Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Komentáre a názory
26. október 2020

Osobný lockdown

Ako sa prebrodiť covidovou zimou

Na rozdiel od jari niet perspektívy skorého oteplenia, s vysoko infekčným vírusom budeme zápasiť najbližších päť mesiacov.

Ako sa prebrodiť covidovou zimou

Tretí a záverečný deň pilotného celoplošného testovania na ochorenie COVID-19 na Orave a v Bardejove v nedeľu 25. októbra 2020. FOTO TASR – František Iván

Tie čísla nevyzerajú dobre: len za piatok a sobotu vzrástol u nás počet hospitalizovaných pacientov s koronavírusom (potvrdeným či predpokladaným) o takmer 300, rastú aj počty pacientov na JIS a pľúcnej ventilácii. Ten kľúčový problém však nie je v aktuálnych číslach, ale v trendoch.

Susedné Česko, ktorého rastovú krivku s istým oneskorením kopírujeme a pomaly predbiehame, má v prepočte na počet obyvateľov nielen najviac zachytených prípadov infekcie, ale už sa dostalo i do čela celosvetových rebríčkov úmrtnosti, s takmer 700 mŕtvymi za posledný týždeň.

Ak sa hovorilo, že kľúčom k úspechu je čo najmasovejšie testovanie a izolovanie nakazených ľudí, ukazuje sa, že i tento predpoklad platí veľmi limitovane. V Belgicku, ktoré je jednou z európskych veľmocí v testovaní, posledné dni mimoriadne rastú počty nakazených aj hospitalizovaných.

Prudký nárast sledujú aj v Taliansku a Nemecku, kde sa dlhšie zdalo, že to majú vďaka istým špecifikám oproti takým Španielom či Francúzom vcelku pod kontrolou. Do červena sa tak sfarbuje celá Európa, kde sa v priebehu posledných dvoch týždňov zdvojnásobil počet (oficiálne) infikovaných.

Už nejde o to, ako dostať vírus pod úplnú kontrolu

V tejto chvíli tak už prestáva byť zaujímavé špekulovať, čo sme mohli na konci leta a začiatku jesene urobiť podstatne inak, pretože vysoko infekčný vírus významne zotiera rozdiely medzi jednotlivými krajinami s rôznym typom správania. Vyzerá to tak, že napokon o úspechu tej-ktorej krajiny nebude rozhodovať ani tak schopnosť trasovania, ale pripravenosť nemocníc na nápor hospitalizovaných a pacientov vo vážnom stave.

Aj preto je už teraz koncom októbra zjavné, že na spomalenie šírenia vírusu nenájde Európa žiaden iný recept než rôzne intenzity celoplošných lockdownov. Izraelčania sa z jedného takého teraz pomaly vynárajú, vláda ho nariadila zhruba v polovici septembra, keď počet infikovaných dosahoval 9-tisíc denne, čo už medzičasom stiahli výrazne pod tisícku. Teraz prichádza úľava, od prvého novembra budú môcť tamojší prváci a druháci chodiť na vyučovanie na pár hodín, tretiaci a štvrtáci sa vrátia do škôl naplno, ostatní ostanú naďalej doma.

Pred izraelskou voľbou bude stáť skôr než o pár dlhých týždňov takmer každá krajina Európy. Ešte v septembri sme dúfali, že druhú vlnu by sa mohlo dať zmanažovať bez nevyhnutnosti tvrdých lockdownov. Dnes znie koncoročná výzva tak, ako dlhodobo – maximálne s krátkymi prerušeniami – udržať otvorené škôlky a prvý stupeň základných škôl, aby sme opäť rovnako ako na jar nevyblokovali desaťtisíce pracujúcich.

Lenže ako to dosiahnuť a nezačať v panike zatvárať všetko, čo sa dá?

Na jar sme vedeli o korone toho podstatne menej, ale napokon sa správne predpokladalo, že perspektíva skorého oteplenia výrazne spomalí jej šírenie. V lete vírus síce nezmizol, ale cirkuloval pomalým tempom, no s ochladzovaním počasia a presúvaním ľudí do interiérov sa i napriek prijímaným opatreniam jeho šírenie znovu rozbehlo.

Na rozdiel od jari však nemáme žiadnu perspektívu skorého oteplenia, problém vysoko infekčného vírusu, ktorému praje chladnejšie počasie, tu zostane do apríla, teda minimálne najbližších päť mesiacov.

Samozrejme, vrhnúť sa do lockdownu ako na jar, až kým koronavírus takmer nezmizne, by bolo v súčasných podmienkach bláznovstvom s obrovskými škodami. Vírus tu bude naďalej masovo cirkulovať, už bude asi nemožné dostať ho pod kontrolu tak, aby sme u takmer každého nakazeného poznali pôvod infekčného kontaktu.

Séria krátkych lockdownov

Technicky vzaté, najlepšie by bolo prebrodiť sa dlhou zimou pomocou krátkych a efektívnych lockdownov, medzi ktorými dôjde k niekoľkotýždňovému uvoľneniu opatrení, aby mohli ako-tak normálne dýchať ľudia aj ekonomika.

Dobrou správou je, že nakazený nie je infekčný tak dlho, ako sa pôvodne myslelo. Christian Drosten, najvýznamnejší nemecký virológ, pred časom potvrdil, že na základe nových dát možno povedať, že na izoláciu infikovaných v jednom klastri by stačilo len päť dní. Teda aj sedemdňový tvrdší lockdown – postihnutých regiónov či celej krajiny – by mal mať veľmi výrazný efekt na výrazné spomalenie šírenia. To by však predpokladalo, že drvivá väčšina ľudí sa podrobí dôslednému osobnému lockdownu a obmedzí kontakty na nevyhnutné minimum.

Tak to však v realite celkom nefunguje, časť ľudí sa bude ďalej bez potrebnej ochrany stretávať v rámci rodinných, susedských či priateľských vzťahov, a to najmä v situácii, keď nezanedbateľný počet obyvateľov považuje koronu za virtuálnu hrozbu a štát pre nich nie je autoritou. To je aj problém krajín ako Nemecko, kde podľa prieskumov oproti prvej vlne značne vzrástla únava z mediálne všadeprítomného vírusu a nemenej poklesla miera dôvery v inštitúcie a ich nariadenia.

S nárastom počtu hospitalizovaných aj mŕtvych sa tento problém zmierni a tí kazatelia, ktorí si v priebehu leta založili kariéru na rozprávaní o Covide-19 ako o čisto virtuálnej realite, sa čoskoro ocitnú mimo pozornosti. Ľudová disciplína z prvej vlny sa zrejme opäť do veľkej miery obnoví.

Aj preto dávalo logiku, aby Matovičova vláda využila práve prichádzajúce dušičkové obdobie, spojené s dňami pracovného voľna, na krátky a pomerne tvrdý lockdown, počas ktorého by boli celý budúci týždeň aspoň zavreté všetky školy, čím by sa ešte výraznejšie znížila mobilita.  

Premiér sa namiesto toho rozhodol pre pozoruhodný celosvetový experiment s plošným testovaním, čo by mohlo skvele fungovať, ak by antigénové testy dodali čo najmenej skreslené výsledky. Sám premiér Igor Matovič po prvotnom mútení vody pripustil, že senzitivita zvoleného antigénového testu je v skutočnosti 30 percent, teda že sa podarí zachytiť a izolovať 30 percent nakazených. Matovič zároveň hovorí, že v prípade týchto zachytených prípadov pôjde o infekčné osoby s vysokou vírusovou náložou – to je však opäť veľmi problematické tvrdenie, infekční môžu byť aj tí, ktorých takéto testy nezachytia.

Na odpoveď, čo prinesie celonárodné testovanie – a či bude naozaj svetovým prelomom v boji s koronou – si ešte musíme počkať.

O dosť jasnejší obraz sme mohli mať už teraz po pilotnom testovaní na Orave a v Bardejove. V zákulisí sa pripravoval zámer otestovať reprezentatívnu vzorku Oravanov a Bardejovčanov cez PCR testy, ktorých výsledky by sa potom dali porovnať s výsledkami antigénových testov. Tento zámer však najvyššie miesta neschválili, preto v tejto chvíli nevieme, na čom sme.

Pozitívom je, že sa podarilo odhaliť tisíce ľudí, ktorí mohli ďalej prenášať nákazu. Nevieme však, aký počet ostal neodhalený, nevieme celkom odhadnúť ani to, v prípade koľkých odhalených išlo o takzvaných falošne pozitívnych, teda takých, ktorí v skutočnosti napriek výsledku testu nemajú v sebe koronavírus.

Matematik Richard Kollár na svojom facebooku upozornil, že tento údaj budeme schopní posúdiť už budúci piatok večer po prvom dni testovania – vďaka tomu, že bude otestovaný po jednotlivých okresoch veľký počet naozaj negatívnych ľudí.

No už po pilotnom testovaní je zrejmé, že ani takéto celoplošné testovanie nebude žiadnym všeliekom, po ktorom sa život negatívne otestovaných opäť vráti do normálu, ako to minulý týždeň zdôrazňoval najmä Richard Sulík.

Či sa nám to páči, alebo nie, najbližšie týždne a mesiace ostane „lockdown“ tým najskloňovanejším slovom. A najmä od disciplíny kritického množstva ľudí bude závisieť, či sa dlhou zimou prebrodíme pomocou relatívne krátkych a znesiteľných lockdownov. 

Inzercia

Inzercia

Inzercia

Odporúčame