Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zdravie Rodina
26. október 2020

Neplodnosť

Centrá asistovanej reprodukcie sľubujú dieťa hneď, my neponúkame rýchle riešenia

Umelé oplodnenie považujeme za štandard „liečby“ neplodnosti. Nie je to však jediná cesta.

Centrá asistovanej reprodukcie sľubujú dieťa hneď, my neponúkame rýchle riešenia

Gynekológ Ivan Wallenfels. Zdroj – archív I. W.

Umelé oplodnenie býva zvyčajne prvou možnosťou, ktorú gynekológovia ponúkajú párom, ktorým sa roky nedarí počať dieťa. „Pre páry, ktorým sa nedarí otehotnieť, už včera bolo neskoro. Roky sa neúspešne snažia, potom prídu a povedia: my sa už tak dlho snažíme, tak dlho túžime po bábätku. A centrá asistovanej reprodukcie im dajú ponuku. Áno, vyšetríme vás a o mesiac už môžete byť tehotná. A to je veľmi lákavé. My neponúkame žiadne rýchle riešenie,“ hovorí v rozhovore pre Postoj Ivan Wallenfels.

Jeho ambulanciu v Žiline vyhľadávajú páry z celého Slovenska, ktoré najmä z morálneho hľadiska umelé oplodnenie odmietajú. Ivan Wallenfels zaviedol do svojej praxe liečbu metódou naprotechnológie.

Rozprávali sme sa s ním, čo to naprotechnológia je, ako ženám dokáže pomôcť, čo ovplyvňuje reprodukčné zdravie žien a aké príčiny môžu stáť za neplodnosťou žien a mužov.

Čo to znamená, keď lekár rieši neplodnosť páru metódami naprotechnológie?

Že pristupuje k týmto párom individuálne. Hľadá príčiny neplodnosti u konkrétneho páru, konkrétnej ženy a konkrétneho muža, a snaží sa o liečbu zistených príčin neplodnosti tak, aby tento pár bol schopný počať prirodzeným spôsobom. Širší pojem pre tento prístup je Restorative reproductive medicine, voľne preložené „Reprodukčná medicína obnovujúca zdravie“. Snahou lekára, ktorý sa tejto metóde venuje, je nastaviť zdravie ženy aj muža a ich spoločnú plodnosť tak, aby boli schopní prirodzene otehotnieť. To je naša úloha.

Prečo má čoraz viac párov problém splodiť dieťa?

Ak mám byť úprimný, štatistiky veľmi nesledujem. Či stúpa v spoločnosti neplodnosť, to zo svojej skúsenosti neviem odhadnúť. Za mnou ako ambulantným gynekológom prichádzajú ženy s rôznymi problémami. Časť tých problémov je to, že sa im dlhší čas nedarí počať dieťa. Ak máme pocit, že neplodnosť všeobecne narastá, čo je dosť pravdepodobné, tak určite hlavným problémom je stresujúci spôsob života, ktorý vedieme. Z tých istých hormónov, z ktorých sa tvoria ženské hormóny, sa zároveň tvoria aj stresové hormóny. Takže čím viac stresu, čím viac stresových hormónov sa vytvorí, tým menej tých základných hormónov zostane na tvorbu reprodukčných hormónov, ako je progesterón či estrogén.

Stres vyčerpáva ženské a určite aj mužské reprodukčné možnosti. Ja sa však zaoberám hlavne ženskými, preto hovorím hlavne o nich. Plodnosť ženy klesá vekom, ale je napríklad ovplyvnená aj stravou, ktorá v rámci stresujúceho spôsobu života nie je úplne optimálna, a s tým všetkým súvisia ďalšie civilizačné choroby, ako je endometrióza a ďalšie diagnózy, ktoré negatívne ovplyvňujú plodnosť a tým pádom sa dieťatko nedarí počať.

Spomeňme vek. Veľa žien sa snaží udržiavať v kondícii, cvičia, dobre vyzerajú, tvrdia, že aj vo vyššom veku sa cítia mlado. Cítia sa tak aj ich reprodukčné orgány alebo v tomto už telo neoklamú?

To je veľmi individuálne. Mnohé ženy a páry nemajú problém otehotnieť po tridsiatke alebo aj po tridsaťpäťke. Aj teraz mám jednu pacientku, ktorá je prvýkrát tehotná vo svojich 45 rokoch. Takže množstvu párov sa to bez problému podarí, ale iné ten problém budú mať. Často nájdeme konkrétnu príčinu, ktorá môže súvisieť, ale aj nemusí so samotným vekom, alebo ju nájsť nemusíme. Plodnosť s vekom jednoznačne klesá...

Hovoríte, že sa viac zameriavate na ženy, ale v rámci naprotechnológie sa venujete párom aj spoločne. Na čo by si mali muži dať pozor, aby v budúcnosti nemali problém?

Spolupracujeme s urológom, ktorý má podobný pohľad na riešenie neplodnosti párov ako my a ten vyšetruje mužov. Spermiogram totiž zďaleka nie je jediným prostriedkom na vyšetrenie plodnosti mužov alebo na zhodnotenie predpokladov pre plodnosť. Často je skôr takým záverečným zhodnotením, či napriek zachyteniu iných problémov a nastaveniu liečby sa to po preliečení prejaví na spermiograme. Ale na mužov vo všeobecnosti pôsobia negatívne podobné veci ako na ženy. Teda stresujúci spôsob života, fajčenie, alkohol, cigarety. Platí to pre oboch, ale muži sú na to náchylnejší. Aj obezita hrá podstatnú rolu u mužov aj u žien.

U mnohých mužov nenájdeme konkrétny dôvod, nepije, nefajčí, nepije veľa kávy a napriek tomu je plodnosť znížená. Jeden z častých faktorov mužskej neplodnosti je varikokéla, to znamená rozšírenie cievy v oblasti semenníkov. Krv, ktorá tam stagnuje, zohrieva tú oblasť na vyššiu teplotu, než je ideálna pre dozrievanie spermií. V takých prípadoch pomôže operácia. V prípade mužskej zníženej plodnosti je to jeden z častých nálezov. Ak sa odhalí a operuje, môže to byť rozhodujúcim faktorom medicínskej pomoci páru v ich snahe.

Ovplyvňuje našu plodnosť aj stav životného prostredia, v ktorom žijeme?

Určite. Naše potraviny sú chemicky upravované, mäso býva – zjednodušene povedané – plné hormónov, dostáva sa to do životného prostredia. To všetko pôsobí na ženskú i mužskú plodnosť.

Dnes ľudia odkladajú rodičovstvo na neskôr. Keďže s vekom sa plodnosť znižuje, nemali by partneri ešte pred snažením sa o dieťa zistiť, ako sú na tom s plodnosťou? Zistiť možný problém čo najskôr?

Občas sa stane, že aj mladej slobodnej žene, ktorá príde na preventívnu prehliadku, zistíme nejaký vážnejší anatomický problém, cystu alebo myóm v maternici. Vtedy jej poviem, že s týmto môžete mať problém, až sa raz budete snažiť o bábätko a možno by bolo dobré to už teraz operačne riešiť. Ale zisťovať dopredu, aká je vaša plodnosť, neodporúčam, pretože všeobecne sa to zistí, až keď sa tie páry o dieťa snažia. Niektoré veci sú evidentné, napríklad tie anatomické, ale väčšina je skrytých. Ak žena nemá žiadne ťažkosti, tak preventívne zisťovanie hormonálnych hladín bežne nerobíme.

Tým ženám, ktoré sa cítia dobre a nemajú viditeľný problém, nerobíme odbery, aby sme zistili, či ich reprodukčné hormóny sú v poriadku. Ani to neodporúčam. Dôležitejšia než plodnosť by mala byť láska partnerov, ktorí sa idú sobášiť, či už v 25, alebo v 35, a až dôsledok tej lásky, dôsledok manželstva z môjho pohľadu má byť snaha o deti.

Po akom čase neúspešnej snahy o dieťa usudzujete, že tento pár už môže mať problém?

Už po polroku intenzívneho snaženia, keď ten pár približne vie, kedy je plodné obdobie – to závisí od cyklu ženy, môžeme hovoriť o relatívnej alebo zníženej neplodnosti. Vtedy ženy povzbudzujem, že to môžeme skúsiť začať riešiť jednoduchšími prístupmi. Napríklad stačí, že si žena vie určiť ovuláciu pomocou prirodzených znakov plodnosti – a keď sa nedarí, nastupuje podrobnejšie sledovanie príznakov plodnosti samotnou ženou i špecifické hormonálne odbery.

V jednom z rozhovorov ste sa zmienili o tom, že za neplodnosťou môžu byť aj duchovné príčiny. Čo tým myslíte?

Áno, na prvom stretnutí hovorím manželom aj o tejto oblasti. Aby chápali, že súčasťou plodnosti je aj duchovný rozmer manželstva, ich vzťahu. Aby sa pokúšali v tomto hľadať súzvuk. Ak sú veriaci, aby sa spolu modlili aj za dieťatko, alebo adekvátne k svojej viere, aby spolu duchovne komunikovali. Poviem im, že ja sa budem starať o medicínsku stránku, duchovná stránka je na vás. Je potrebné, aby aj dieťatko, ktoré bude počaté, sa dostalo do čo najlepšieho sveta a našlo vyrovnaných rodičov, ktorí sú ochotní všetku svoju lásku a energiu venovať tomu, aby ich rodina bola spokojná a šťastná.

Ako dlho sa venujete liečbe neplodnosti metódou naprotechnológie?

Robím ju zhruba osem rokov. Pred ôsmimi rokmi som absolvoval základné kurzy, ktoré viedli priamo k zakladateľovi tejto metódy profesorovi Thomasovi Hilgersovi z USA. Tie kurzy sa vtedy konali vo Varšave, takže som nemusel cestovať až do Spojených štátov. Nie som prvý, kto to priniesol na Slovensko, a som vďačný kolegyni, ktorá asi päť rokov predtým bola na kurze. Išla však potom opakovane na materské a rodičovské dovolenky, a preto nemohla túto metódu rozbehnúť v praxi. Ale ona ma inšpirovala.

Viete, ja chápem kolegov, ktorí týmto veciam nerozumejú a nevidia v tom nejakú výzvu, pretože my sme po atestáciách mali pocit, že všetko už v medicíne o gynekológii vieme, a spochybňovali sme, že nás ešte môže niekto niečo naučiť. Bol to drahý kurz, stál tisíce dolárov, vyžadoval čas, energiu, bolo treba cestovať, takže ani mne sa do toho veľmi nechcelo. Ale som veľmi rád, že som sa dal nahovoriť, pretože na tom kurze sa mi otvorili oči, čo všetko a ako inak sa dá riešiť. A nielen pri neplodnosti, ale aj pri iných bežných gynekologických problémoch, aj počas tehotenstva.

V čom ešte sa dajú poznatky z naprotechnológie využiť?

Tými postupmi – najmä cieleným podávaním progesterónu tehotným, ktoré ho majú nízky – dokážeme na začiatku ovplyvniť tehotenstvo tak pozitívne, že máme potom v druhej polovici tehotenstva oveľa menej komplikácií, ako udávajú štatistiky. Máme signifikantne menej takých komplikácií, ako sú predčasné pôrody, novorodenci s nízkou hmotnosťou či hypertenzia a tzv. preeklampsia u tehotných žien. Na základe toho, čo som sa naučil v rámci naprotechnológie, dokážem ženám na začiatku tehotenstva hormonálne pomôcť, aby sa dobre vyvinula placenta a aby potom spoľahlivo pracovala až do prirodzeného záveru tehotenstva. Som preto vďačný, že som na ten kurz šiel.

Gynekológovia sa bežne na začiatok tehotenstva veľmi nezameriavajú?

Súčasná gynekologická starostlivosť je sústredná do druhej polovice tehotenstva, keď dochádza k vážnejším komplikáciám – niektoré som spomenul. Hrozí predčasný pôrod alebo sa zvýši krvný tlak ženy, čo môže spôsobiť ďalšie komplikácie, alebo nastanú problémy s pečeňou a riešením často už je len urýchliť pôrod. Vďaka naprotechnológii som prišiel na to, že najviac sa tehotenstvu dá pomôcť úplne na začiatku. Tým, že skríningovo odoberám hladiny hormónov ženy už vtedy, keď sa ešte nijako neprejavuje ich zníženie. A keď je to potrebné, tak ich už na začiatku preventívne dopĺňam.

Podporou na začiatku tehotenstva dosiahnem, že placenta, ktorá je základom dobrého vývoja bábätka, sa dobre vyvinie a vďaka tomu sa znížia riziká, ktoré som spomínal a ktoré by sa prejavili až v druhej polovici tehotenstva. V závere tehotenstva môžem byť relatívne pokojnejší, lebo vážne diagnózy sú potom menej pravdepodobné. Vďaka naprotechnológii viem o fyziológii (fungovaní) plodnosti ženy a jej tehotenstva oveľa viac, než som vedel pred absolvovaním kurzov.

Vráťme sa ešte k neplodnosti. Keď príde za vami pár, ktorý má problém s počatím, má za sebou mnoho vyšetrení, niektoré aj umelé oplodnenie, čo ich u vás čaká?

Keď už ide o takúto dlhodobejšiu neplodnosť, tak príčiny sú zrejme vážnejšie a potrebujem sa o ich plodnosti dozvedieť čo najviac. Mužovi odporučím širšie urologické vyšetrenie zamerané na plodnosť. So ženou začneme pracovať tak, že jej odporučíme skontaktovať sa s inštruktorkou, ktorá ju naučí tzv. Creightonský model.

Inzercia

V čom spočíva?

Je to precízna a prepracovaná štandardizovaná metóda sledovania znakov plodnosti – prítomnosti či neprítomnosti i kvality hlienu krčka maternice i krvácania. Žena sa naučí sledovať svoj cyklus a vytvárať tabuľku, ku ktorej mi už potom nemusí takmer nič povedať a ja vidím, čo sa približne v jej cykloch deje. Takže inštruktorka ju do dvoch-troch mesiacoch naučí sa sledovať a zároveň za tento čas urobíme niekoľko základných hormonálnych odberov. Na základe anamnézy, tabuľky, hladín hormónov a podľa ultrazvukového vyšetrenia väčšinou zistím nejaký problém, ktorý potom riešime. Čiže keď nás žena kontaktuje, tak o dva až tri mesiace sa dostane ku mne osobne už so základnými údajmi. Všetko vyhodnotím a navrhnem medicínske riešenie.

Ako potom vyzerá liečba?

Máme prirodzené i umelé hormóny, ktorými dopĺňame či podporujeme jednotlivé fázy cyklu. Okrem toho vysvetlím žene podporné postupy – dôležitosť niektorých vitamínov, konzumovaných potravín, negatívne faktory už spomínaného stresu... Z cyklu na cyklus sa snažíme o optimalizáciu faktorov, o ktorých vieme, že sú dôležité. Ako spätná väzba úspešnosti liečby nám slúži znovu tabuľka i hormonálne hladiny po ovulácii. Snažíme sa dosiahnuť stav, keď sú parametre plodnosti optimálne.

Dokážete pomôcť otehotnieť aj žene, ktorej sa to dlhý čas nedarilo a je považovaná za neplodnú?

Žena často príde s tým, že môj gynekológ mi urobil základné odbery, povedal mi, že mám ovuláciu, takže nevidí žiadny problém. Ale napriek tomu sa to nedarí. Lenže my potrebujeme vedieť nielen to, či bola ovulácia, ale aká bola aj jej kvalita. A to zistím podľa hladín hormónov, ktoré odoberieme v konkrétne dni cyklu a podľa ultrazvuku.

Ktorým párom naprotechnológia nedokáže pomôcť?

Niekedy prídu za mnou ženy, ktoré majú dosť cez štyridsať a pýtajú sa, či majú ešte nádej. Odoberieme základné hormóny a poviem im, akú veľkú majú nádej. Žiadnu nádej nemajú tie ženy, ktorým chýbajú alebo sú nefunkčné obidva vajíčkovody, v ktorých dochádza k prirodzenému otehotneniu. Tie sú veľmi dôležité. Žena musí mať maternicu, aspoň čiastočne funkčné vaječníky (nemôže byť po prechode) a bez aspoň jedného funkčného vajíčkovodu to nepôjde. U mužov je absolútnou podmienkou, že musí mať aspoň nejaké živé spermie. Ak nemá, urológ zistí, či príčinou nie je operovateľný problém – aj to sa nám už opakovane podarilo vyriešiť.

Z toho, čo hovoríte, mi vychádza, že liečba trvá dlhšie. Sú pacientky, ktoré roky čakajú na tehotenstvo, trpezlivé?

Viete, v tom spočíva úspech umelého oplodnenia. Pre páry, ktoré prichádzajú s tým, že sa im nedarí otehotnieť, už včera bolo neskoro. Oni sa mesiace a väčšinou roky neúspešne snažia a prídu za niekým a povedia: my sa už tak dlho snažíme, tak dlho túžime po bábätku. A centrá asistovanej reprodukcie im dajú veľmi lákavú ponuku. Áno, vyšetríme vás a o mesiac už môžete byť tehotná. A to je veľmi lákavé. My neponúkame žiadne rýchle riešenie.

Nehovorím, niekedy sa podarí z cyklu na cyklus otehotnieť, keď ide o jednoduchý problém – napríklad ak je nedostatok progesterónu, ktorý doplníme. Ale na to sa nedá vždy spoliehať. Takže naozaj si to vyžaduje trpezlivosť ženy. Ja im hovorím, že máme čo robiť tak rok až dva. Aj keď už optimalizujeme všetky faktory plodnosti, nemusí sa to podariť hneď v prvom cykle, pretože aj v prirodzenej plodnosti sa často podarí otehotnieť až po dvoch či dokonca piatich mesiacoch.

Stáva sa, že naše pacientky idú po vlastnej osi na IVF (umelé oplodnenie) – uplatňujem si tu výhradu svedomia a umelé oplodnenie nikdy párom neponúkam. Potom sa pýtajú, či môžu ostať v našej ambulancii, pretože si vážia prístup, ktorý máme k tehotným ženám. Samozrejme, naša reakcia je pozitívna – ku každej tehotnej žene pristupujeme s rovnakou úctou.

S úspešným počatím úzko súvisí celkové reprodukčné zdravie ženy. Tento pojem často zneužívajú odporcovia zmien v potratovej legislatíve. Čo to teda je reprodukčné zdravie z medicínskeho pohľadu? 

Reprodukčné zdravie je podľa mňa to, ako sa žena cíti z hľadiska plodnosti a či vníma nejaký problém. A ak problém má, vyhľadá lekársku pomoc. Toto pokladám za reprodukčné zdravie ženy. Je to zdravie ženy z hľadiska plodnosti. Umelé potraty z môjho pohľadu do reprodukčného zdravia ženy vôbec nepatria.

Podľa dostupných štatistík stúpajú spontánne potraty. Aké sú príčiny?

Keď si pozerám štatistiky našej ambulancie za deväť rokov, čo fungujeme, máme zhruba 300 tehotných žien ročne a z toho asi 15 percent o bábätko príde spontánne. Tento pomer je zhruba podobný v učebniciach gynekológie a pôrodníctva z posledných desaťročí, predtým spontánne potraty neboli tak sledované. Takže môj záver je, že ten stav je dlhodobo stabilný.

Zisťujete, čo je príčinou, keď vaša pacientka o dieťa príde?

Keď ide o prvý potrat, tak nerobíme špeciálne vyšetrenia, pretože najčastejšie je to spôsobené náhodnými faktormi, ktoré sa v ďalšom tehotenstve nemusia opakovať – to je všeobecne odporúčaný postup. Navrhnem však žene, že hneď ako znova otehotnie, tak urobíme všetko pre to, aby sa to nezopakovalo a podporíme začiatok tehotenstva už spomínaným progesterónom, ktorého nedostatok býva najčastejšou jednotlivou príčinou tak neplodnosti, ako aj samovoľných potratov. V prípade opakovaných spontánnych potratov už rozmýšľam aj o vzácnejších príčinách.

Stáva sa, že žene spravíte podrobné vyšetrenia, nezistíte nič závažné a ona opätovne potratí?

To sa stáva relatívne málo často. Viac sa nám darí pomôcť žene, ktorá otehotnela a o dieťa prišla, ako žene, ktorá nemôže vôbec otehotnieť. To sa rieši ľahšie a väčšinou skôr či neskôr, až na výnimky, prídeme na to, prečo sa to dialo, a pomôžeme jej tak, aby ďalšie bábätko už donosila.

Zhoršuje sa dnes reprodukčné zdravie žien?

To si netrúfam jednoznačne povedať. Každá doba má svoje problémy. V minulosti sa nerobili také štatistiky, mnohé staršie ženy povedia so smútkom – nám sa nepodarilo dieťa, lekári nevedeli zistiť príčinu. Možno je takých žien teraz relatívne viac, ale aj možnosti medicíny sú dokonalejšie.

Pri využívaní naprotechnológie teda skúmate a vyrovnávate u žien hladinu hormónov. Mnohí lekári predpíšu pri viacerých problémoch hormonálnu antikoncepciu. Môže antikoncepcia liečiť? 

Antikoncepcia prevažne nelieči, len potláča gynekologické problémy. Vďaka tomu, že potlačí tvorbu prirodzených hormónov, ktorých nepravidelnosti spôsobujú problém, zabezpečí pravidelný cyklus, zníži tvorbu cýst, zmierni predmenštruačný syndróm, zníži bolestivosť menštruácie. Áno, má pozitívne účinky, ale ja tvrdím, že tých negatívnych je viac. My sa tie isté problémy snažíme úspešne riešiť pomocou prirodzených hormónov, užívaných v správnej fáze cyklu – vtedy nič nepotláčame, ale spolupracujeme so ženským telom.

Ako sa ženy o vašej ambulancii dozvedajú? Spolupracujete s ďalšími kresťanskými gynekológmi, ktorí ich k vám nasmerujú?

Áno, sme v kontakte, snažíme sa spolupracovať a odovzdávať si skúsenosti z tých oblastí gynekológie, v ktorých pracujeme. Stretávame sa raz ročne na odbornom seminári, kde riešime okrem odborných aj morálne problémy svojho odboru.

Nájdeme takúto ambulanciu aj inde ako v Žiline?

Tento typ medicíny robíme v praxi v súčasnosti traja gynekológovia – okrem mňa v Žiline ešte kolegyňa na východnom Slovensku a kolega v Bratislave. Ale týmito kurzmi prešlo ďalších niekoľko slovenských lekárov a lekárok, ktorí sa z rôznych dôvodov zatiaľ nevenujú liečbe neplodnosti.

Prečo sa naprotechnológii nevenuje viac lekárov?

Táto metóda je náročná na čas a opakovaný kontakt s pacientkami, teda popri fyzických návštevách aj na e-mailovú a telefonickú komunikáciu. Naša ambulancia funguje ako bežná všeobecná gynekologická ambulancia. Až popoludní potom riešim neplodné páry. To je veľké množstvo práce a času popri bežnej ambulantnej práci. Časová záťaž, v našich podmienkach nedostatočne finančne ohodnotená, je určite jedným z hlavných faktorov, prečo je nás málo. A efektivita sa nezdá navonok taká výrazná.

Ako to myslíte?

Máme úspešnosť okolo 30 percent. Dokážeme týmto spôsobom pomôcť niekoľkým desiatkam párov ročne. Stále ich však viac neotehotnie, ako otehotnie. Nie je to tak, že by sme sa mohli denne tešiť z úspechu. Takže aj psychicky a fyzicky je to veľmi náročné. A pritom sa v našej spoločnosti ponúkajú oveľa jednoduchšie riešenia. Nedivím sa, že bežný kolega gynekológ podá žene lístok – choďte do centra asistovanej reprodukcie, tam vám pomôžu – a on sa môže venovať „každodenným“ gynekologickým ťažkostiam, ktoré si nevyžadujú toľko intelektuálnej a časovej námahy.

Napriek tomu sa teším z tejto práce. Teším sa z každého páru, ktorému pomôžeme prirodzeným spôsobom naplniť jeho plodnosť. Ako najdôležitejšie vidím to, že všetkým párom, ktoré za nami prichádzajú, dávame nádej. To pokladám vo svojej práci za to najdôležitejšie – všetci žijeme z nádeje, že to, čo sa nedarí, sa raz podarí. Aj ja z nej žijem.

Odporúčame