Obetiam obchodu s ľuďmi dávame možnosť nového života

Je rehoľnou sestrou a už desať rokov sa venuje problematike obchodovania s ľuďmi. Najskôr pracovala ako streetworkerka a pomáhala ľuďom priamo na ulici, ale neskôr zistila, že to nestačí. Na Slovensku rozbehla projekt Stop obchodovaniu s ľuďmi a zaoberá sa aj psychoterapiou. Sestra Bohdana, Andrea Bezáková.

Už viac ako desať rokov sa venujete práci s ľuďmi, ktorí sa stali obeťami obchodovania. Kde a ako sa začal váš boj proti obchodníkom s ľuďmi a prečo si rehoľná sestra vyberie práve túto oblasť?

S pomocou obetiam obchodovania som sa prvýkrát stretla, keď som študovala sociálnu prácu. Bola som na stáži v Nemecku a Rakúsku, kde naše sestry pracovali s obeťami obchodovania. Prevádzkovali tam chránené ubytovania s utajenou adresou a ja som bola v jednom z týchto zariadení počas diplomovej praxe. Potom som bola preskúmať situáciu na Slovensku v rámci streetworku v Bratislave. Zistila som však, že streetwork, teda práca v teréne, je dobrá vec, ale situáciu neriešila, lebo vtedy ešte neexistovala následná pomoc.

Prečo?

V tom čase, teda pred desiatimi rokmi, ani nebola žiadna možnosť niečo tým dievčatám na ulici ponúknuť, hlavne zo strany Cirkvi. Veď v Evanjeliu je napísané, že Ježiš dal možnosť nového života Márii Magdaléne. To vo mne vnútorne zarezonovalo a povedala som si, že preto musím niečo urobiť. Napokon som nabrala veľa skúseností na projekte Magdala v Prahe, kde sme robili streetwork na česko-nemeckých hraniciach, prevádzkovali sme krízový telefón, policajti robili záťahy a priamo z erotických klubov nám privážali obete obchodovania, o ktoré sme sa potom starali. Keď som sa po čase vrátila na Slovensko, zistila som, že nič podobné tu stále nefunguje, preto som hľadala spôsob, ako podobné veci robiť u nás v rámci Cirkvi.

Boli ste teda prvá, ktorá riešila systematicky tento problém v rámci slovenskej Cirkvi. Čo sa dialo, keď ste prišli na Slovensko?

Práve v tom čase sme vstúpili do Európskej únie a v rámci Dohovoru Rady Európy každá krajina EÚ mala mať vypracovanú legislatívu a vyčlenené finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na túto problematiku. Slováci sa inšpirovali Českou republikou, kde videli, že české ministerstvo vnútra dobre spolupracuje s katolíckou charitou. Pre boj s medzinárodným zločinom je to veľmi efektívne, pretože charita je medzinárodná organizácia a zároveň je vnútorne zosieťovaná. Expert na problematiku obchodovania s ľuďmi pri ministerstve vnútra bol spolu so šéfkou medzinárodnej organizácie pre migráciu navštíviť biskupa Jána Oroscha, ktorý je aj dodnes zodpovedný za Kongregáciu pre migrantov pri KBS, a poprosil cirkev o spoluprácu v tejto oblasti.

Aký bol postoj Cirkvi k tomu, že mala riešiť tento problém?

Biskup Orosch bol ústretový a chcel, aby niečo takéto vzniklo, ale nemal to komu zveriť. Na tom rokovaní som bola, mala som skúsenosti z Čiech, takže som na takéto niečo bola pripravená. Potom má biskup Orosch pozval prezentovať tento projekt na plenárne zasadanie KBS, keďže táto problematika bola v rámci Cirkvi na Slovensku nová. Biskupi boli otvorení pre vznik tohto projektu v rámci Slovenskej katolíckej charity.

Dlhé roky sa tak stretávate s obeťami obchodu s ľuďmi, dá sa im vôbec pomôcť vrátiť sa späť do bežného života?

Otázku, aká je naša úspešnosť, sme si kedysi kládli pravidelne. Napokon sme si ale zadefinovali, že v tejto oblasti nemôžeme hovoriť o úspechoch alebo neúspechoch. Obete k nám totiž prichádzajú traumatizované, s rozličnými diagnózami, psychickými problémami a úspechom je často už len to, že sú v našej organizácii a nie v rukách kupliarov, ktorí by ich naďalej vykorisťovali a zneužívali. Kupliari si vyberajú obete, ktoré sú viac zraniteľné a ľahšie manipulovateľné, napríklad ide aj o mentálne postihnutých.

Ako konkrétne prebieha integrácia týchto obetí späť do spoločnosti?

Pri reintegrácii obetí uplatňujeme k obeti individuálny, komplexný a participačný prístup. Cieľom  reintegračného programu je izolácia z kriminálneho prostredia, vrátenie možnosti aktívnej účasti na normálnom živote, znovunájdenie svojej dôstojnosti a slobody, prevzatie plnej zodpovednosti za svoj ďalší život, získanie stratenej dôvery vo svoje okolie a samých seba.

Týmto ľuďom pomáhate na základe Národného programu na pomoc proti obchodovaniu s ľuďmi. Ako tá pomoc vyzerá?

Poskytujeme chránené ubytovanie s utajenou adresou počas doby vyšetrovania. Je veľmi dôležité, aby obeť obchodovania žila v utajení, pretože v tej lokalite, kde bola „naverbovaná“, je ohrozená. Chránené ubytovanie je veľmi dôležité aj z toho dôvodu, že obete sa často nemajú kam vrátiť, napríklad ak sú z detských domovov. Zložitejšie je to s ľuďmi rómskej národnosti, to je iná mentalita. Oni sú zvyknutí žiť vo svojej rodine, chýba im to. Pre nich je túžba vrátiť sa domov omnoho silnejšia ako racionálne uvedomenie si, že im ide o život. Sú na to prostredie veľmi naviazaní. Obete majú nárok napríklad aj na finančnú podporu či sociálnu asistenciu a inú pomoc.

Koľkým ľuďom v súčasnosti ponúkate utajené ubytovanie a sú vo vašej opatere?

Na poskytovanie starostlivosti sme ministerstvom vnútra zazmluvnené dve organizácie, ktoré realizujeme reintegračný program. Je to občianske združenie Dotyk, ktoré má jedno celé zariadenie vyhradené len pre obete obchodovania. Vzhľadom na to, že polícia niekedy potrebuje  mať obete „po ruke“ kvôli flexiblite výsluchov, vybrali sme päť charitných zariadení pre rôzne cieľové skupiny na území celého Slovenska. V nich sme vyškolili v problematike obchodovania s ľuďmi vedúceho zariadenia a jedného sociálneho pracovníka, ktorý robí obetiam osobnú asistenciu. Máme však v programe aj obete, ktoré nie sú v žiadnom našom zariadení, ale mohli sa vrátiť domov, keďže nie sú tam ohrozené. Poskytujeme im však služby, na ktoré majú právo v rámci reintegračného programu, napr. právnické a sociálne poradenstvo, rekvalifikačné kurzy...

Aké skupiny obyvateľstva sú najčastejšie postihované obchodovaním?

Najčastejšie sú to mladí ľudia, ktorí vyšli z detských domovov a veľmi nerozumejú tomu, ako majú žiť v realite. Veľmi rýchlo teda naletia ponukám na lukratívne zárobky. Pre  obchodníkov sú títo odchovanci najlepšou cieľovou skupinou kvôli tomu, že ich nemá kto hľadať. Ďalej ide o dlhodobo nezamestnaných ľudí, obyvateľov rómskej národnosti alebo zdravotne postihnutých, ktorých využívajú napríklad na žobranie.

Poznajú obete svojich obchodníkov alebo sú to skôr cudzí ľudia, ktorým sa ich podarilo podviesť?

Väčšinou je obchodovanie sofistikované a nábor je cez inzerát. Ale ak obchodníci vedia, že potenciálne obete sú ľahko zmanipulovateľné, tak to až také sofistikované nie je a obete môžu dobre poznať svojich obchodníkov.

Takže väčšinou to nebýva ako z akčného filmu, že vás zavrú do dodávky a odvezú niekam preč?

My sme takýto prípad zatiaľ ešte nezaevidovali. Pri Rómoch sa však väčšinou stáva, že sesternica predá sesternicu, známy známeho, dokonca sme mali klientku, ktorú predali jej vlastní rodičia. Alebo jednej sa stalo, že ju ukradli priamo zo zábavy. Obchodníci ju opili a uniesli. Na tomto prípade bolo zaujímavé, že bola negramotná a nemala ani občiansky preukaz. Obchodníci jej ho vybavili a bola na ňom klasicky podpísaná. Polícii to však nesedelo, pretože inde sa podpisovala tromi krížikmi. To bol napokon hlavný dôkaz, že niečo nie je v poriadku.

Celosvetovo je obchod s ľuďmi jedným z najvýnosnejších nelegálnych biznisov. Na Slovensku je to trestný čin, ktorý sa ale vyskytuje oproti iným v oveľa menšej miere. Aká je teda reálna situácia u nás?

V skutočnosti je to oproti štatistikám oveľa vyššie číslo. Ľudia totiž prichádzajú s negatívnou skúsenosťou zo zahraničia, napríklad že tam pracovali v otrockých podmienkach a niekoľko mesiacov nedostali mzdu, že podpísanie pracovnej zmluvy im stále odďaľovali, boli doslova vykorisťovaní. Keď sa muž zo strednej vrstvy vráti s takouto skúsenosťou, tak sa za to hanbí a nikomu nepovie, že sa mu takéto niečo stalo, niekedy to ľudia možno dokážu povedať len v rámci spovede. Preto sme potom robili školenia pre kňazov, hlavne na východe Slovenska, aby vedeli pri spovedi ponúknuť nejakú radu, napríklad dať mu číslo na linku pomoci pre obete obchodovania, z ktorej sa môže rozbehnúť celá mašinéria pomoci. Národná linka je bezplatná a jej číslo je 0800 800 818.

Kto môže byť identifikovaný ako obeť obchodovania?

Medzi indikátory patrí, že človek nemá prístup k svojim dokladom, nemá slobodu pohybu a možnosť odísť, ak chce, nemá slobodu kontaktovania rodiny a blízkych, môže mu byť odobratý telefón, je nútený k vykonávaniu inej práce, ako mu bola sľúbená, alebo za iných podmienok, je rôznymi formami zastrašovaný, vyhrážajú sa mu deportáciou alebo odovzdaním polícii, je mu odoberaná časť mzdy, nie je vôbec vyplatená alebo je banková karta účtu  v rukách zamestnávateľa, je proti svojej vôli angažovaný v sexbiznise alebo inej nútenej  práci, je mu ubližované fyzicky, psychicky, sexuálne alebo trpí nedostatkom jedla, vody, spánku, lekárskej starostlivosti alebo iných základných potrieb, je nútený splácať dlh za cestu, ubytovanie, sprostredkovanie práce.

Ako sa darí zastaviť týchto obchodníkov? Ako sa končia súdne spory v takýchto prípadoch?

Obete, ktoré v trestnom konaní vystupujú v postavení poškodených, ťahajú za kratší koniec. Ich výpoveď je vo väčšine prípadov jediným dôkazným prostriedkom, ktorý slúži na odsúdenie páchateľa. Pre našich klientov však účasť na takomto trestnom procese znamená vždy sekundárnu viktimizáciu. Poškodenej osobe sa po absolvovaní výsluchov opakovane vracajú živé spomienky na traumatickú udalosť. Pri vynáraní spomienok znovu prežíva udalosti, akoby sa diali v prítomnej chvíli. Týmito úkonmi, ako aj v dôsledku dĺžky trestného konania, takejto osobe vniká nemateriálna ujma, na ktorú však slovenské súdy neprihliadajú. Súdy v nízkom počte odsudzujú páchateľov na trest odňatia slobody a poškodeného väčšinou odkazujú s nárokom na náhradu škody do občiansko-súdneho konania.

Z toho, čo ste doteraz povedali, sa zdá, že primárne sú obeťami obchodovania ľudia zo sociálne málo podnetného prostredia, s nižším vzdelaním, slabým rodinným zázemím. Znamená to, že vzdelaní ľudia sa nestávajú obeťami?

Keď sa po ´89 otvorili hranice, viac ľudí s vysokoškolským aj stredoškolským vzdelaním naletelo na falošné prísľuby alebo agentúry. Ale čím viac sa robí prevencia a osveta, tak tým menej naletia ľudia s vyšším vzdelaním. Aj obchodníci si to uvedomili a už sa zameriavajú na viac zraniteľné skupiny, sociálne vylúčených.

Takže vaším hlavným záujmom je okrem priamej pomoci robiť prevenciu, aby sa čo najviac eliminovalo riziko toho, že sa niekto stane obeťou obchodovania.

Áno, pretože my sme predovšetkým zdrojová a tranzitná krajina, cieľovou krajinou sme v menšej miere. Tou sme sa stali len za posledné dva-tri roky, inak z tohto hľadiska nie sme veľmi atraktívnou krajinou. Väčšinou sú u nás ľudia na nútenú prácu, a to hlavne z Vietnamu, Moldavska, Rumunska, Bulharska a Ukrajiny.

Máte vyštudovanú aj psychoterapiu a venujete sa aj pomoci bežných ľuďom. S čím sa na vás najčastejšie obracajú?

Hlavne s depresiou, smútkom, syndrómom vyhorenia. Ľudia tiež aktuálne prežívajú mnoho úzkostí a strachu, rozličné druhy fóbií, problémy so sebahodnotou, sebaprijatím, psychosomatické ochorenia, závislosti alebo ide o spracovanie straty, viny, hanby, rozličné druhy osobnostných kríz a podobne. V spolupráci s Misionármi Najsvätejších Sŕdc v Lukovom Dvore pri Nitre ponúkame v ich Duchovnom centre terapeutické duchovné cvičenia, ktoré sú zamerané práve spracovanie týchto problémov.

Dá sa úplne zjednodušene povedať odkadiaľ najčastejšie pramenia tieto ich problémy?

Ide o osobnostnú výbavu človeka, ktorá sa najviac tvorí v detstve a ovplyvňuje ju dedičnosť, rodina, prostredie a výchova. Na základe toho je človek viac zraniteľnejší, senzibilnejší a niekedy potrebuje pomoc odborníka, aby sa vedel s niektorými záťažovými situáciami, ktoré ho v živote stretnú, vyrovnať.

Už dlhodobo stojíte na strane ľudí, ktorí prežili nejaké traumy, pracovali ste v teréne so ženami, ktoré sa živili prostitúciou. Kde beriete energiu vy, aby ste nevyhoreli?

Keďže som aj psychoterapeut, viem, ako sa robí psychohygiena. (Smiech.) Ale každopádne, pre mňa ako rehoľnú sestru, je najväčšou psychohygienou duchovný život, meditácia, reflexia, duchovné cvičenia... Keďže žijem ignaciánsku spiritualitu, ktorá je viac-menej extrovertná, alebo ako to niekto pekne zadefinoval „spiritualita pre zaneprázdnených“, tak nás ňou sv. Ignác dobre vyzbrojil, ako „horieť a nevyhorieť“ (Smiech.)  Pomáha mi napríklad aj pobyt v prírode, plávanie...

Súčasťou vašich preventívnych aktivít sú rôzne podujatia. Tento týždeň chystáte v Košiciach festival Spolu proti obchodovaniu s ľuďmi. O čom bude?

Festival s názvom Spolu proti obchodovaniu s ľuďmi sa uskutoční už tento piatok v košickom Kulturparku (Kasárne). Košice sme vybrali aj z dôvodu, že najviac obetí obchodovania pochádzalo minulý rok práve z východného Slovenska. Predpoludním festival ponúkne program pre školy a podvečer pre širokú verejnosť. Našou snahou je pútavým spôsobom priblížiť fenomén novodobého otroctva, teda premietaním filmov zahraničnej produkcie a diskusiou. Súčasťou programu bude aj svedectvo bývalej pornoherečky zo Spojených štátov, ktorá porozpráva o temných praktikách vo svete sexbiznisu, ktorý býva nezriedka priamo napojený na „obchod s bielym mäsom“.

Foto: Daniela Matejovičová

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo