Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
22. október 2020

7 dní v kocke

Karanténa v ohniskách je správna cesta. Plošné lockdowny nie

V rubrike 7 dní v kocke pravidelne komentujeme kľúčové udalosti týždňa.

Karanténa v ohniskách je správna cesta. Plošné lockdowny nie

1. Zlá a lepšia správa

Začneme dvoma správami. Zlou a lepšou.

Zlou správou je, že už neplatí to, čo sme mohli písať pred mesiacom – že na Slovensku máme mierny priebeh pandémie. V šírení infekcie za dva týždne sa blížime k rizikovým a silne zasiahnutým krajinám ako Španielsko či Británia. Sme na tom takmer štvornásobne horšie ako Nemecko. V porovnaní so susedmi je vyšší rast infikovaných len v Česku...

O niečo lepšou (no nie dobrou) správou je to, že v počte obetí je vývoj na Slovensku menej dramatický. V porovnaní so všetkými susedmi sme na tom za posledné dva týždne lepšie. Na druhej strane: aj na Slovensku počet obetí rastie. Aktuálne máme podiel nových fatálnych prípadov vyšší než Nemci, Švédi a pobaltské štáty.

Za šírením infekcie a zapĺňaním nemocníc je hlavne severná časť Slovenska. Najviac zasiahnuté sú Tvrdošín, Námestovo, Dolný Kubín a Bardejov.

Mapa ukazuje, že epidemicky Slovensko vyzerá ako dve rôzne krajiny. Sever je červený. Južné pásmo má zas pomerne mierny priebeh. Rozdiely medzi južnými a severnými okresmi sú aj stonásobné. Hlavné mesto Bratislava je kdesi v strede. V červenom pásme, no nie kritickom.

2. Odpoveď vlády

Bolo zrejmé, že Slovensko sa nevyhne ďalším kolám sprísňovania opatrení. Hoci – vláda mala počkať aspoň 10 dní, aby vedela odmerať účinnosť reštrikcií z polovice minulého týždňa. Je absurdné, aby sa rozhodnutia o plošnom zákaze vychádzania robili narýchlo, za jediný deň a bez vyhodnotenia predchádzajúcich nariadení. 

Stále budeme namietať, že celoštátne preventívne obmedzenia by mali byť len základné (dlhodobo únosné a primerane upravované). A sprísnený režim by mal byť vždy operatívne namierený na ohniská. Vrátane ich dočasnej izolácie, teda lokálnej karantény.

Oceniť môžeme aspoň to, že vláda sa postupne posúva k mimoriadnej pozornosti a k mimoriadnemu režimu pre najviac zasiahnuté regióny. Aj keď len veľmi pomaly...

Podobne by to malo vyzerať pri nasadení testov. Testovanie a izolácia infikovaných ostávajú najúčinnejšou aj najlacnejšou zbraňou v boji s epidémiami. Kapacity testovania by však mali byť dlhodobo namierené na ohniská, na hranice a na rizikové skupiny.

Nie jednorazovo – a nanútene – všade.

Dlhodobé cielené testovanie a mimoriadny, izolačný režim pre ohniská sú určite lepšími nástrojmi na krotenie pandémie ako plošné vypínanie spoločnosti a ekonomiky. Vláda predsa nemôže na každé zhoršenie situácie reagovať zatváraním ľudí. Všade. Sme na začiatku jesene... A v kritickom stave je len zopár severných okresov. Tam je problém a tam sa vyžadujú rázne riešenia. Na zvyšku Slovenska je situácia pod kontrolou a únosná. 

Obávame sa však, že pri odpovedi na krízu budú aj ďalej prevažovať návrhy na celoštátne opatrenia. Namiesto účinnejších diferencovaných. Dôvod: lokálne dávkovanie obmedzení je príliš náročné na riadenie úradov a výkon vlády. Jednoduchšie je postávať pri jednom hlavnom vypínači v Bratislave ako spravovať desať pák v rizikových regiónoch. 

3. Magický prokurátor

Zadržanie šéfa špeciálnej prokuratúry patrí medzi správy roka.

Dôvod razie zatiaľ nepoznáme. Z akcie je však zrejmé, že vyšetrovatelia na Kováčikovi pracovali už dlhšie. Zrejme bol monitorovaný. Polícia mu po zadržaní okamžite prehľadala auto odparkované pred jeho domom a zaistila dokumenty.

Zdroje z prostredia vyšetrovateľov naznačujú, že úder na Kováčika môže súvisieť so stíhaním bývalého šéfa daňových kriminalistov Makóa. Ten sa rozhodol spolupracovať s políciou. Kováčik sa mal podľa jedného zo svedkov angažovať pri prepustení člena mafiánskej skupiny takáčovcov na slobodu (rok 2017).

Toto však určite nebude jediný prípad, pri ktorom bude Kováčik dostávať nepríjemné otázky od vyšetrovateľov.

Inzercia

Kováčik fungoval ako brzda. Roky nepodal jedinú obžalobu. Naopak, kauzy odpratával. Šéf finančnej skupiny Penta ho mal prezývať „čarovný Arabelin prsteň“ (kto ho mal, tomu sa plnili želania).

Kováčik už deväť rokov vyzerá ako panák Penty. Od roku 2012 vytrvalo blokoval vyšetrovanie kauzy Gorila. Keď polícia zaistila v Kočnerovom dome zvukovú nahrávku z akcie Gorila, Kováčik naliehal na vyšetrovateľov, aby ju odovzdali a aby bola zničená.

Podobne úslužný ako pri Pente bol Kováčik aj pri podvodníkovi Bašternákovi. Pridelil si dozor nad vyšetrovaním jeho miliónových daňových podvodov. V roku 2014 sa podpísal pod rozhodnutie zastaviť vyšetrovanie (čo sa neskôr ukázalo ako hrubá chyba).

Jednoducho: veľké kauzy s politickým pozadím, ktoré sa objavili na stole Kováčika, čarovne zmizli. Skutok sa nestal. Ich aktéri boli neviditeľní.

Navyše, aj jediná obžaloba, ktorú podal Kováčik, vyzerá podozrivo. Obžaloval podnikateľa Mikurčíka, jedného z aktérov obchodného sporu o vlastníctvo luxusného hotela Carlton. Ďalšími aktérmi boli známe mená z bezpečnostnej IT agentúry Eset: Grund a Hrubý.

Spor o Carlton z roku 2017 bol dlho nerozhodný. Rýchly obrat prišiel až potom, čo sa mali spoločníci z Esetu, resp. ich zástupcovia, obrátiť na „vybavovačov“: sudcu Sklenku, jeho kamaráta Kočnera, bödörovcov a na Zoroslava Kollára, považovaného za „justičného mága“. Spoločníci Esetu v sérii podozrivo rýchlych úradných konaní ovládli Carlton. A naliehali na stíhanie bývalého spoločníka Mikurčíka.

Aj stíhanie rivala vlastníkov Esetu prebehlo rýchlo a dôsledne. Vyvrcholilo historicky prvou obžalobou, o ktorú sa osobne postaral špeciálny prokurátor Kováčik.

4. Ochrana života narazila

V parlamente len o jeden hlas neprešli zmeny v interrupčnom zákone, ktoré mali – hoci iba mierne – podporiť ochranu života. Možno si poviete, že počas pandemickej krízy by sa mali poslanci venovať dôležitejším veciam.

Je to omyl.

Aj v jednom, aj v druhom prípade ide o život. A o povinnosť spoločnosti chrániť ho. Pri pandemických opatreniach chránime seba a svojich rodičov a starých rodičov. Pred chorobou... Pri zmenách v interrupčných pravidlách sa mal chrániť bezbranný, nenarodený život. Pred jeho zámerným ukončením.

Pri pandémii sme si kvôli hrozbe ochorenia a stoviek obetí plošne zmrazili spoločnosť, ekonomiku, kultúru, šport. Pri interrupciách, ktoré ročne ukončia viac ako sedemtisíc životov, sme neboli ochotní podporiť ani len malé, symbolické zmeny v zákone.

Toto nebola len zrážka liberálov a konzervatívcov (či veriacich). Bola to zrážka morálky komfortu a egoizmu s morálkou zodpovednosti a obety.

Po voľbách tu mnohí varovali pred príchodom „konzervatívnej revolúcie“. Mali nesprávny odhad. Napokon je stav presne opačný. Dokonca aj počas krízy, ktorá by mala oddeliť pravé hodnoty od falošných.

Máme tu pandémiu, no obchody sme nechali otvorené prakticky nonstop. Pretože väčšina odmietala obmedziť svoje pohodlie – a dopriať jeden pravidelný voľný deň v týždni aj tým druhým (ktorí o to žiadali). Máme zavreté kostoly pre veriacich, no hneď vedľa nich ostali otvorené kasína a herne pre gamblerov. Obmedzili sme si veľkonočné sviatky, máme si odoprieť Pamiatku zosnulých, no Globsec – sviatok zbrojárov, lobistov a vojnových jastrabov – sa konal podľa plánov, vo veľkom štýle.

Máme plné ústa a plné rúška strachu o život, zodpovednosti, solidarity... No akceptujeme, že pri rozsudkoch o likvidácii nenarodených netreba uviesť nijaký dôvod.

Odporúčame