Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
15. november 2020

Zápisky z trolejbusu

O ženatom Bohu a náboženskom bulvári

Vymenil stavebnú firmu za šoférovanie bratislavskej MHD. Odkedy vozí ľudí, objavila sa v ňom túžba tvoriť poviedky, ktoré uverejňujeme na pokračovanie. Dnes o zhovorčivom Kórejcovi.

O ženatom Bohu a náboženskom bulvári

Ilustrácia: Jan Heralecký

Sobota. Okolo poludnia alebo krátko po ňom dochádza k striedaniu vodičov na linke, a to na miestach na to určených.

Prichádzam na dohodnuté miesto a čakám kolegu, aby som ho vyslobodil a prevzal službu. Ak sa nič nestalo, bude tu o 15 minút. Zatiaľ pozorujem turistov – fotografov. Zrazu ku mne prichádza vysmiaty Kórejčan a zjavne chce nadviazať rozhovor.

„Máte čas?“

„Asi tak 14 minút.“

„Prečo práve toľko?“

Vysvetlím mu to.

„Môžete mi pomôcť?“

„Ako?“

„Učím sa po slovensky a potrebujem také malé cvičenie.“

To som ešte netušil, že je to pasca.

„Ale áno, mám ešte asi 13 minút.“

Vytiahol slovenskú Bibliu s farebne vyznačenými pasážami a veľmi zrozumiteľnou slovenčinou začal na mňa chrliť nezrozumiteľnú zvesť o tom, že Boh je ženatý. Musel som si dávať pozor, aby som od údivu neotváral ústa.

„Počúvaj, fešák…“

„Čo je to fešák?“

Vysvetlím mu to.

„Tak ty si obletel pol zemegule a naučil si sa po slovensky, aby si nám prišiel povedať, že Boh má ženu?“

„Áno, lebo to je veľmi dôležité.“

„Ale Biblia je o inom, o láske, o milosti, o spasení…“

Inzercia

„Nie, nie, nie, to nie je dôležité, dôležité je, aby ste aj vy tu na Slovensku vedeli, že Boh má ženu.“

Kolega pokojne prichádza. Ja vyjavený odchádzam. Ani neviem, či som sa s „misionárom“ rozlúčil. Kolega po stručnej informácii o doterajšej službe mizne medzi fotoaparátmi a Kórejčan ešte niečo vykrikuje, ale ja už musím ísť, aby sme nemeškali.

Hlavou mi prúdia myšlienky a hlavne otázky.

 

Koľko času, energie a peňazí som ochotný investovať do – z môjho pohľadu – dôležitých vecí?

Sú naozaj dôležité?

Sú naozaj pravdivé?

Sú zmysluplné?

 

O pár dní som ho uvidel zasa. Kotúľal som sa pod trolejmi okolo neho a s úžasom som pozoroval jeho zapálenú horlivosť, s akou inému človekovi vysvetľoval zmysel svojej misie.

S akým zápalom či chladom robím to, čo robím?

Tak v tomto ma dobehol.

Musím sa občas zastaviť a porozmýšľať nad tým, čo robím, ako to robím a či to má zmysel.

Si myslím.

---

Ak vás Zápisky z trolejbusu zaujali, ďalšie príbehy si môžete prečítať aj v dvoch knižných verziách.

Odporúčame