Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
20. október 2020

Vinári volajú o pomoc

Lenže nie každé víno v slovenskej fľaši je naše

Slovenskí vinári vyzývajú kvôli protipandemickým opatreniam spotrebiteľov na kúpu slovenských vín. 

Lenže nie každé víno v slovenskej fľaši je naše

Ilustračné FOTO TASR /AP

Slovenskí vinári vyzvali spotrebiteľov, aby nakupovali slovenské víno. Bez relevantnej podpory od štátu v čase pandémie je to totiž podľa nich jediná možnosť, ako zabezpečiť, aby prežili nielen samotní vinári a vinohradníci, ale aby zostali zachované aj ešte existujúce vinohrady.

Cech vinohradníkov a vinárov Slovenska upozorňuje najmä na zníženie dopytu po zatvorení hotelov, reštaurácií a vínoték. Opakuje sa prakticky situácia z jari, keď tieto zariadenia boli mimo prevádzky. Reštaurácie a hotely síce môžu predávať zákazníkom balené jedlo, ale večerné posedenie s konzumáciou vína si v tomto chladnom počasí na terase asi nedopraje toľko ľudí ako po iné roky v interiéroch kaviarní, vinární a reštaurácií.

Riešením odbytu je tak podľa nich už len to, aby ľudia pri nákupoch dali prednosť domácim značkám pred vínom z dovozu. Keďže do spotreby v gastro prevádzkach zasiahlo už ich jarné zatvorenie, sklady vinárov sú plné minuloročného vína a chýbajú im kapacity na skladovanie tohtoročnej úrody, čo podľa vinárov môže znehodnotiť kvalitu tohto ročníka vína. To by pestovateľom prinieslo ďalšie straty.

Nákupom slovenskej produkcie vína (podobne ako v prípade iných produktov) spotrebitelia aspoň malou troškou prispejú k udržaniu domácej ekonomiky a uchránia aspoň niektorých od osudu nezamestnanosti. Nezamestnaný človek totiž logicky znižuje svoju spotrebu vo všeobecnosti a tým sa do problémov môžu dostávať ďalší a ďalší ľudia.

Výzva k nákupu slovenského vína však naráža na iný problém, na ktorý Cech vinárov a vinohradníkov upozorňuje už viac ako rok – falšovanie pôvodu vína.

Falošné víno

Cech tvrdí, že sa na Slovensko dováža tzv. cisternové víno, ktoré sa u nás fľaškuje, na fľaše sa prilepia etikety, ktoré hovoria o slovenskom pôvode vína, a v obchodoch sa predávajú ako slovenské. Zákazník nemá šancu zistiť rozdiel.

Tento paradox priznáva aj Miro Fondrk, jeden zo zakladajúcich členov Cechu vinárov. „My vyzývame k tomu, aby sa sprísnila kontrola a aby sa hlavne sfunkčnil tok informácií medzi colnicou, medzi finančnou správou a potravinovou a veterinárnou správou a aby sa začali odhaľovať tie falšovania, aby prestalo klamanie spotrebiteľa. Konečný spotrebiteľ má veľmi málo možností, ako to naozaj zistiť. Keď je na tom nápis zo Slovenska, tak preňho je to zo Slovenska,“ povedal pre Postoj.

Efektívnou pomocou a istotou nákupu naozaj slovenského vína tak zrejme zostane len nakupovanie priamo u samotných vinárov.

Veľmi malé šance rozoznať falšované víno má aj školený someliér. „Keby to bolo naozaj čisté proti čistému, tak sa to rozoznať, samozrejme, dá. Ale tým, že veľmi veľa ráz ide len o prímes, čiže sa len primieša do slovenského originálu, aby sa zdvihla aromatika a podobne, tak keď už je to mix, tak to nie je také jednoduché,“ vysvetľuje Fondrk.

Na to, že sa falšovanie vína deje, neexistujú podľa Mira Fondrka priame dôkazy. Tie môžu mať len orgány, ktoré sa zaoberajú kontrolou, ku ktorej Cech vyzýva. Argumenty o falšovaní sa však podľa neho dajú postaviť na nepriamych dôkazoch. Napríklad na tom, že vývoz a domáca spotreba slovenského vína je vyššia ako samotná produkcia.

Napríklad v hospodárskom roku 2018/2019 bola podľa správy Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva celková spotreba vína na Slovensku zhruba 70 miliónov litrov. Domáca produkcia bola 38 miliónov litrov, vývoz 34 miliónov litrov a dovoz takmer 70 miliónov litrov.

Ak výpočet zjednodušíme a matematicky vyrovnáme domácu spotrebu s dovozom – teda akoby celú spotrebu pokrylo dovezené víno, v štatistike nám budú chýbať približne štyri milióny litrov ako rozdiel medzi produkciou a vývozom.

Kompetentných vinári vyzývajú, aby Slovensko zakúpilo detekčný prístroj, ktorý dokáže odhaliť pôvod vína. Slovensko je jednou z mála krajín, ktorá takýto prístroj nemá.

Momentálne najpresnejšou diagnostikou je nukleárna magnetická rezonancia. Ide o kontrolu tzv. geograficít na základe izotopov ľahkých prvkov kyslíka a uhlíka. Každá krajina a každý región a konkrétne víno z toho regiónu z konkrétnej odrody je špecifické určitým izotopom. A tieto izotopy sú pre každú jednu oblasť, región, odrodu typické.

Inzercia

„Máme napríklad vína vyrobené zo Slovenska z malokarpatských oblastí v danom ročníku – musí to byť aj v danom ročníku, lebo izotopy sa menia aj na základe toho, koľko bolo napríklad zrážok – a každý rok sa musí dopĺňať databáza týchto vín, kde sú jasne definované tieto izotopy. No a na základe toho sa dá určiť porovnávacou metódou, či dané víno je z tej krajiny a z toho regiónu alebo nie je,“ vysvetľuje Miro Fondrk.

Určiť presne krajinu pôvodu môže byť problém v prípade vinohradníckych oblastí, ktoré pretína štátna hranica. V prípade Slovenska ide o tokajskú oblasť. Falšovania v prípade Tokaja sa však slovenskí vinári neobávajú. Ide totiž najmä o cenu – samotný tokaj je v porovnaní s inými vínami drahší.

Podľa Cechu vinárov ide skôr o dovoz vín z Macedónska, Španielska či Talianska. Nejde pritom o problém kvality, v mnohých prípadoch sú vína lacnejšie vďaka vyššej podpore, ktorú vinári dostávajú v iných krajinách.

Podľa poslanca vládneho hnutia OĽANO Juraja Gyimesiho, člena rozpočtového výboru parlamentu, je ministerstvo pôdohospodárstva pripravené takýto prístroj kúpiť. Sám chce riešiť ochranu domácich vinárov zavedením spotrebnej dane z vína.

Hoci sa pri svojich vyjadreniach zaštiťoval podporou zo strany Cechu vinárov, tí odmietajú, že by zavedenie spotrebnej dane podporovali. Vyjadrenia vládneho poslanca však vyvolali spor medzi Cechom vinárov, ktorý vznikol len nedávno, a Zväzom vinárov, ktorý funguje už niekoľko desiatok rokov a združuje aj veľkých pestovateľov a producentov.

Vinárom chýba podpora štátu

Vinári upozorňujú aj na to, že ich obišla akákoľvek podpora vychádzajúca z kompenzácií za obmedzenia spôsobené pandémiou koronavírusu. Mali síce prisľúbené stretnutie na ministerstve pôdohospodárstva, no pre aktuálne obmedzenia súvisiace s druhou vlnou bolo stretnutie zrušené. Na ústny prísľub, že sa „čosi pripraví“, sa však radšej nespoliehajú.

Podobne vyzerá porovnanie podpory s inými krajinami. Krajiny ako Francúzsko, Španielsko či Taliansko, teda tradičné vinárske krajiny, investujú do tohto odvetia veľké peniaze. Aj preto sú ich vína cenovo dostupné na celom svete, aj v našich obchodoch. Výraznú podporu dostávajú vinári aj v Rakúsku a Nemecku.

Slovensko nemôže konkurovať krajinám s omnoho vyššou produkciou. Jednoducho nevyrobíme dosť vína na to, aby sme sa stali významným svetovým hráčom. Slovenskí vinári však dokážu konkurovať kvalitou, o čom svedčí aj množstvo medzinárodných ocenení, ktoré slovenské vína pravidelne získavajú.

Udržanie vinohradov a produkcie kvalitného vína by tak malo byť záujmom štátu aj z hľadiska značky kvality, ktorá ponesie slovenské meno vo vínotékach po celom svete. Ďalším faktorom je udržiavanie kultúrneho rázu krajiny. Mnoho vinohradov sa síce v ostatných rokoch zmenilo na parcely pre bytovú výstavbu, ale kolísanie rozsahu vinohradníctva môžeme pozorovať naprieč históriou. Navyše, kvalita a zdravotná bezchybnosť vína dopestovaného na bratislavských svahoch, ktoré pravidelne obteká smog, je tiež otázna.

Ak sa pozrieme na rozsah vinohradov, na Slovensku je asi 8 873 hektárov rodiacich. Obhospodarovaných je približne 11 159 hektárov a registrovaná plocha vinohradov 17 598 hektárov. Na porovnanie, ešte v roku 1989 bolo registrovaných približne 38-tisíc hektárov, pri vstupe Slovenska do Európskej únie bolo registrovaných vyše 21-tisíc hektárov vinohradov.

Vinič patrí k najdlhšie spracovávaným plodinám v ľudskej histórii. Vinohradníctvo má aj na Slovensku dlhú tradíciu. Na niektorých miestach (napr. Molpír) siaha pestovanie viniča do obdobia pred Kristom. Väčší rozmach nastal s príchodom rímskych légií, ktoré mali na našom území predsunuté vojenské tábory a víno bolo v staroveku častou náhradou za vodu, ktorou sa neraz šírili bakteriálne nákazy. Bohaté vinohrady sa spomínajú aj z okolia Nitry v 9. storočí.

K udržiavaniu a rozvoju vinohradov prispelo aj kresťanstvo. Víno je súčasťou liturgie a dostatočnému zásobovaniu farností sa stáročia venovali kláštorné vinohrady.

Odporúčame