Kto chce učiť cudzie jazyky?

Slovenské ministerstvo školstva sa momentálne najviac omieľa v súvislosti so školskou reformou, ktorej urýchlenú kreáciu a zavádzanie do praxe kritizujú nielen odborníci z oblasti vzdelávania, ale aj Komisia pre katechizáciu a školstvo Konferencie biskupov Slovenska.

Rezort školstva sa popri rýchlokvasenej reforme pokúša aj o produkciu rýchlokvasených učiteľov cudzích jazykov.

Na stránkach Ministerstva školstva SR - www.minedu.sk - si učitelia môžu prečítať aj takúto ponuku: „Pedagógovia, ktorí si chcú doplniť kvalifikáciu na vyučovanie cudzieho jazyka na 1. stupni základných škôl, budú môcť adresovať svoje prihlášky Štátnemu pedagogickému ústavu v máji 2008.“

Ministerstvo školstva SR tak ďalším krokom postupuje v procese zmeny vo výučbe cudzích jazykov. Najradikálnejšou časťou reformy výučby cudzieho jazyka je snaha o dodržanie takého variantu učebného plánu, podľa ktorého sa vo všetkých základných školách bude vyučovať podľa novej koncepcie (učebné osnovy, vzdelávacie štandardy, národné učebnice) v súlade s úrovňami SERR. Od piateho, resp. tretieho ročníka (v treťom prvý, v piatom druhý cudzí jazyk).

Nielen na základe všakovakých meraní úrovní jazykových zručností našich žiakov možno konštatovať ich žalostný stav. Reforma vyučovania jazykov je preto potrebná. Popri pozitívnych očakávaniach profesionálov, žiakov i rodičov tu však existuje, ako je to na Slovensku zvykom, mnoho obáv. Podčiarkujem, že opodstatnených.

Prvá obava súvisí s už diskutovaným bodom „slovenského variantu učebnice angličtiny“. Verme, že ak dôjde k jej realizácii, bude nový model napomáhajúci, nie brzdiaci rozvoj žiackych zručností.

V druhom bode by som zdôraznil zistenia nielen kolektívu autorov Návrhu Koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách, a síce, že učitelia cudzích jazykov sú nekvalifikovaní a finančné ohodnotenie učiteľov je nedostatočné. V tomto smere je až zarážajúca prezieravosť, keď na tieto skutočnosti upozorňujú už po zhruba 18. rokoch, pričom nemožno neočakávať, že situácia v tejto oblasti bola radikálne odlišná pred rokom 1989.

Skutočnosť amaterizmu a nelukratívnosti statusu učiteľa sa odráža v nedostatku asi 1800 učiteľov cudzieho jazyka, a nakoľko sa školstvo ocitá medzi mlynským kameňom typu reforma a kamienka značky čas, rozhodlo sa ministerstvo pre krok s rozširovaním kvalifikácie.

A kosa padá na kameň. Nemá zmysel detailne filozofovať nad konkrétnou realizáciou tohto kroku, zostáva nám len predvídať.

Keďže príliš veľa absolventov sa do školstva z „neznámych príčin“ nehrnie, ministerstvo ponúka rozšírenie kvalifikácie. Toto rozšírenie nemá vplyv na plat (ako rýchlo by prebehla zmena v harmonickom súžití s kolegami, ktorí majú plat nižší...), hoci na základe zdravého úsudku, vlastného želania a praxe v tejto oblasti v zahraničí vedúca Katedry anglického jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského Gabriela Lojová tvrdí, že „práca učiteľa cudzieho jazyka je náročnejšia ako ktorákoľvek iná, pretože komunikuje v cudzom jazyku. A to je dôvod, prečo v mnohých iných krajinách Európskej únie majú títo učitelia vyššie platy alebo nižšie úväzky“.

Obavy s reálnymi kontúrami badať v zjave tzv. učiteľov cudzieho jazyka rýchlokvaseného typu. Ide v podstate o zázračné nadobudnutie všetkých potrebných zručností pre kvalitnú výučbu cudzieho jazyka v období kratšom ako je bežné magisterské, či bakalárske štúdium. Je to zradné v niekoľkých smeroch. Napríklad vo všeobecnej, no naivnej predstave, že „keď učím začiatočníka, stačia základy“ alebo vo využití takéhoto pedagóga na vyučovanie na inom stupni (alebo si myslíme, že po tejto reforme bude už „cudzích jazykárov“ vždy dostatok?).

Rovnako zaujímavá je otázka časovej a finančnej kompenzácie u riaditeľov škôl. Predpokladajme, že učiteľ sa bude učiť v soboty, prípadne niekedy aj počas týždňa a jeho vzdelávanie bude financované z iných zdrojov. Riaditeľ by si mal teda mädliť ruky, no... v prípade učiteľovho vzdelávania počas týždňa je treba supláž a suplované hodiny sú lukratívne. Nie pre riaditeľa, samozrejme.

Akokoľvek to dopadne, zostáva nám zachovávať rovnaký postup ako doteraz: Čakať horšie, dúfať v lepšie, t.j. v poučiteľnosť učiteľa a jeho ministerstva.

Albert Kulla

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho navybrali.sme.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo