Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
17. október 2020, 21:56

Vražda učiteľa

Francúzsko je pobúrené. Polícia zadržala už aj moslimského kazateľa

Francúzsko je pobúrené. Polícia zadržala už aj moslimského kazateľa

FOTO TASR/AP

Prezident Emmanuel Macron útok na učiteľa odsúdil a označil ho za islamistický a teroristický. Útočníkom bol 18-ročný Čečenec. Motívom činu môže byť diskusia o karikatúrach proroka Mohameda, ktorú viedol učiteľ so svojimi študentmi počas hodiny.

Francúzskom otriasla tragédia, ktorá sa odohrala v piatok v meste Conflans-Sainte-Honorine. Len 18-ročný mladík čečenského pôvodu narodený v roku 2002 v Moskve zavraždili 47-ročného stredoškolského učiteľa dejepisu a zemepisu Samuela Patyho.

Svedkovia útoku vypovedali, že mladík po vražde učiteľa vykrikoval "Aláhu akbar!".

Následne páchateľ z miesta činu ušiel. Polícia sa ho pokúsila zadržať v neďalekom mestečku Éragny. Mladík bol ozbrojený nožom a strelnou zbraňou, kládol odpor a bol agresívny. Policajti ho zastrelili. Útočník učiteľovi nožom zasadil mnoho rán do hlavy, ruky a brucha. Napokon hlavu oddelil od tela.

Francúzska prokuratúra prípad vyšetruje ako vraždu spojenú s teroristickým spolčovaním. V sobotu na tlačovej konferencii prokurátor Jean-François Ricard informoval, že krátko po vražde sa na sociálnej sieti Twitter objavilo prihlásenie sa k činu.

Desivú fotografiu obete sprevádzal text, že útok bol spáchaný v Alahovom mene. V ďalšom tvíte páchateľ identifikoval svoju obeť jej menom. Vyšetrovaním sa zistilo, že dané konto na sieti Twitter skutočne patrilo útočníkovi.

Učiteľ dostal vyhrážky po tom, keď asi pred desiatimi dňami v rámci semináru o slobode vyjadrovania otvoril so svojou triedou diskusiu o karikatúrach islamského proroka Mohameda.

Rodič jedného zo študentov podal na učiteľa v tejto súvislosti sťažnosť, no muž podozrivý z útoku na škole dieťa nemal. Polícia v súvislosti s činom zadržala dovedna deväť ľudí vrátane príbuzných útočníka.

Agentúra AFP informovala, že polícia vydala zatykač na nevlastnú sestru spomínaného rodiča, ktorá sa svojho času pridala k džihádistickej skupine Islamský štát v Sýrii.

Francúzska polícia v sobotu zadržala aj kazateľa z mesta Pantin ležiaceho v severovýchodnej časti metropolitnej oblasti Paríža. Ten je v poradí desiatym podozrivým v prípade vraždy učiteľa dejepisu, Ako informovala v sobotu televízia TF1, medzi zadržanými je viacero ľudí z blízkeho okolia útočníka.

Útok vyvolal vo Francúzsku veľké pobúrenie

Ešte v piatok večer, ale aj v sobotu ráno sa pred budovou školy zišli študenti a ich rodičia, aby si uctili pamiatku zavraždeného. Na sociálnych sieťach sa na znak solidarity objavil hashtag #jesuisprof (v preklade: som profák).

Prezident Emmanuel Macron označil vraždu učiteľa Patyho za "atentát" a "islamistický teroristický útok". Okrem mnohých iných politikov ju odsúdil aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

"Jeden z našich krajanov bol zavraždený, pretože učil ... slobodu prejavu, slobodu veriť alebo neveriť," povedal Macron. Vyhlásil, že útok by nemal rozdeliť Francúzsko, pretože to je to, čo chcú extrémisti. "Musíme držať všetci spolu ako občania," povedal.

Francúzsky minister školstva Jean-Michel Blanquer v sobotu oznámil, že pamiatku zavraždeného učiteľa si jeho kolegovia a žiaci spoločne pripomenú minútou ticha 2. novembra. Ešte predtým na sociálnej sieti Twitter uviedol, že "atentát na jedného z pracovníkov v štátnej službe" je útokom na krajinu.

Elyzejský palác v sobotu informoval o štátnom smútočnom akte na počesť učiteľa Patyho.

Minister Blanquer vyhlásil, že "sloboda vyjadrovania nie je marginálnou témou, naopak, je v centre pozornosti". Dodal, že učitelia v rámcu výučby "majú právo zverejniť" karikatúry proroka Mohameda na hodinách. Zdôraznil, že hodnoty, na ktorých stojí Francúzska republika, "sloboda, rovnosť a bratstvo, sú veľmi konkrétne a treba ich deťom odovzdávať".

Francúzsky premiér Jean Castex v sobotu po stretnutí so zástupcami učiteľov rozhodne deklaroval, že "učitelia na našich školách budú aj naďalej prebúdzať kritického ducha občanov republiky a oslobodzovať ich od totality a tmárstva. A my pri tom budeme s nimi".

Inzercia

Rusko sa dištancuje od Čečenca, ktorý pri Paríži zavraždil učiteľa dejepisu

Ruské veľvyslanectvo v Paríži sa v sobotu v mene svojej krajiny dištancovalo od muža, ktorý v piatok v meste neďaleko Paríža zabil učiteľa dejepisu.

Ruská ambasáda vo svojom vyhlásení uviedla, že páchateľ nemal s Ruskom nič spoločné, pretože vo Francúzsku žil 12 rokov - odkedy tam francúzske úrady povolili pobyt jeho rodine.

Hovorca ruskej armády povedal pre agentúru TASS uviedol, že obvinený z trestného činu je muž menom Abdulakh Anzorov je čečenského pôvodu. Spresnil, že na územie Francúzska vstúpil so svojou rodinou v roku 2008, keď mal šesť rokov. Následne rodina požiadala o politický azyl a vo Francúzsku žili na základe povolenia na dlhodobý pobyt.

Útočník Anzorov mal tak postavenie utečenca. Po dosiahnutí plnoletosti dostal vo Francúzsku vlastné povolenie na pobyt, ktoré bolo podľa prokuratúry platné do roku 2030. Diplomat pripomenul, že ruské občianstvo zaniká po získaní štatútu politického utečenca.

"Nemal žiadne kontakty s veľvyslanectvom," uviedol hovorca, ktorý dodal, že "tento zločin nemá nič spoločné s Ruskom". Vysvetlil, že v tomto prípade "nie je dôležité, kde sa človek narodil, ale kde, kedy a prečo začal vyznávať teroristickú ideológiu, ktorú Rusko vždy a vo všetkých jej prejavoch odsudzuje".

Problémy s políciou mal však útočník už ako maloletý - šlo o kauzy ničenia verejného majetku či spoluúčasť na násilných činoch.

Francúzsko v minulosti poskytlo azyl mnohým Čečencom, keď ruská armáda viedla v 90. rokoch vojnu proti islamistickým separatistom v Čečensku a čečenské komunity sú odvtedy roztrúsené po celom Francúzsku. 

Útok v čase zákona proti separatizmu 

K útoku došlo v čase, keď Macron presadzuje nový zákon proti tomu, čo nazýva domácim "separatizmom", najmä zo strany islamských radikálov, obvinených z indoktrinácie zraniteľných ľudí prostredníctvom domácich škôl, extrémistických kázní a ďalších aktivít.

Televízia BFM v sobotu informovala, že francúzsky Senát sa od pondelka začne zaoberať návrhom zákona o sekularizme s cieľom zahrnúť do ústavy klauzulu, že právnych predpisov republiky majú prednosť nad akýmkoľvek iným právnym aktom.

Tento návrh bol pripravený ešte pred vraždou učiteľa Patyho, ktorá však jeho zaradenie do programu rokovaní Senátu urýchlila.

Francúzsko má najväčšiu moslimskú populáciu v západnej Európe, ktorá má 5 miliónov členov a islam je druhým najrozšírenejším náboženstvom v krajine.

Vražda učiteľa je od začiatku roku 2020 piatym teroristickým útokom na území Francúzska.

Prvý sa odohral 3. januára vo Villejuif; druhý 4. apríla v Romans-sur-Isere; tretí 27. apríla v Colombes a dejiskom štvrtého bolo 25. septembra bývalé sídlo redakcie satirických novín Charlie Hebdo, ktorý svojho času zverejnil kontroverzné karikatúry proroka Mohameda a stal sa za to v januári roku 2015 terčom útoku teroristického komanda. Zahynulo pri tom 12 členov reakcie vrátane kľúčových karikaturistov.

Redakcia Charlie Hebdo vo svojom tvíte vyjadrila zhrozenie a pobúrenie nad "prípadom učiteľa zavraždeného pri výkone svojho povolania náboženským fanatikom".

Dnes treba vedieť

pred 4 hodinami
pred 5 hodinami

Minister obrany Jaroslav Naď pre Televíziu Markíza uviedol, že vo väčších okrskoch budú volať ľudí na testy podľa volebných zoznamov. „Budeme z nich vychádzať a v abecednom poradí ich volať v stanovených hodinách, aby sa nestalo, že dôjde k návalu ľudí.“ Testovanie antigénovými testami bude prebiehať aj na hraniciach.

pred 6 hodinami

Podnikatelia, ktorí majú problém zaplatiť daň z príjmu do konca októbra, by mohli požiadať o ďalší odklad. Túto výnimku podľa vyjadrení Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR pripustil minister financií Eduard Heger na rokovaní ekonomického krízového štábu.

pred 7 hodinami

Prívrženci opozície z radov bieloruských seniorov sa zišli na protestnom pochode ulicami Minska. V centre mesta sa konalo aj zhromaždenie dôchodcov sympatizujúcich so súčasným bieloruským vedením na čele s prezidentom Alexandrom Lukašenkom. Obe skupiny mali na krátkom úseku spoločnú trasu, ale okrem výmen názorov medzi nimi k závažnejším incidentom nedošlo.

pred 7 hodinami

,,Nevyjadrila som sa za a ani proti plošnému testovaniu. Stále nemám dostatok informácií. Vyjadrila som sa len proti tomu, aby bolo povinné. Rovnako si nemyslím, že by účasť na testoch mala byť vymáhaná pod hrozbou sankcií,“ reagovala na Matovičov status prezidentka Zuzana Čaputová.