Humus pre hokejové semienko

Vážny príznak skutočného stavu nášho upadajúceho hokeja. Tak sa interpretovala facka, ktorú sme dostali na majstrovstvách sveta v Kanade. Potupný boj o záchranu v skupine nebol iba o smole s Nemeckom, Fínskom a o nespravodlivo benevolentnom treste pre nemecké mužstvo.

Bol najmä o béčkovom zložení nášho tímu, o 14 hráčoch z NHL, ktorí si nad reprezentačné vystúpenie postavili najrôznejšie iné priority, o dorastovej základni na Slovensku, kde majú mladí hráči v porovnaní so zahraničnou konkurenciou dosť ďaleko k vyhovujúcim podmienkam. Jednoducho – náš hokej je v zlom stave. Nad rozliatym mliekom to bez okolkov zdôrazňujú všetci kompetentní komentátori.

Niektorí hľadajú príčinu aj v osobe prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja Juraja Širokého, resp. v jeho rozporoch s niekdajším manažérom slovenskej hokejovej reprezentácie a terajším europoslancom Petrom Šťastným. Odhliadnime od toho, že Širokého eštebáckou minulosťou si v tejto súvislosti poslúžilo z politických dôvodov HZDS, aby sponzora Smeru označilo za neschopného a diskvalifikovaného. Vladimír Mečiar sa totiž argumentmi o majorovi ŠtB a rozviedčikovi nasadenom počas normalizácie vo Washingtone oháňal v tom istom čase, keď bojoval za zrušenie Ústavu pamäti národa. Lebo ten vraj dlhodobo neplní svoje zákonné úlohy a slúži iba na škodenie jednotlivcom. Napríklad Jánovi Slotovi, ktorý údajne na prahu plnoletosti kradol na Slovensku aj v Rakúsku. Komentátori na to reagovali postrehom, že predseda národniarov je vo svojich počinoch konzistentný a dnes sa správa rovnako ako vo svojich sedemnástich rokoch. Konzistentný je aj predseda HZDS, hoci jeho spis sa už dávno záhadne stratil.

Rovnako ako spis šéfa hokejového zväzu Juraja Širokého. Jeho zväzok je nezvestný od smrti predsedu správnej rady Ústavu pamäti národa Jána Langoša. V elektronickej kópii sa však zachovalo, že náš hokej dnes riadi niekdajší dôstojník rozviedky Štátnej bezpečnosti, ktorý svoje tajné úlohy zamerané proti Spojeným štátom americkým plnil pod pláštikom československého ministerstva zahraničných vecí vo Washingtone. Je iróniou, že keď sa koncom apríla opätovne uchádzal o členstvo v Rade Medzinárodnej hokejovej federácie, pravdepodobne uviedol vo svojej žiadosti – ako trefne upozornil Peter Šťastný – v kolonke predchádzajúcej profesie povolanie diplomat. Šťastný ho preto nazval „kvalifikovaným profesionálnym špiónom lojálnym komunistickej ideológii“. Tým, že spoluprácu s ŠtB dlhodobo popieral, podľa neho „konštantne klamal verejnosti aj médiám“. Hokejista, ktorý nám roku 1996 vo Viedni pomohol dostať sa do hokejovej A skupiny, dal preto súčasnému predsedovi hokejového zväzu ultimátum troch mesiacov. Ak sa dovtedy nevzdá funkcie, Peter Šťastný vystúpi zo Siene slávy slovenského hokeja.

Juraj Široký kedysi na československom veľvyslanectve vo Washingtone posluhoval komunistickej totalite. Po páde režimu práve z Washingtonu a ďalších amerických letísk ochotne a za cenu nemalých obetí dobiehali na svetové majstrovstvá reprezentovať Slovensko naši špičkoví hráči. Tentoraz neprišli. Domáce kluby dieru po štrnástich odmietnutiach nevládali zalátať. Všeobecne sa hovorí o úpadku. A volá sa po oživení súdržného obetavého národného ducha. To je možné... Ale tak ako zlo, aj dobro je konzistentné. Potrebuje dobrú pôdu, aby malé slovenské semienko vyhnalo pevnú byľ a veľkú korunu, nad všetky okolité rastliny. Zlodeji, agenti a prisluhovači neľudskej ateistickej totality sotva pripravia taký humus.

Preto potrebujeme národnú pamäť aj jej ústav – a nie krikľúňov, ktorým pravda kazí kšefty. A preto potrebujeme dbať na čistotu kšeftov – vo vedení hokeja, v biznise, kde má Širokého firma Váhostav rozohraté viaceré partie, aj v politike, kde členovia koalície siahajú jednou rukou na krk Ústavu pamäti národa a druhou majorovi Štátnej bezpečnosti Širokému. Toto protirečenie je však len zdanlivé, lebo keby sme nazreli do ich vlastných zväzkov, zistili by sme, že sledujú stále tie isté ciele. Vzdialené od spoločného dobra. Preto taká práca neprinesie požehnanie a rozvoj ani slovenskému hokeju, ani Slovensku.

Terézia Rončáková
Odvysielané 12. mája 2008 na Rádiu Lumen v rubrike Spoločenský komentár.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo