Jezuita z Libanonu: Pomáham moslimom. Je to silný pocit

Jezuita z Libanonu: Pomáham moslimom. Je to silný pocit

Vyše polroka pôsobí v Libanone, kde pomáha utečencom. Jezuiti tu majú sedem škôl, kde pomáhajú deťom zo Sýrie, ale zabezpečujú aj sociálnu a potravinovú pomoc. Slovenský jezuita Peter Girašek.

Arcibiskup Cyril Vasiľ pre Postoj povedal, že kresťania, ktorí ušli zo Sýrie a Iraku, zväčša nie sú v utečeneckých táboroch a vo veľkej miere neutekajú ani do Európy. Kde potom žijú a v akých podmienkach?

Situácia s irackými a sýrskymi utečencami je iná v každej krajine, v ktorej sa nachádzajú. Napríklad v Libanone neexistuje žiadny oficiálny utečenecký tábor. Preto utečenci žijú v prenajatých priestoroch, bytoch a podobne. Často ide o nevhodne malú izbu pre celú rodinu za veľmi vysoké nájomné. Existujú tu však aj neoficiálne, provizórne stanové tábory. Tie sú prevažne pri hraniciach so Sýriou v údolí Bekaa. Sú to ľudia, ktorí sa spojili, aby si mohli prenajať kúsok poľa a postaviť na ňom provizórny príbytok. Z toho, čo som mal možnosť poznať, v týchto táboroch sú chudobné moslimské rodiny.

V kurdskej časti Iraku sú na mnohých miestach útočištia pre vnútorne vysídlených ľudí, teda tých, ktorí kvôli ISIS utiekli napríkad z Mosúlu, Qarakoš, údolia Ninive a podobne. Niektoré z nich, napríklad pri farnostiach či cirkevných školách, tvoria čisto kresťania. Iné sú nábožensky zmiešané. Situáciu v iných krajinách tak dobre nepoznám.

Dochádza medzi kresťanmi a moslimami v utečeneckých táboroch k útokom proti sebe, tak ako sa o tom písalo v Nemecku? Je pravda, že v utečeneckých táboroch v regióne chýbajú peniaze na základné veci?

V neoficiálnych stanových táboroch v Libanone existujú napätia ani nie tak medzi kresťanmi a moslimami, ale medzi utečencami a pôvodnými obyvateľmi danej lokality. Väčšina utečencov v Libanone sú však takzvaní „urban refugees“, teda žijúci v mestách. Jedno z centier organizácie Jesuit Refugee Service (JRS) je v Burž Hamúd v Bejrúte. Je to najhustejšie obývané miesto na Blízkom východe so stotisícovou populáciou plus vyše 19-tisíc utečencami. Ide pôvodne o arménsku, a teda kresťanskú časť. Utečenci sú prevažne moslimovia. Počas nášho dvojročného pôsobenia práve v tejto oblasti sme sa s konfliktmi, ktoré by boli podnecované náboženskou rozdielnosťou, nestretli.

Libanon je veľmi osobitá krajina, dlhý čas sa tam nedarí zvoliť prezidenta. Ako vplýva milión utečencov na libanonskú spoločnosť? Je možné, že by v Libanone mohlo dôjsť k rastu napätia a ďalším problémom?

Napätie v krajine trvá už dlhodobo. V prvom rade to však nie je kvôli utečencom. Libanon je multikonfesionálna krajina, kde má príslušnosť k náboženskej denominácii alebo politickej strane prednosť pred štátnou identitou. To má viacero následkov od roztrieštenosti krajiny cez stratu zmyslu pre spoločné dobro až po „rodinkárstvo“, korupciu a podobne.

Na školskom výlete (Foto – Peter Girašek)

Môže prítomnosť utečencov situáciu prudko zhoršiť?

K rastu napätia zo strany utečencov môže dôjsť za predpokladu, že utečenci nebudú mať prístup ani k základným potravinám. To reálne hrozí, keďže Vysoký komisariát OSN pre utečencov (UNHCR) za tento rok eviduje iba 37-percentné pokrytie požadovaných výdajov na humanitárnu pomoc sýrskym utečencom. Momentálne postupné znižovanie základnej potravinovej pomoci utečencom – napríklad aj tu v Libanone – je podľa všetkého priamym dôsledkom tohto deficitu. Súčasná hodnota potravinovej pomoci je už iba 12,5 amerického dolára na osobu za mesiac. Navyše, pri početnejšej rodine majú na túto pomoc nárok maximálne piati členovia rodiny.

Vyvolávajú nejaké osobitné problémy aj samotní Libanončania?

Je pravda, že možným zdrojom napätia sú rozličné fomy diskriminácie a využívania, ktorým utečenci čelia. Napríklad mnohé súkromné osoby veľmi profitujú z utečencov, keď za veľmi vysoké ceny prenajímajú obydlia, často nespĺňajúce ani základné hygienické a bezpečnostné štandardy. Na druhej strane, ceny bytov narástli aj pre samotných Libanončanov. A v neposlednom rade, keďže väčšina Sýrčanov v Libanone nemá pracovné povolenie, tí, čo pracujú „načierno“, sú predmetom diskriminácie v podobe lacnej pracovnej sily.

Čo vás osobne najviac poznačilo, aká skúsenosť z Libanonu?

Minulý týždeň som štyri dni strávil desať kilometrov od sýrskych hraníc. Pomáhal som kolegovi so školením pre dve skupiny, celkovo 55 učiteľov. Väčšina z nich sú sýrski utečenci, moslimovia a moslimky. Školenie bolo v islamskej súkromnej škole Al-Andalus. Organizácia JRS prevzala túto školu minulý mesiac kvôli deťom z neďalekých stanových neoficiálnych táborov, aby mali prístup k vzdelaniu. Podľa toho, čo viem, všetci sú moslimovia. Zakladatelia tejto školy sú dvaja moslimskí libanonskí šejchovia, teda vyšší moslimskí duchovní. Jeden z nich, šejch Ahmad, je jej riaditeľom.

Je to silný pocit, keď si uvedomím, že ja ako katolícky kňaz sedím v škole, ktorá vznikla vďaka spoločnému úsiliu moslimov a kresťanov priniesť nádej a perspektívu pre deti, ktoré sú odsunuté na okraj spoločnosti. O to viac, že dnešná spoločnosť v tejto oblasti radšej vidí rozdiely a prekážky než mosty.

Peter Girašek pri vzdelávaní

Keď sa z Libanonu pozriete na Slovensko a tunajšiu diskusiu, čo jej podľa vás chýba?

Jeden môj známy zo Slovenska mi povedal: „Povedz tým utečencom, aby k nám nechodili, že sme chudobná krajina, nemáme tu miesto...“ Okrem toho, že je to absurdná výzva, keďže nie som správca nejakej pomyselnej whats-up-ovej siete zahŕňajúcej všetkých utečencov, ma zabolelo, aké hlboké nepochopenie existuje. Možno sú na Slovensku z témy utečencov mnohí unavení, ale podstatou je, že sú tu ľudia, ktorí musia utekať zo svojej vlastnej krajiny, aby si zachránili život.

Mali by sme byť preto otvorenejší?

Nikto od nás nežiada, aby sme prijali toľko utečencov, ako napríklad Libanon, kde ich je 1,1 milióna. Otázka utečencov o nás však hovorí veľa. Každý z nás by si mal položiť otázku, zamyslieť sa, čo to pre neho znamená. Týka sa to aj nás. Už preto, že ľudia z týchto krajín klopú na naše dvere. Možno nám chýba iba odvaha mať rád niekoho, kto na mňa pozerá krásnymi tmavými očami. Biblickým jazykom by som však povedal: nezakopme talent do zeme. Jedno z našich prísloví hovorí: „Kto chce pomôcť, hľadá spôsob...“

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo