Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
27. október 2020

Primátor Nitry

Verím, že postupne tvrdý hazard vytlačíme na okraj spoločnosti

Rozhovor s nitrianskym primátorom a poslancom parlamentu Marekom Hattasom o boji proti hazardu.

Verím, že postupne tvrdý hazard vytlačíme na okraj spoločnosti

Parlament na minulej schôdzi schválil novelu, ktorá vypúšťa podmienku petície občanov pri zákaze hazardu. Doteraz museli mestá a obce vyzbierať podpisy aspoň 30 percent dospelých obyvateľov (v Bratislave a Košiciach 15 percent), aby mohli zastupiteľstvá prijať zákaz hazardu. 

Nielen v Bratislave, ale aj v Nitre spôsobila petícia komplikácie pri stopnutí hazardu. Hoci sa v Nitre snažili poučiť na prípade z Bratislavy, aj ich zákaz herní napadol prokurátor a momentálne krajský súd dočasne pozastavil jeho platnosť. 

O zápase s hazardom aj o tom, čo znamená prijatá novela, sme sa rozprávali s nitrianskym primátorom a poslancom parlamentu za stranu Za ľudí Marekom Hattasom. 

Zákaz hazardu v Nitre dočasne pozastavil krajský súd. Zhruba v tom čase ste spolu s ďalšími poslancami Národnej rady presadili, aby sa zo zákona vypustila podmienka petície – ktorá aj v prípade Bratislavy spôsobila komplikácie a napokon až zamietavé rozhodnutie súdu. Tušili ste, že prídu tieto problémy? 

To, že sa nám podarilo v Národnej rade presadiť novelu, ktorá vypúšťa petíciu občanov ako podmienku zákazu hazardu a zároveň v tom čase krajský súd pozastavil účinnosť zákazu hazardu v Nitre, je skôr zhoda okolností. 

Keď sme schvaľovali v meste všeobecne-záväzné nariadenie, vôbec sme nerátali s tým, že môže byť napadnuté či pozastavené, teda že sa bude opakovať bratislavský scenár. Práveže sme si uvedomovali, čo v prípade Bratislavy prokuratúra napádala na súde. Tomu sme sa chceli vyvarovať. 

Napriek tomu prokurátor tvrdí, že ste v Nitre nespočítali petičné hárky správne. 

Keď petičný výbor odovzdal hárky, zamysleli sme sa, akým spôsobom skontrolujeme, či je petícia v poriadku. Teda že jej signatári majú 18 rokov, trvalý pobyt v Nitre a podobne. Rozhodli sme sa tieto údaje skontrolovať na štatistickej vzorke tisíc kusov, tak isto postupujú aj iné úrady, keď vybavujú petície. 

Treba povedať, že legislatíva nehovorí, ako treba spočítavať petíciu. My sme sa teda rozhodli ísť cestou štatistickej vzorky. Prokurátor však namietal spracovanie petície, preto mestskí poslanci požiadali magistrát, aby ju ešte raz preveril. 

Čo ste teda urobili? 

Nad rámec zákona sme každý jeden podpis porovnali s databázou obyvateľstva. Istý aktivista vyvinul softvér, ktorý nám zásadne pomohol zrýchliť čas kontroly. Softvér nám dal za pravdu, petícia bola v poriadku, dokonca sme mali ešte veľkú rezervu v počte podpisov. Napriek tomu prokurátor posunul vec na súd a ten dočasne pozastavil platnosť zákazu hazardu, kým nerozhodne o samotnej zákonnosti VZN. 

Argumentom súdu malo byť aj to, že jeden z prevádzkovateľov herní žiadal, aby nemusel pre skončenie licencie prepúšťať. Váš názor?

Už som sa vyjadril, že rešpektujeme rozhodnutie súdu, no príde mi na pováženie, že podobné pozastavenie zákazu neprišlo v podobnej veci v Bratislave.

„V Nitre sa viac ako 23-tisíc ľudí podpísalo proti hazardu, a potom príde niekto a povie: nie, nie, petíciu ste zle vybavili a váš hlas prepadáva.“ Zdieľať

Vy ste boli pri petícii nejako aktívny? 

Nechcel som sa ako primátor príliš púšťať medzi petičný výbor, aby to súd nepoužil proti nám. No ako obyvateľ som ju podpísal a následne s touto informáciou pracovali aktivisti. Vnímal som, že petíciu sprevádzajú problémy. Počas prezidentských volieb, keď sa zbierali podpisy, sa na niektorých miestach objavili aj ďalšie dve partie za iné petície. Hazardná lobby sa snažila narušiť integritu petície za zákaz hazardu. Nakoniec sa podarilo vyzbierať dosť podpisov, viac ako 23-tisíc, no bolo to ťažké. 

Proces na zastupiteľstve už bol hladký? Neboli tlaky?

Existenciu tlakov si možno odvodiť z istých skutočností. Nejde totiž o malé peniaze. V krajských mestách sa bavíme rádovo o miliónoch eur, ktoré sú prevádzkovatelia ochotní zaplatiť za hernú licenciu. Preto keď hrozí, že im odpadne krajské mesto, je to veľký kus koláča.

Samozrejme, časť lobbingu je legitímna, ale potom sa objavujú rôzne nepriame spôsoby, ktoré by som si dovolil označiť za hazardovú mafiu. 

Čo máte na mysli? 

Napríklad mediálne odkazy, kde sa snažili navodiť dojem, že mesto to nezvládne. Pôsobilo to útočne, ale nepomohlo im to, lebo zastupiteľstvo malo v tejto téme jasno. 

S vami zástupcovia hazardu rokovali? 

So zástupcami hazardnej lobby som prišiel do kontaktu jedine na verejných diskusiách, ale nikdy neprišlo k rokovaniam za jedným stolom.

V Národnej rade sa podarilo presadiť, že petícia už nebude nevyhnutná a obecné či mestské zastupiteľstvá môžu samy prijať VZN o zákaze hazardu. Novelu podporilo až 121 poslancov. Ako si to vysvetľujete?

Možno to svedčí o tom, že hodnoty v parlamente sa zásadne vymenili. Lídri si uvedomili, že táto novela neprináša novú reguláciu, len ňou dávame samosprávam voľné ruky. A videli sme na príklade Bratislavy a Nitry, že petícia je jednoducho vo veľkých mestách nefunkčná. 

Na jednej strane je enormné úsilie, ktoré musia obyvatelia a petičiari vynakladať, a aj keď sa im to podarí, tak neprídu k svojmu cieľu, čo je strašne frustrujúce. V Nitre sa viac ako 23-tisíc obyvateľov podpísalo pod petíciu s tým, že chcú zakázať hazard, a potom príde niekto a povie „nie, nie, tú petíciu ste zle vybavili“ a jednoducho váš hlas prepadáva.

Poslanci parlamentu si uvedomili tieto skutočnosti a nastala všeobecná zhoda petíciu odstrániť. A dokonca je ochota ísť ešte ďalej a viac vyladiť zákon o hazarde ako taký. Tam sme sa však dohodli, že nejakú väčšiu novelu by mal priniesť minister financií. 

Inzercia

Nie je vypadnutie petície trochu riskantné zase v tom, že cez ňu sa prejavil hlas obyvateľov? Takto bude môcť prísť nové zastupiteľstvo, zatlačí na neho hazardná lobby a herne sa vrátia.

Toto riziko nevnímam. Samospráva je o vyspelosti ľudí, ktorí zastupujú obyvateľov. Volení zástupcovia sa zodpovedajú svojim voličom, navyše, v prípade miest a obcí, na rozdiel od národného parlamentu, obyvatelia neraz poznajú svojich poslancov či starostov aj osobne.

Aký je teraz plán v Nitre?  

Novela bude účinná teraz od 1. novembra, podpísala ju pani prezidentka, takže tým pádom v najbližšom možnom termíne pripravíme nové VZN o zákaze hazardu a zrejme ho už na novembrovom zastupiteľstve predložím. 

Ako to dopadne na súdoch, vás už asi nebude trápiť. 

Z pohľadu samosprávy to už nič nerieši, lebo máme nový zákon, podľa ktorého budeme postupovať. 

Častým argumentom nielen zástancov hazardu sú výpadky príjmu v mestskom rozpočte. Ako ste si to vyriešili?

Za Nitru môžem povedať, že žiadne peniaze z hazardného priemyslu nestoja za tie zničené životy, sociálne a rodinné problémy, ktoré hazard prináša. Peniaze v meste zostanú, lebo ak nejaký hráč minul peniaze v herni, tak po novom ich nevloží do jedného automatu, ale kúpi napríklad deťom desiatu, pošle ich na školský výlet, proste – zostanú v bežnej ekonomike a na daniach prídu späť do mesta.

Naopak, škody z hazardu sú oveľa vyššie, sú známe dáta aj zo zahraničia o tom, aké náklady pre štát predstavuje taký gambler. Samosprávy sa bez hazardu zaobídu.

Zrušenie podmienky petície môže motivovať ďalšie samosprávy zakázať hazard. Tento zámer už ohlásil primátor Banskej Bystrice. Ste v kontakte s ďalšími mestami, ktoré takto uvažujú?

Mali sme o tom debatu na úrovni primátorov krajských miest. Viem o tom, že košický primátor si ide spraviť prieskum, ako by na niečo také zareagovali starostovia mestských častí. Bratislava je jednoznačná a od začiatku lídrom tejto témy. V mojom kraji sa hovorí o Nových Zámkoch. Verím, že postupne tvrdý hazard vytlačíme na okraj spoločnosti.

Spomenuli ste tému nového zákona o hazarde, ktorý by teoreticky mohol umožniť nový typ regulácie hazardu, keďže dnes majú samosprávy len dve možnosti – zakázať všetko alebo všetko povoliť. Vy si viete predstaviť, že by bolo napríklad na okraji Nitry jedno veľké kasíno? 

Momentálne nepoznáme kontúry nového zákona, ja osobne by som sa rád rozprával o oblasti stávkových kancelárií či videolotérií. Ale k tej otázke o nejakom kasíne na okraji mesta – neviem si to predstaviť v Nitre po tom, čo sa viac ako 23-tisíc ľudí vyjadrilo, že nechce hazard. 

Zároveň ak by napríklad v hlavnom meste malo byť kasíno, nepríde mi to ako úplne neprirodzené. Samozrejme, kasíno v zmysle solventnom, so živým krupierom a podobne. 

Pretože ak sa bavíme o hazarde v kontexte našich petícií, tak ide o diametrálne odlišnú problematiku. Sú to zatuchnuté, tmavé miestnosti s automatmi, kde chodí najnižšie zarábajúca vrstva ľudí a kde prichádzajú o svoje živobytie s hroznými následkami pre ich rodiny a okolie. 

Snaha o zákaz hazardu je zaujímavá aj tým, že spojila aktivistov z kresťanského prostredia s tými z občianskeho. Vnímali ste aj vy tento rozmer? 

Áno, pamätám si, keď som sa stretol prvý raz s kresťanskými aktivistami a uvedomil som si, že toto nás spája. Iste, sú témy, kde sa nezhodneme, ale tu ťaháme za jedno lano a v prospech obyvateľov. 

Ako sa vám s veriacimi aktivistami spolupracovalo?

My sme už predtým riešili spoločnú tému, a to komunitný život. Viedol som nezávislé komunitné centrum, oni mali podobné cirkevného typu a bolo zaujímavé vidieť, že v zásade riešime podobné témy. Spoluprácou sa vzájomné hrany obrúsili a zistili sme, že vlastne medzi nami niet problému.

Môže to mať vplyv aj na spoluprácu pri ďalších témach?

Určite, teraz sa poznáme, dôverujeme si a vieme, že keď sa na niečom dohodneme, tak to platí. Aj vďaka boju proti hazardu som spoznal v meste veľa dobrých a príjemných ľudí.  

Zákaz herní neplatil v Nitre dlho, napriek tomu niektorí hovoria, že na meste sa to už stihlo prejaviť. 

Môžem to potvrdiť. Niektoré herne prešli na tzv. multilicencie, čo znamenalo, že im dobehli skôr, ako sme si mysleli. Napríklad na hlavnej križovatke, kde bolo veľké kasíno, vznikli zrazu potraviny. Na ďalšom mieste v centre je nová kaviareň, na jednom sídlisku je fitnescentrum. V našom meste to úsilie pomaly vidno, len musíme ten boj dokončiť.

Foto – autor. 

Odporúčame