sa to dá. Hoci pravdupovediac mal som sto chutí ho zablokovať, nie pustiť. To je ten večný boj dobra a zla v mojom vnútri.

Z čoho mám väčšiu radosť: z pomsty alebo z nebojácnej lásky? Ešte neviem. Musím viac trénovať to druhé, pretože myšlienka na sladkú pomstu naskočí ako prvý nápad. Stretnutiam s bulom v živote nezabránim. Ale zrážke na viac ako 50 percent áno, ak neobídem radu: „Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi.“ Aj s bulom.

Dnes budem ľudský ja k nemu, možno on raz bude ľudský k niekomu inému. Nie prioritne ku mne. To by bol biznis s dobrými skutkami. Žeby sa aj takto dalo šíriť dobro? Popritom rozmýšľam, či som sa dnes niekde nezachoval ako bulo ja.

Lebo to nikomu nepomôže, skôr ublíži. Si myslím.

---

Ak vás Zápisky z trolejbusu zaujali, ďalšie príbehy si môžete prečítať aj v dvoch knižných verziách.

Odporúčame