Podľa posledného prieskumu je najsilnejšou stranou opozície KDH, v posledných troch prieskumoch sa s KDH striedate, každopádne Sieť nie je jasným lídrom opozície. Kde sa stala chyba?

Nechcem sa púšťať do hodnotenia prieskumov, nejaký vznikne každý druhý deň. Ak beriem do úvahy agentúry, ktoré robia prieskumy dlhodobo, tak tam za posledný rok nie je žiadna pochybnosť, že tú zostavu vedieme my. Hovorím to už vyše roka a poviem to aj dnes – mňa zaujíma náš odskok od vládnej strany, nie náš náskok pred zvyškom pelotónu.

Ale to je potom ešte depresívnejšie...

Podľa toho, z akých čísel vychádzate. Mne je len ľúto, že znovu raz sa predvolebný diskurz mení na masochistické vyplakávanie, ako jedna osoba valcuje všetkých okolo. Osobne sa do tejto skepsy nebudem zapájať.

Lenže Robertovi Ficovi téma utečencov zjavne preferenčne pomohla, zatiaľ čo opozičné strany budia dojem, akoby sa s touto témou nevedeli vysporiadať. Opozícia nešla ani do konfliktu s vládou, ani nedokázala zaujať.

Ale to vyplýva z logiky veci. Ak je vláda zodpovedná za presadzovanie a ochranu záujmov Slovenskej republiky, tak celkom prirodzene sa pozornosť orientuje na ňu. A pre mňa je na prvom mieste Slovensko, až potom záujem vlastnej zostavy.

Len preto, že som v opozícii, nebudem vystupovať proti vláde, ak si myslím, že Slovensko potrebuje smerom von hovoriť jedným hlasom, pretože to posilňuje náš geopolitický status a význam. Hovorím to roky a nebudem vnútroštátnu dohodu rozbíjať ani dnes. Záujmom Siete je kontinuita zahraničnopolitických cieľov Slovenskej republiky.

Ak nie je potreba vymedziť sa, inými slovami hovoríte, že to Ficova vláda robí dobre.

Ak by jediným motivačným horizontom mal byť volebný výsledok a jediným pohľadom na politiku machiavelizmus, tak to robí dobre. Ale ak sú súčasťou tejto perspektívy záujmy krajiny, tak Ficova vláda robí veci, ktoré Slovensku v strednodobom aj dlhodobom horizonte vedia ublížiť.

Čo by ste vy robili inak?

Účelnejší je v tejto chvíli postoj Českej republiky, aj oni boli proti kvótam, ale nechcú sa zrútiť do priepasti len kvôli tomu, aby boli doma za hrdinov. Slovensku a našim záujmom vždy pomáhala viac diplomacia, schopnosť nachádzať spojenectvá, keď sme náš postoj vedeli ozvučiť a posilniť s prirodzenými partnermi. Preto by sme sa mali snažiť o spoluprácu V4, možno aj baltských krajín a štátov západného Balkánu.

Ale tak to bolo aj teraz. Spolupráca sa nerozpadla kvôli Slovensku, ale kvôli Poľsku.

Áno, ale teraz, po schválení kvót, je nová situácia. Musíme predísť tomu, aby sa z tohto systému stal trvalý relokačný mechanizmus. Je rozdiel deliť si 120-tisíc ľudí a deliť si dva milióny. Doma máme s výnimkou Most-Híd v tejto téme konsenzus vrátane prezidenta republiky, ktorý opakovane povedal, že povinné kvóty nie sú rozumný nástroj, najmä ak by sa mali premeniť na trvalý relokačný mechanizmus.

To by bol veľký problém. Preto potrebujeme silnú koalíciu krajín, ktorá sa včas postaví proti tomu.

S Robertom Ficom sa teda líšite v tom, že by ste nešli do žaloby proti rozhodnutiu Rady a budovali by ste novú koalíciu štátov.

To nám pomohlo vždy najviac. Diplomacia pomôže omnoho viac ako husté reči. V Poľsku budú voľby, pravdepodobne dojde k zmene vlády a dá sa očakávať, že nová vláda bude v tejto konkrétnej otázke viac ochotná počúvať slovenský názor.

Pred časom ste mali verejnú diskusiu s Martinom Dubécim, bývalým šéfom vášho straníckeho think-tanku. Odrážalo to nejaké pnutie v strane?

Diskusia v strane bola, ale dospela do konsenzuálneho a jednotného postoja. Ten odráža náš hodnotový fundament, teda pomôcť tým, ktorí sú bezprostredne v núdzi, ale na druhej strane moje presvedčenie, že v hierarchii potrieb, ktoré má zastupovať slovenský verejný funkcionár, musia byť na prvom mieste záujmy občanov Slovenskej republiky.

Jedným z nich je ochrana bezpečnosti a tkaniva spoločenskej súdržnosti. Moja obava je, že pri masovej migračnej vlne štáty strácajú schopnosť kontrolovať, kto a s akými motiváciami prichádza na ich územie. To vytvára predpoklady pre vznik subkultúr a get, ktorých obyvatelia sa necítia viazaní spoločenskou zmluvou tohto štátu, ale svojou vlastnou kultúrou a právom. Aj Nemci s tým mali veľké problémy vrátane ústavných sporov, napríklad pri vražde zo cti a podobne.

V minulosti ste sa prezentovali ako politik, ktorý vidí vzor v Nemecku, bližšie ako americké vzory sú mu tie domáce kontinentálne. Slovensko-nemecké vzťahy boli v poslednej dobe veľmi dobré, ale kvóty ukázali na ich limity – Nemci neboli ochotní počúvať naše výhrady. Čo sa podľa vás teraz stalo v slovensko-nemeckých vzťahoch?

Len pre úplnosť, keď sa ma v prezidentskej kampani pýtali na dvoch najbližších partnerov v EÚ a mimo únie, hovoril som o dvoch slovanských národoch: Poľsku a Srbsku.

Ale máte pravdu, kontinentálna spolupráca mi bola vždy bližšia ako atlantická. K otázke: Nemecko nie je úplne homogénna politická entita. V priebehu leta sa vďaka pani kancelárke cítilo dosť veľké a silné na to, aby utečeneckú krízu zvládlo, ukázalo sa však, že eufória odišla a treba riešiť praktické veci. A to je zložité. Preto sa tento naratív pani kancelárky dostáva do defenzívy, aj v Nemecku.

Premiér Fico, ale aj niektorí ďalší politici EÚ čelili kritike, keď hovorili o pomoci sýrskym kresťanom, mnohí to označovali za diskrimináciu. Váš názor?

Hneď na začiatku som povedal, že považujem za inšpiratívny postup Poľska, ktoré sa paralelne popri diskusii o kvótach rozhodlo začleniť do poľskej spoločnosti rodiny sýrskych kresťanov. Najmä preto, že ucelené rodiny sa integrujú ľahšie a tiež preto, že nikto nie je nenávidený v Sýrii zo všetkých strán tak ako tamojší kresťania. Ak im chceme pomôcť, nevidím v tom žiadny morálny problém, najmä ak kvôli príslušnosti k tej istej civilizácií k nim máme aj záväzky.

Nejde o diskrimináciu?

O diskrimináciu ide v prípade, ak má človek na niečo prirodzené právo. Každý azylant, ktorý uteká pred vojnou a príde na naše územie, má podľa ženevského dohovoru právo na azyl, bez diskriminácie. Ale toto je iná diskusia, nad rámec tejto témy, kde dostávajú ponuku ľudia, ktorí žijú v táboroch ďaleko od nášho územia.

Poďme k domácej politike. Krátko po marcových voľbách bude Slovensko predsedajúcou krajinou v EÚ. Časť ľudí v Smere preto hovorí, že by strana nemala vládnuť so SNS, aby to nepoškodilo krajinu, ale napríklad so Sieťou. Občas dokonca od ľudí zo Smeru počuť, že Sieť je dobrý partner do vlády. Vaša reakcia?

Pre nás je kľúčovou podmienkou akejkoľvek debaty téma osobnej hmotnej zodpovednosti politikov a vylúčenie schránkových firiem z verejného priestoru. Osobnú hmotnú zodpovednosť som predkladal minimálne dvakrát, Smer to ani raz nepodporil. Vylúčenie schránkových firiem navrhoval Miroslav Beblavý, Smer to opäť nepodporil. Neviem, čo by sa muselo v Smere stať, aby 7. marca povedali, že si dajú hlavu na klát a budú akceptovať tieto dve podmienky.

Tým sa pre nás téma osobnej zodpovednosti nevyčerpáva, rozmýšľame aj o ďalších veciach, napríklad, že ak by sa volebný systém zmenil na jednomandátové obvody, za striktne stanovených podmienok by bolo možné odvolať poslanca aj cez funkčné obdobie, tak ako je možné odvolať primátora či starostu.

Tie prvé dve témy sú teda podmienkami prípadnej vlády so Smerom?

Základnou podmienkou je reálnosť predpokladu, že presadíme osobnú zodpovednosť politikov a úradníkov vo verejnom priestore, praktickú pomoc rodinám cez nižšie dane, rodičovské konto a zákonnú záruku miesta v škôlke, čo nám Smeráci tiež zatiaľ neboli ochotní podporiť. A tiež zásadnú úľavu z finančného a byrokratického bremena pre malé a stredné podniky. My sa so Smerom líšime v základnom pohľade, ako sa treba správať k podnikateľom a k strednej triede ako takej. Oni ju zdierajú z kože.

Ak by teda Smer bol ochotný akceptovať tieto vaše priority, nebol by pre vás neprijateľným partnerom?

A mal by? Opakujem, nevyhnutným predpokladom toho, aby sa tieto veci podarili, je pevná a súdržná zostava. Ale ľudia rozdajú karty a uvidíme, kto bude mať akú silu a na čo dostane mandát. My pôjdeme len do takej zostavy, v ktorej bude reálna šanca na presadenie nášho plánu pre Slovensko.

V slovenskej politike sa dlhodobo pestovala predstava dvoch táborov, ktoré sa striedali pri moci, aj keď sa to v niektorých krízových momentoch porušilo. Prestáva už táto predstava platiť?

Napríklad vo vzťahu k strednej triede to stále má zmysel. Lebo to, čo sa tu nazýva ľavicou, slúži na to, aby sa z peňazí strednej triedy a malých živnostníkov financovali luxusné koníčky miestnej oligarchie.

To, čo ide naprieč ľavicou a pravicou sú staré zažraté spôsoby. Opäť sa len spolu dohadujú, kto s kým a proti komu urobí nejakú koalíciu. Celé je to o tom, kto čo urobil pred desiatimi, pätnástimi rokmi. My chceme dostať do parlamentu aspoň štyridsať nových, nezaťažených ľudí z regiónov, aby to tam bolo profesne aj regionálne pestré.

Aby sme to teda uzavreli: Robert Fico nie je pre vás neprijateľný partner do vlády?

Opakujem, čo som na túto tému už povedal. Môj záväzok nerobiť Ficovi ministra a nesedieť v jeho vláde platí. To isté povedal aj Miroslav Beblavý a s čistým svedomím to viem povedať aj o Kataríne Macháčkovej.

Nehovorme o Ficovi ako o osobe, ale o Smere. Sedeli by ste vo vláde Smeru, ak by premiérom nebol Robert Fico?

Ak sa chceme hrať, že toto je dôležitá téma pre ľudí, tak to chvíľu môžeme robiť, ale nie je. Mám toho dosť pochodené po regiónoch a toto ľudí netrápi. Nech sa takto niektoré malé strany hrajú a robia si z toho agendu. Uzavriem to: predpokladom účasti v akejkoľvek vláde je pre nás reálna šanca, že sa nám podarí presadiť hmotnú zodpovednosť politikov, pomoc rodinám, rozvojové príležitosti pre regióny a úplne iný pohľad na to, ako sa má štát správať k malým a stredným podnikateľom.

Zároveň hovorím, že čím silnejšie poverenie dostane od ľudí práve Sieť, tým je väčšia šanca pre „nesmeráckeho“ voliča, že dostane vládu, akú si želá. Čím rozdrobenejší bude hlas pravicového voliča, tým je táto nádej menšia. Síce sa nepatrí prenášať zodpovednosť na voličov, ale sú veci, ktoré dokážu urobiť len oni. Jednou z tých vecí je dať Smeru pevnú protiváhu v podobe silnej Siete.

Miroslav Beblavý sa ostro vymedzil voči Igorovi Matovičovi. Povedal, že si s ním nedokáže predstaviť vládnuť. Asi sa nedá ostro vymedziť aj proti Smeru, aj proti Matovičovi. To by bolo ako rovno povedať, že chcete ísť do opozície.

My nechceme ísť do opozície.

Ale Beblavého vymedzenie voči Matovičovi je silnejšie ako vaše vymedzenie voči Smeru.

Nie je. Miroslav Beblavý sa len podelil o svoju skúsenosť a povedal, aké šance vidí na realizáciu nášho programu v zostave, ktorej súčasťou by bol aj spomínaný pán poslanec. Je to jeho názor, ktorý sa opiera o jeho osobnú skúsenosť a poznanie toho, čo v exekutíve potrebujete. O všetkých týchto veciach budú rozhodovať kolektívne orgány Siete v čase, keď bude jasné, aký mandát sme dostali od voličov.

Hovorili ste, čo je a čo nie je téma pre ľudí. Prečo si ale myslíte, že je témou pre ľudí hmotná zodpovednosť politikov a zmeny volebného systému?

Pod petíciu za hmotnú zodpovednosť politikov sa za tri mesiace podpísalo 80-tisíc ľudí. To nie je málo. Je to jeden z nástrojov, ktorý dokáže odpovedať na mnohé veci, s ktorými sa boríme. Dnes to funguje tak, že o niekom sa tri dni píše v novinách, ale peniaze sa ľuďom nevrátia. A potom reálne chýbajú.

Keď niekto ukradne miliardu na predraženom obchvate Bratislavy, tak to je suma, za ktorú sa dá postaviť tridsať kilometrov diaľnic alebo päťdesiat kilometrov rýchlostných ciest. Hmotná zodpovednosť politikov je prevenciou, aby k takýmto veciam nedochádzalo.

Keď ste založili Sieť, tak sa chvíľu zdalo, že pre tých konzervatívnych voličov ste tam vy, možno aj Katarína Macháčková, a začali ste sa obklopovať mladými, liberálnejšie orientovanými ľuďmi. Vyzeralo to ako pokus o generačnú stranu. Dnes liberáli ako Martin Dubéci od vás odchádzajú a liberálne médiá sa na vás pozerajú cez prsty. Čo sa stalo?

Nechcem hodnotiť postoj médií, mám na to svoj názor, ale nemám právo ho verejne hovoriť. Som možno menej atlantický a menej liberálny ako je ideálna figurína niektorých kruhov. To je cena za autenticitu. Som pro life a myslím si, že Európa by mala byť schopná vážne rozmýšľať o vlastnej obranyschopnosti. Plus aj ja sám som urobil nejaké komunikačné chyby.

Keď ste spomenuli ochranu života, organizátori Národného pochodu za život oslovili politické strany s konkrétnymi návrhmi, ktoré sa týkajú tejto témy. Osvojí si Sieť niektoré z nich?

Bavíme sa o tom. Veľkú časť nášho programu sme konzultovali s občianskou spoločnosťou, teda aj s cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Každé štyri roky, vždy pred voľbami, vychrlia stranícke sekretariáty elaboráty s desiatkami riešení. Snažia sa ľuďom sľúbiť všetko na svete a deň po voľbách si už na nič nepamätáme. 

My chceme prijať zmluvu so Slovenskom a jeho prirodzenými regiónmi, kde bude desať opatrení aj s konkrétnym časovým harmonogramom ich splnenia. Určite tam bude aj niečo z tejto oblasti. Mnohým ľuďom tu na tom záleží, aj dopyt zdola v strane je silný.

Jednou z vašich veľkých tém je transparentnosť. V ostatnom čase ste však čelili kritike, že problém máte aj vo vlastných radoch. Narážame na informácie, že váš člen predsedníctva Martin Kapitulík mal dohodiť zákazky na rekonštrukciu hotela svojim príbuzným. Riešili ste to v strane?

Riešili. Požiadali sme ho o vysvetlenie a ukázalo sa, že nesedeli ani len príbuzenské vzťahy. Nesedelo jednoducho nič, čo malo byť podstatou obvinenia. Je lož, že Kapitulík prihral nejakú zákazku bratovi svojej matky. Jeho mama nemá brata. Navyše o žiadnych zákazkách nerozhodoval.

Máte pomerne masívnu kampaň. Bude vám na to stačiť úver z banky, o ktorom ste informovali?

To uvidíme o mesiac a pol, koľko ešte budeme chcieť do kampane investovať. Ale celkom nerozumiem, ako vznikol mýtus o našej masívnej kampani. Je tu strana, ktorá má okolo troch percent v prieskumoch a bilbordy má už tri roky, potom strana, ktorá má teraz okolo sedem percent a jej predseda je na bilbordoch tiež tri roky. My máme tri mesiace šesťsto bilbordov, všetko sme ako jediní spočítali a zverejnili.

A je zaujímavé, že nás to stálo dvakrát toľko ako ostatných. Letná kampaň nás stála okolo dvestotisíc eur. Iní, ktorí ju mali asi aj väčšiu, hovoria o päťdesiatich tisícoch. Ale všetci riešia nás. Nesťažujem sa však, pre mňa je podstatné, že to máme v poriadku.

Foto – Zuzana Očovanová

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo