Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
31. október 2020

Film Rebeka

Príbeh, v ktorom mŕtva a živá manželka zápasia o srdce manžela

Nové filmové spracovanie môže uspokojiť len tých, čo román od Daphne du Maurierovej nikdy nečítali.

Príbeh, v ktorom mŕtva a živá manželka zápasia o srdce manžela

Rebecca 2020. Courtesy Kerry Brown/Netflix

Priznám sa, že román Rebeka od anglickej spisovateľky Daphne du Maurierovej patrí už roky medzi moje obľúbené. Tvorí súčasť pravidelnej výbavy na letnú dovolenku pri mori, krátim si ním dlhé zimné večery a odporúčam ho všetkým svojim priateľom, susedom a známym, ktorí ho ešte nečítali.

Keď som sa dozvedela, že sa konečne dočkal nového filmového spracovania, bolo to ako splnený sen. Kým klasické literárne diela ako Jana Eyrová, Pýcha a predsudok či Anna Kareninová sú neustálym zdrojom inšpirácie a stále nových filmových adaptácií, Rebeky sa režiséri akoby báli. A ani sa im nečudujem.

Dvorným režisérom Daphne du Maurierovej sa stal v polovici minulého storočia Alfred Hitchcock. V roku 1940 prišiel na plátno s prvým filmom Rebecca a o dvadsaťtri rokov neskôr sa preslávil hororom Vtáci. Málokto vie, že bol tiež spracovaný podľa jej knižnej predlohy. 

Rebeka na svoje ďalšie filmové spracovanie čakala až do roku 1997, keď na naše obrazovky dorazil film s názvom Mŕtva a živá od režiséra Jima O´Briena. Dvadsaťtri rokov teda ubehlo, kým sa legendárnej knižnej predlohy opäť ujal Netflix a 21. októbra odpremiéroval film Rebecca od režiséra Bena Wheatleyho. Kto by, podobne ako ja, očakával dielo hodné vyše dvadsaťročného čakania, bude veľmi sklamaný.

Dve ženy, dve manželky

Román Rebeka je v prvom rade psychologickou drámou a brilantnou sondou do duše dvoch žien, ktoré sa odrážajú jedna v druhej. Celý čas sa nachádzame takpovediac v hlave mladej, nevýraznej siroty, ktorá je hlboko fascinovaná a prenasledovaná inou ženou. Ide o bývalú manželku jej terajšieho manžela, ktorá pred rokmi tragicky zomrela.

Tieto dve ženy sú úplné protiklady. Rebeka, hoci mŕtva, je viac reálna, prítomná a živá než táto nová manželka Maxa de Wintera, ktorej meno sa v príbehu vôbec nedozvieme. A ani nám nechýba. Rebeka je totiž hlavnou postavou, osou príbehu, osudovou ženou, anjelom aj démonom, absolútnou dokonalosťou a ikonou.

Na začiatku sa tak stretávame s mladou sirotou, ktorá v Monte Carle robí spoločníčku istej staršej a neznesiteľnej dáme, pani van Hopperovej. Jej hlučné a vulgárne spôsoby veľmi ponižujú túto mladú a hanblivú ešte takmer školáčku, ktorá pre ňu musí robiť rozličné službičky. V luxusnom hoteli sa zhodou okolností stretáva s vdovcom a majiteľom bohatého historického sídla Manderley. Napriek odlišnému spoločenskému postaveniu a výraznému vekovému rozdielu medzi nimi vznikne nepravdepodobný príbeh lásky, ktorý sa končí úplne neromantickou žiadosťou o ruku pri raňajkách počas lúpania mandarínky.

Všetky tieto okolnosti film úplne ignoruje. Mladá pani de Winterová v podaní Lily Jamesovej je skôr módna ikona než školáčka v zle ušitej sukni. Taktiež ponurý vdovec v stredných rokoch má len málo spoločného s mladým Armie Hammerom, ktorý je vo filme len na okrasu. Zoznámenie s pánom de Winterom, ich zásnuby a svadobnú cestu vyriešila Daphne du Maurierová v knihe len niekoľkými stranami. Režisér týmto častiam v úvode venoval takmer štvrtinu filmu a premenil ho tak trochu na lacnú romantiku.

Inzercia

Príbeh sa začína dynamizovať až po príchode manželov na Manderley, kde je správkyňou domu stará pani Danversová. Tá je v knihe opísaná ako vysoká, vychudnutá žena s umrlčou tvárou lebky a uhrančivými očami. Túto predstavu opäť len ťažko napĺňa Kristin Scott Thomasová, ktorá však svojím hereckým výkonom zachraňovala vo filme, čo sa len dalo.

To, v čom je Daphne du Maurierová majsterkou, je vytvorenie mystickej atmosféry. Divoké anglické pobrežie s ostrými skalami a vlnami, vstupná aleja krvavočervených rododendronov, údolie azaliek, zatuchnutý dom na pláži plný pavučín a tajomstiev, blázon zbierajúci mušle či kokeršpaniel Jasper, ktorý sprevádza hrdinku ako verný priateľ sú tým, čo robí túto knihu literárnou klasikou. Vo filme však úplne absentujú.

Cesta sebaprijatia

Celý príbeh je v podstate o prerode dievčiny v ženu. Zakríknuté dievča, ktoré nemá odvahu komunikovať ani s vlastným manželom a už vôbec nie s cudzími ľuďmi, sa stáva paňou veľkého domu, v ktorom sa cíti stratene a cudzo. Navyše ho na každom kroku prenasledujú záblesky minulosti v podobe stôp po Maxovej bývalej manželke Rebeke. V rannom salóniku sú sošky, ktoré sama vybrala. Na stole sú listy s jej písmom. Omáčka k jedlu sa podáva stále tak, ako to chcela Rebeka. V kabáte je zabudnutá vreckovka s jej vôňou a otlačkom rúžu a na posteli leží jej nedotknutá nočná košeľa.

Táto mŕtva žena, o ktorej sa hovorilo, že bola tým najkrajším stvorením na svete, ešte stále riadi život v Manderley a mladá novomanželka je presvedčená, že stále kraľuje aj srdcu jej manžela. Postupné odkrývanie pravdy o okolnostiach jej smrti je tou cestou, ktorú musí prejsť, aby našla samu seba a vyslobodila sa spod Rebekinho tieňa.

Príbeh, ktorý tak podrobne odkrýva komplikovanú psychológiu ženskej duše, musel byť pre mužského režiséra ťažkým orieškom. Slabinou filmu boli aj kostýmy a kulisy, ktoré nezodpovedali ani historickému obdobiu, ani celkovej atmosfére deja. Určite však treba oceniť, že sa tento literárny námet rozhodol Ben Wheatley po desaťročiach zabudnutia opäť oprášiť.

Treba len dúfať, že ho postupne budú nasledovať aj ďalší.

Odporúčame