Turci a Kurdi, konflikt eskaluje. O čo hrá Erdogan

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Turci a Kurdi, konflikt eskaluje. O čo hrá Erdogan

Teroristický útok na prokurdské zhromaždenie v Ankare si vyžiadal takmer sto obetí. Ešte ani nestihli doznieť kondolencie a turecká armáda opäť útočí na Kurdov.

Kto spáchal útok v Ankare, nie je stále isté. Turecké vládne miesta ukazujú na Islamský štát alebo Kurdskú stranu pracujúcich (PKK), z kurdského tábora sa však ozývajú aj hlasy, ktoré hovoria o zodpovednosti tureckej vlády. Jedna vec je však istá. V regióne sa popri občianskej vojne v Sýrii, kalifáte, črtá ďalší vážny problém. Eskalácia konfliktu medzi Tureckom a Kurdmi.

Kurdi, ktorých je viac ako tridsať miliónov, žijú v Turecku, Iraku, Iráne a Sýrii. Počas prvej svetovej vojny im západné veľmoci bojujúce proti Osmanskej ríši sľúbili samostatný štát, tento záväzok však nedodržali. Vytvorenie nezávislého Kurdistanu tak odvtedy zostáva hlavnou politickou agendou veľkej časti kurdských politických síl.

Kurdská politická scéna nie je žiadnou jednoliatou entitou. Je rozdelená na viacero strán, frakcií a klanov, ktoré v niektorých prípadoch bojujú aj proti sebe. V severnom Iraku už Kurdi nezávislý štát de facto majú. Aj keď medzinárodne neuznaný. Disponujú vlastnými úradmi aj armádou. Politicky sú miestni Kurdi rozdelení do dvoch klanov, Barzáni a Talabáni, pričom Barzáni je v konflikte s PKK a Talabáni je naopak spojencom PKK. V Sýrii Kurdi kontrolujú niektoré regióny na severovýchode krajiny a spolupracujú s jednotkami vernými prezidentovi Asadovi.

V Turecku okrem PKK, ktorá stojí mimo zákona a jej líder Abdulláh Öcalan sedí vo väzení, pôsobí aj legálna prokurdská Ľudová demokratická strana HDP. Mnohí Turci túto stranu označujú ako politické krídlo PKK, ale jej lídri to odmietajú. Práve HDP sa v posledných parlamentných voľbách podarilo prekročiť prah potrebný na vstup do parlamentu, v dôsledku čoho nábožensky orientovaná strana AKP prezidenta Erdogana stratila parlamentnú väčšinu. Pritom veľká časť tureckých Kurdov v minulosti volila práve AKP. Kurdi sú sunitskí moslimovia a mnohí pri rozhodovaní, komu dajú svoj hlas, uprednostňovali svoju náboženskú identitu pred etnickou. Práve na tento fakt Erdogan vsádzal a dúfal, že sa mu väčšinu kurdských voličov podarí dostať na svoju stranu.

Posledné voľby však ukázali, že táto línia sa vyčerpala. Turecký prezident sa preto rozhodol zmeniť taktiku, odmietol kurdské iniciatívy na prímerie a obnovil protikurdské ťaženie. Tureckí nacionalisti zapálili vo viacerých mestách kancelárie strany HDP a turecká armáda veľmi tvrdo zaútočila na prevažne Kurdmi obývané mesto Cizre. Od pritvrdenia kurzu voči Kurdom si Erdogan sľubuje, že sa mu do novembrových predčasných volieb podarí pod zástavu svojej strany AKP získať maximálny počet voličov z radov tureckých nacionalistov, ktorí doteraz volili sekulárne strany. Cieľom je získanie takej väčšiny v parlamente, ktorá by dokázala schváliť ústavné zmeny potrebné na ďalšie posilnenie postavenia prezidenta.

Kurdi sú však dnes už v takej pozícii, že ak Erdogan a tureckí nacionalisti budú príliš tlačiť na pílu, konflikt môže eskalovať do rozmerov, ktoré nemusia mať ďaleko od občianskej vojny.

Foto: TASR

 

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo