Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
20. október 2020

Pandémia

Koronavírus hubí gastro, o prežitie bojujú aj dlhoročné značky

Od začiatku roka ich zaniklo už takmer tisíc, druhá vlna prinesie krachov ešte viac.

Koronavírus hubí gastro, o prežitie bojujú aj dlhoročné značky

FOTO TASR – Dano Veselský

Obrovský prepad tržieb, dlhy na nájomnom či pokazené suroviny. Aj tak dnes vyzerá život podnikateľov v gastronómii, ktorí kvôli sprísneným koronavírusovým opatreniam opäť bojujú o prežitie. Analýza spoločnosti Bisnode ukázala, že od začiatku tohto roka na Slovensku zaniklo takmer tisíc gastroprevádzok.

V ohrození pritom nie sú iba malé podniky bez histórie, ale aj prevádzky, na ktoré sme zvyknutí už roky a ktoré jednoducho berieme ako samozrejmú súčasť nášho života.

Jednou z nich je aj bratislavská pizzéria Pizza Mizza. Na trhu je už dlho, v roku 2010 sa rozšírila aj do obchodných centier a v posledných rokoch zažívala neustálu expanziu. Prišla však pandémia koronavírusu a stačilo pár mesiacov a situácia je dramaticky odlišná.

Ako pre Postoj vysvetľuje spolumajiteľ siete Jozef Šétaffy, už prvá vlna spôsobila, že museli pristúpiť k zatvoreniu niektorých prevádzok. Pred pandémiou ich mali šesť, dnes tri. No a nové obmedzenia, ktoré platia od minulého týždňa, krízu iba prehĺbia. „Niektoré prevádzky obmedzenia neprežijú,“ hovorí Šétaffy.

Od štvrtka minulého týždňa môžu totiž reštaurácie, kaviarne či bary servírovať jedlo či nápoje iba na terasách, prípadne ich predávať so sebou. Ďalšou možnosťou je rozvoz jedla, no ani pizzéria, ako je Pizza Mizza, kde rozvoz fungoval už pred pandémiou, nie je schopná vyžiť iba z neho. Spolupráca s donáškovými službami je totiž nákladná a ako upozorňujú podnikatelia v gastre, to, čo im po odpočítaní zrážky zo strany donáškových služieb zostane, pokryje ledva náklady na prípravu jedla.

Dokazujú to aj oficiálne čísla Štatistického úradu. V apríli, keď boli reštaurácie, kaviarne a bary zatvorené a predaj mohol byť iba cez okienko, sa tržby v sektore prepadli o viac ako 40 percent.

Niektoré prevádzky v sprísnenom režime radšej zostávajú zatvorené. FOTO TASR – Dano Veselský  

Prvú vlnu prežili, druhú už nie

Možno ešte horšie sú na tom kaviarne, ktoré nemajú ani príjem z možného rozvozu jedla. Príkladom je Levanduľová kaviareň, ktorá bola dlhé roky súčasťou Obchodnej ulice v Bratislave. Fungovala deväť rokov, v pasáži, kde sídlila, majitelia každoročne organizovali rôzne podujatia a okrem kaviarne pred pár rokmi rozbehli aj cestovnú kanceláriu, ktorá ponúkala poznávacie pobyty. Prvú vlnu ešte nejako prežili a cez leto opäť otvorili. „Fungovali sme ďalej, no keď nás opäť stopli, už sme to zabalili úplne. Prvú vlnu sme prežili, druhú už nie,“ hovorí Tomáš Chovanko, jeden zo spolumajiteľov kaviarne.

Podobne ako Chovanko aj Ľubomír Jančok podniká v gastronómii a zároveň v oblasti cestovného ruchu. Už niekoľko rokov prevádzkuje cestovnú kanceláriu Monte Christo, ktorá sa špecializuje na poznávacie pobyty vo Francúzsku. Tá je však kvôli pandémii už od jari v spacom režime a bude na tom tak až dovtedy, kým sa situácia neupokojí.

Okrem toho Jančok, ktorý je absolventom doktorátu na Sorbonne, v roku 2018 založil v Bratislave pod Slavínom reštauráciu Chez Balzac. Francúzske jedlo dopĺňajú aj kurzy etikety pre deti aj dospelých. „Tie sa stali veľmi obľúbenými, kurzy sme mali vypredané,“ opisuje Jančok situáciu pred pandémiou. „Pri otváraní reštaurácie som hovoril, že budeme mať taký úspech, že budeme predávať aj cez dvere a cez okno,“ spomína. „No a to sa teraz aj deje, aj keď z iných dôvodov,“ konštatuje.

Inzercia

Pre pandémiu musel prepustiť študentov, ktorí u neho brigádovali, dlhodobý personál sa však snaží udržať. Okrem reštaurácie v priestoroch funguje aj pekáreň a obchodík s francúzskymi špecialitami a práve to je to, čo momentálne celú prevádzku drží nad vodou. „Situáciu zvládam vďaka tomu, že moje podnikanie stojí na viacerých pilieroch,“ vysvetľuje. Niektoré teraz vypadli, ale držia to iné a verí, že takto sa im podarí prežiť. Počas prvej vlny využil možnosť odloženia platby odvodov za zamestnancov, no hneď ako sa vrátili do normálneho fungovania, tieto záväzky splatil. Na inú pomoc nemá nárok, pretože nespĺňa podmienky dané štátom.

Covid vráti gastro roky dozadu

Okrem podnikania sa Jančok venuje aj akademickej a spisovateľskej činnosti a aj napriek problémom s cestovnou kanceláriou a reštauráciou predsa len na celej situácii vidí aj nejaké pozitíva. „Pandémia spôsobila, že som mal plno času na písanie,“ poznamenáva. Je to však iba slabá útecha. Koronavírus a s ním súvisiace obmedzenie činnosti bude mať totiž podľa neho veľmi negatívne dosahy na slovenské gastronomické odvetvie a vráti ho o niekoľko rokov dozadu. „Posledných päť rokov sa konečne aj v Bratislave začala objavovať rafinovaná kuchyňa zameraná na gourmet štýl, a nie iba veľké porcie. Ale Covid bol dynamit, ktorý rozmlátil všetky snahy, čo v tejto oblasti boli,“ vysvetľuje.

Ako upozornila Petra Štěpánová z poradenskej spoločnosti Bisnode, ktorá analyzuje ekonomické dáta z podnikateľského prostredia, gastroprevádzky dnes patria k najohrozenejším skupinám podnikateľov. „Dlhodobý výpadok príjmov nemusia ustáť viaceré z nich. Na kolená môže padnúť väčšina malých prevádzok, ktoré nemajú dostatočné finančné rezervy,“ skonštatovala.

No a takých je väčšina. Na konci septembra bolo zaregistrovaných viac ako 20-tisíc reštaurácií, pohostinstiev či prevádzok s rýchlym občerstvením. Dáta Bisnode však zároveň ukazujú, že takmer 12-tisíc z nich je vedených živnostníkmi a ide teda o malé prevádzky, ktoré majú menšiu silu odolávať výpadku príjmov. Aj z necelej tisícky gastroprevádzok, ktoré už skrachovali, bolo iba 78 eseročiek či akcioviek. Takmer 800 bolo subjektov podnikajúcich na základe živnostenského oprávnenia.

Prevádzkam klesli v apríli oproti minulému roku tržby o viac ako 40 percent. FOTO TASR – Dano Veselský

Nižšia DPH môže pomôcť, Heger ju nechce

Podnikatelia z oblasti sa spojili a žiadajú väčšiu pomoc zo strany štátu, na tú aktuálnu totiž mnohí nemajú nárok. 80-percentné preplácanie mzdy sa napríklad nevzťahuje na zamestnancov pracujúcich na dohodu a o podporu môžu žiadať iba tie prevádzky, ktorým oproti vlaňajšku klesli tržby o viac ako 40 percent. Aj v prípade, že na podporu majú nárok, najviac od štátu dostanú štyri až desať percent z výšky minuloročných tržieb.

Gastropodnikatelia však upozorňujú, že toto na ich záchranu stačiť nebude. „Nie všetci dokážu pomoc čerpať a už dnes vieme, že nášmu prežitiu v akom-takom zdraví nebude stačiť, ani keď sa korona skončí,“ napísali v otvorenom liste premiérovi v rámci iniciatívy Zachráňme gastro!

Iniciatíva bojuje najmä za to, aby sa pre sektor znížila DPH z 20 na päť percent, vďaka čomu by sa im zvýšili príjmy. Okrem toho, že môžu fungovať iba v obmedzenom režime, sa im totiž od budúceho roka zvýšia kvôli navýšeniu minimálnej mzdy aj náklady na zamestnancov.

K tomuto kroku už pristúpilo Česko, kde je od mája na úrovni 10 percent, na päť percent ju kvôli koronakríze znížili v Rakúsku aj v Nemecku. U nás sa však nič také zatiaľ nečrtá. Rázne proti je minister financií Eduard Heger, ktorý tvrdí, že takáto forma pomoci by nebola adresná a úžitok by z nej mali aj tí, čo ju nepotrebujú. Ťažko však povedať, či je v gastrosektore niekto, kto aktuálnymi opatreniami, ktoré zákazníkov vyhnali z prevádzok, neutrpel. Prvú vlnu mnohí zvládli, tú druhú, ktorá bude zrejme dlhšia a bolestnejšia, však už podľa členov iniciatívy Zachráňme gastro! bez výraznejšej pomoci od štátu neprežijú.  

Odporúčame