Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
17. október 2020, 08:11

Francúzska polícia vyšetruje vraždu učiteľa dejepisu

Francúzska polícia vyšetruje vraždu učiteľa dejepisu

Policajti pred školou, kde muž podrezal priamo na ulici hrdlo stredoškolskému učiteľovi dejepisu. FOTO TASR/AP

Prezident Emmanuel Macron útok odsúdil a označil ho ako islamistický a teroristický. Francúzske médiá informovali, že útočníkom bol 18-ročný Čečenec.

47-ročný učiteľ dejepisu Samuel Paty dostal vyhrážky po tom, ako asi pred 10 dňami otvoril diskusiu o karikatúrach islamského proroka Mohameda, uviedol policajný zdroj pre agentúru AP.

Rodič jedného študenta podal na učiteľa v tejto súvislosti sťažnosť, no muž podozrivý z útoku na škole dieťa nemal, dodal zdroj.

Po piatkovom útoku na učiteľa v blízkosti školy na parížskom predmestí, pri ktorom útočník oddelil učiteľovi hlavu od tela boli zatknuté štyri osoby, vrátane jednej maloletej. Zadržaní boli príbuzní útočníka. Francúzska polícia zadržala dalších päť osôb. Medzi zadržanými sú aj rodičia dieťaťa, ktoré chodilo do školy, kde obeť útoku pracovala.

Muža podozrivého z piatkového útoku policajti zastrelili v susednom meste Eragny po tom, ako neuposlúchol ich výzvy, aby zložil zbraň. Pri jeho tele údajne našli airsoftovú pištoľ. Totožnosť tohto muža podozrivého z útoku úrady zatiaľ nezverejnili. Podľa médií ide však o 18-ročného Čečenca narodeného v Moskve.

Hovorca ruskej armády povedal pre agentúru TASS uviedol, že obvinený z trestného činu je muž menom Abdulakh Anzorov je čečenského pôvodu. Spresnil, že na územie Francúzska vstúpil so svojou rodinou v roku 2008, keď mal šesť rokov. Následne rodina požiadala o politický azyl a vo Francúzsku žili na základe povolenia na dlhodobý pobyt.

Prokuratúra uviedla, že prípad vyšetruje ako "vraždu spojenú s teroristickou organizáciou".

Prezident Macron spolu s francúzskym premiérom Jeanom Castexom po piatkovom útoku navštívil školu v meste Conflans-Saint-Honorine v severozápadnej časti metropolitnej oblasti Paríža, kde učiteľ pracoval a stretol sa s jej zamestnancami.

"Jeden z našich krajanov bol zavraždený, pretože učil ... slobodu prejavu, slobodu veriť alebo neveriť," povedal Macron. Vyhlásil, že útok by nemal rozdeliť Francúzsko, pretože to je to, čo chcú extrémisti. "Musíme držať všetci spolu ako občania," povedal.

Francúzsky minister školstva na sociálnej sieti Twitter uviedol, že "atentát na jedného z pracovníkov v štátnej službe" je útokom na krajinu.

Rusko sa dištancuje od Čečenca, ktorý pri Paríži zavraždil učiteľa dejepisu

Ruské veľvyslanectvo v Paríži sa v sobotu v mene svojej krajiny dištancovalo od muža, ktorý v piatok v meste neďaleko Paríža zabil učiteľa dejepisu.

Ruská ambasáda vo svojom vyhlásení uviedla, že páchateľ nemal s Ruskom nič spoločné, pretože vo Francúzsku žil 12 rokov - odkedy tam francúzske úrady povolili pobyt jeho rodine.

Inzercia

Útočník Anzorov po dosiahnutí plnoletosti dostal vo Francúzsku vlastné povolenie na pobyt, ktoré bolo podľa prokuratúry platné do roku 2030. Diplomat pripomenul, že ruské občianstvo zaniká po získaní štatútu politického utečenca.

"Nemal žiadne kontakty s veľvyslanectvom," uviedol hovorca, ktorý dodal, že "tento zločin nemá nič spoločné s Ruskom". Vysvetlil, že v tomto prípade "nie je dôležité, kde sa človek narodil, ale kde, kedy a prečo začal vyznávať teroristickú ideológiu, ktorú Rusko vždy a vo všetkých jej prejavoch odsudzuje".

Šéf francúzskej protiteroristickej prokuratúry Jean-Francois Ricard predtým uviedol, že piatkový trestný čin v meste Conflans-Sainte-Honorine v parížskej metropolitnej oblasti spáchala osoba "čečenskej národnosti, ktorá sa narodila v Moskve 12. marca 2002 a mala postavenie utečenca", pričom tajné služby ju doteraz nesledovali.

Problémy s políciou však mal už ako maloletý - šlo o kauzy ničenia verejného majetku či spoluúčasť na násilných činoch. 

Útok v čase zákona proti separatistom 

K útoku došlo v čase, keď Macron presadzuje nový zákon proti tomu, čo nazýva domácim "separatizmom", najmä zo strany islamských radikálov, obvinených z indoktrinácie zraniteľných ľudí prostredníctvom domácich škôl, extrémistických kázní a ďalších aktivít.

Francúzsko má najväčšiu moslimskú populáciu v západnej Európe, ktorá má 5 miliónov členov a islam je druhým najrozšírenejším náboženstvom v krajine.

Islamistické útoky si vo Francúzsku počas uplynulých rokov vyžiadali už viac ako 250 obetí na životoch. Len pred niekoľkými týždňami sa pred budovou, kde v minulosti sídlila redakcia satiristického magazínu Charlie Hebdo odohral útok nožom, ktorý podľa slov páchateľa podnietilo opätovné zverejnenie sporných karikatúr proroka Mohameda.

Muž obvinený z pokusu o vraždu s teroristickým motívom a zo zločinného spolčenia zaútočil a vážne zranil muža a ženu - zamestnancov televíznej produkčnej agentúry -, ktorých mylne považoval za členov redakcie tohto magazínu.

Francúzsko tiež poskytlo azyl mnohým Čečencom, keď ruská armáda viedla v 90. rokoch vojnu proti islamistickým separatistom v Čečensku a čečenské komunity sú odvtedy roztrúsené po celom Francúzsku.

Dnes treba vedieť

pred 4 hodinami
pred 6 hodinami

Minister obrany Jaroslav Naď pre Televíziu Markíza uviedol, že vo väčších okrskoch budú volať ľudí na testy podľa volebných zoznamov. „Budeme z nich vychádzať a v abecednom poradí ich volať v stanovených hodinách, aby sa nestalo, že dôjde k návalu ľudí.“ Testovanie antigénovými testami bude prebiehať aj na hraniciach.

pred 7 hodinami

Podnikatelia, ktorí majú problém zaplatiť daň z príjmu do konca októbra, by mohli požiadať o ďalší odklad. Túto výnimku podľa vyjadrení Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR pripustil minister financií Eduard Heger na rokovaní ekonomického krízového štábu.

pred 7 hodinami

Prívrženci opozície z radov bieloruských seniorov sa zišli na protestnom pochode ulicami Minska. V centre mesta sa konalo aj zhromaždenie dôchodcov sympatizujúcich so súčasným bieloruským vedením na čele s prezidentom Alexandrom Lukašenkom. Obe skupiny mali na krátkom úseku spoločnú trasu, ale okrem výmen názorov medzi nimi k závažnejším incidentom nedošlo.

pred 8 hodinami

,,Nevyjadrila som sa za a ani proti plošnému testovaniu. Stále nemám dostatok informácií. Vyjadrila som sa len proti tomu, aby bolo povinné. Rovnako si nemyslím, že by účasť na testoch mala byť vymáhaná pod hrozbou sankcií,“ reagovala na Matovičov status prezidentka Zuzana Čaputová.