Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ochrana života Politika
21. október 2020

Prolife

Bieda slovenských konzervatívcov

Aj včerajšie hlasovanie ukázalo slabosť slovenských konzervatívcov, ktorí nevedia presadiť ani najväčšie možné kompromisy.

Bieda slovenských konzervatívcov

FOTO TASR – Martin Baumann

Naše životy v najbližších týždňoch opäť naplno ovládne pandémia, ani Slovensko sa zrejme nevyhne tvrdému lockdownu a politika sa zúži výlučne na zápas s prudko sa šíriacim vírusom, riešenie zdravotníckej krízy a jej dôsledkov.

Napriek tomu sa ešte treba pristaviť pri včerajšom neschválenom zákone, ktorý je fotografickou snímkou marazmu, v ktorom uviazla slovenská konzervatívna politika.

Prečo zákon neprešiel

Hoci liberálna elita kričala, že po marcových voľbách nastupuje konzervatívna revolúcia, ktorá bude v mene svojich právd valcovať takzvané reprodukčné práva, už pred včerajškom bolo zjavné, že ani v novom parlamente neexistuje väčšina, ktorá je potrebná na presadenie zásadnejšej hodnotovej agendy vrátane väčších pro-life iniciatív.

Uvedomovala si to aj Anna Záborská, ktorej Kresťanská únia (KÚ) má svoju agendu postavenú práve na týchto témach. Zrejme aj preto Záborská krátko po voľbách výrazne zjemnila rétoriku, dokonca hovorila, že poľský model v prístupe k interrupciám nie je ani v ideálnom svete cestou a treba sa sústrediť na konkrétnu pomoc ženám.

V tomto duchu sa niesol aj jej návrh o pomoci tehotným ženám, ktorý riešil aj niektoré aspekty vykonávania interrupcií. Vo svojej podstate bol Záborskej zákon vlastne celkom nekontroverzný, pretože nijako nemenil zakotvené právo ženy na umelý potrat z hocakých dôvodov. Z pohľadu hnutia za ochranu nenarodeného života nešlo v návrhu o žiaden zásadný posun, ale len o vylepšenia, ktoré mali jasný pro-life zámer: dať šancu tomu, aby aspoň niekoľko desiatok žien si vďaka novým opatreniam rozmyslelo zákrok a nešlo na umelý potrat.

V parametroch to bol návrh podobný tomu, ktorý OĽaNO predložilo v roku 2019, a vtedy zaň hlasovali takmer všetci poslanci Matovičovho hnutia a ešte k tomu liberáli z SaS. Tento zákon získal 68 hlasov a keby zaň hlasoval aj Andrej Danko, bol by schválený.

Teraz to malo byť jednoduchšie, keďže do nového parlamentu vďaka triumfu OĽaNO zasadlo viac kresťanov, než ich bolo naposledy. Lenže témy sa naplno zhostila SaS, ktorá z nového zákona aj s pomocou médií vyrobila nový front kulturkampfu.

Vlna hystérie spôsobila, že Záborská začala narážať hneď aj vo vlastnom poslaneckom klube. Liberálnejší poslanci OĽaNO túto jej iniciatívu využili na to, aby sa voči svojim konzervatívnejším kolegom vymedzili. V klube sa o návrhu týždne diskutovalo a predkladatelia z KÚ boli nútení ustupovať a zmäkčovať už beztak mäkký návrh. Z povinnosti druhého odborného posudku pre ženu uvažujúcu o potrate sa stala len možnosť.

Ale ani to nepomohlo, Záborská sa ani po ústupkoch nemohla spoliehať na podporu jasnej väčšiny poslaneckého klubu. Napokon, príliš jej v tom nepomohol ani premiér Igor Matovič, ktorý vysielal smerom do hnutia len jemné signály.

Bolo tak jasné, že pri tvrdom odpore SaS a alibizme konzervatívnejších členov Za ľudí závisí priechodnosť zákona od postoja opozície. Konkrétne od ĽSNS, skupiny nezávislých poslancov okolo Tomáša Tarabu a Jána Podmanického a od jednotlivcov zo Smeru.

Takéto koalície však často stoja na tekutých pieskoch a doplatia na taktizovanie a politikárčenie. Presne to sa stalo aj teraz. Pri prvom rozhodovaní o zákone sa ĽSNS pridala k obštrukcii, ktorú zorganizovala Jana Bittó Cigániková, kotlebovcom prekážalo, že zákon by bol po Záborskej ústupkoch príliš liberálny. Hlasovanie tak bolo zablokované a preložené.

Včera mal však návrh novú šancu, pretože predkladateľom paradoxne pomohol Pellegriniho Hlas. Tým, že sa jeho poslanci nezúčastnili na hlasovaní, znížili kvórum potrebné na schválenie zákona. Aj napriek tomu, že na večernom finálnom hlasovaní z vážnych rodinných dôvodov nemohli zúčastniť jasní podporovatelia návrhu (Tomáš Taraba, Katarína Hatráková) a zopár poslancov OĽaNO aj ĽSNS chýbalo, stále to vyzeralo, že hlasy budú napokon stačiť na tesné schválenie.

Zákon nakoniec neprešiel o jeden hlas, dôvodom boli najmä dve veci. Po prvé, pre „taktiku“ ĽSNS neprešiel Záborskej zmierňujúci pozmeňovací návrh, a tak niekoľkých poslancov OĽaNO, ktorí by zmäkčený zákon podporili, to odradilo. A, po druhé, za zákon pomáhajúci ženám nehlasovali napríklad poslanci ako Juraj Šeliga či Jana Žitňanská, s ktorých podporou sa pôvodne počítalo.

Anna Záborská avizovala, že zákon predloží o pol roka a je istá šanca, že nabudúce to vyjde. Lenže už teraz je zjavné niečo podstatnejšie. Aj keby zákon prešiel včera s podporou 59 poslancov alebo ak prejde o pol roka, nepôjde o žiadne definitívne víťazstvo. Je pomerne pravdepodobné, že prezidentka zareaguje svojím vetom, na ktorého prelomenie je potrebných 76 hlasov. Teda o 18 hlasov viac, než Záborskej zákon získal včera.

Konzervatívna fatamorgána

Hlasovanie o jednom z najmäkších možných návrhov, ktorý vyšiel z pro-life prostredia, tak ukázalo, akou fikciou je hovoriť nielen o údajne konzervatívnej vláde, ale aj o konzervatívnych krídlach v jednotlivých stranách.

V strane Za ľudí, ktorú Andrej Kiska zakladal ako stredovú stranu spájajúcu konzervatívcov aj liberálov, za tento návrh hlasovali len dve menej známe poslankyne (Viera Leščáková, Miriam Šuteková). Juraj Šeliga, ktorý v rozhovore pre Postoj TV hovoril, že so Záborskej návrhom súhlasí, bol v sále prítomný, zvýšil hlasovacie kvórum, ale zákon nepodporil. Jana Žitňanská, ktorá tesne predtým spolu so Šeligom podporila zákon v druhom čítaní, už o minútu neskôr vytiahla hlasovaciu kartu.

Liberáli zo Za ľudí okamžite správanie kolegov ocenili, Miroslav Kollár na facebooku napísal „Interrupcie nebudú obmedzené. O jeden hlas. Napríklad o ten Jurajov“.

Okolo zákona, ktorý neobmedzoval prístup žien k potratom, len vytváral prajnejšie prostredie pre to, aby si niekoľko žien svoje pôvodné rozhodnutie rozmyslelo, vytvorili liberálni poslanci aj viaceré médiá atmosféru honu na čarodejnice. A podľa toho sa zariadili aj ďalší poslanci.

Ondrej Dostál, člen poslaneckého klubu SaS a predseda Občianskej konzervatívnej strany, ešte pred dvomi rokmi pripúšťal, že by bol za zákaz interrupcií s určitými výnimkami. Teraz nielenže nehlasoval za mäkký zákon, ale podporil aj pozmeňovací návrh kolegyne Jany Bittó Cigánikovej, ktorá chcela cez Záborskej zákon zlegalizovať chemický potrat. Rovnako ako Dostál hlasoval aj Peter Osuský, tiež niekdajší odporca interrupčného zákona. Dalo by sa povedať, že ich včerajším hlasovaním sa uzatvoril príbeh občianskych konzervatívcov v rámci SaS.

Ale, samozrejme, príčinou včerajšieho fiaska bola nedostatočná podpora v rámci 53-členného poslaneckého klubu OĽaNO. Zákon podporilo iba 27 jeho členov. Keby niektorí poslanci OĽaNO boli prítomní na hlasovaní, bolo by ich o niečo viac, ale stále by to bolo ďaleko od štyridsiatky, s ktorou rátali Anna Záborská a Richard Vašečka ešte v priebehu leta.

Presne pred rokom profiloval Igor Matovič svoje OĽaNO ako nielen protikorupčné hnutie, ale aj hnutie angažovaných kresťanov, ktorí sa už nevedia pozerať na to, ako KDH na čele s Alojzom Hlinom zrádza konzervatívne hodnoty. Matovič síce dostal do parlamentu mnohých kresťanov, aj preto sa dalo v marci povedať, že nový parlament bude o dosť konzervatívnejší.

Lenže to bola fatamorgána – jednak medzi kresťanom a konzervatívcom neplatí žiadne automatické znamienko rovnosti, no najmä, ako ukázal aj príbeh tohto zákona, parlamentní konzervatívci sú slabí a vo výsledku nemohúci.

Kresťanská únia, ktorá sa vlani spolu s Matovičom tiež vyhraňovala voči vymäknutému KDH, robila také ústupky, až zmiatla vlastných voličov, ale hoci jej vyjednávači išli v mediálnej rétorike aj v zákulisnej politike s kompromismi až za hranu, v skutočnosti sa pretaktizovali a nedokázali presvedčiť ani rozhodujúcu väčšinu vlastného poslaneckého klubu.

Kresťanskí konzervatívci, ktorí svoju hodnotovú agendu často redukujú najmä na oblasť pro-life, napokon vo svojej kráľovskej oblasti nedosiahli nič. Na druhej strane, aspoň túto tému držia pri živote, keďže vo väčšine európskych krajín už nehrá žiadnu rolu.

Lenže celkový obraz je ešte tristnejší: nech sa pozrieme do parlamentu alebo do vlády, nikde nevidieť politika či političku, ktorý by reprezentoval ucelenejšiu konzervatívnu víziu a vedel ňou zaujať. Výnimkou je Milan Krajniak, ktorý za posledné mesiace preukázal politický talent, vo výbere ľudí aj tém, pričom aj v oblasti koronakrízy pôsobí ako jeden z najkompetentnejších ministrov.

Krajniak cieľavedome pracuje na tom, aby sa stal nateraz aspoň neformálnym lídrom slovenských konzervatívcov. Lenže kým iným konzervatívcom v parlamente či vo vláde chýbajú témy a výtlak, Krajniakovi na túto pozíciu chýba niečo iné, dôveryhodnosť: ako minister je závislý od členstva v stranícko-dievčenskom fanklube Borisa Kollára, ktorý je karikatúrou stredoeurópskeho konzervativizmu.

A ako karikatúra pôsobia aj dôvody, ktorými zvykne Krajniak ospravedlňovať Kollárove poklesky aj svoje nesväté spojenectvo.

Svet zajtrajška

Situácia slovenských konzervatívcov už ani nemôže byť príliš horšia, a to paradoxne aj napriek tomu, že posledné roky žijeme v dobe, ktorá s témami ako identita či spor lokálno-národného verzus globálne praje konzervativizmu značne viac ako predošlé dve desaťročia.

Nádejou je tak budúcnosť, napokon, slovenská politika je stále uprostred transformácie, ktorá v ďalších rokoch prinesie nové prekvapenia. Vlani to bola kočneriáda a odpor voči režimu stelesneného Smerom, ktorý vyniesol na vrchol protikorupčného populistu Igora Matoviča a jeho OĽaNO. Teraz je to zas koronakríza, ktorá nanovo pretvára politickú scénu a vytvára potrebu po inom type lídrov než Matovič či Kollár.

A tak nielen slovenskému progresívcovi, ale aj konzervatívcovi neostáva než veriť, že svet zajtrajška bude lepší než dnešok.    

Inzercia

Odporúčame