Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
15. október 2020

Konflikt generácií

Frflajúci starci a nevychovaná mládež

Krátke zamyslenie k medzigeneračnej nevraživosti.

Frflajúci starci a nevychovaná mládež

FOTO TASR – Dušan Hein

Medzi protipandemickými opatreniami je opäť, ako na jar, aj vyhradenie času na nákupy pre dôchodcov. Keďže je staršia generácia definovaná ako najviac ohrozená koronavírusom, je tu snaha orgánov týchto ľudí čo najviac izolovať od zvyšku populácie.

Na prvý pohľad môže toto opatrenie znieť logicky, v širšom kontexte je však súčasťou vnímania staroby vo všeobecnosti. Kult mladosti, krásy, sily a výkonu robí zo starých a chorých neplatných členov spoločnosti, niekoho, kto už nemá čo ponúknuť.

Áno, verbálne sa tu deklaruje ich zraniteľnosť voči aktuálnej pandémii. Apeluje sa na zodpovednosť voči staršej generácii. V praxi sú však títo ľudia už akoby odložení a politici sa handrkujú o výške dôchodkov nie pre záujem o životnú úroveň starých ľudí, ale pre čo najviac odovzdaných hlasov vo voľbách.

Stereotypy

Starí ľudia sú nákladní – najviac zdravotnej starostlivosti čerpajú deti v predškolskom veku a ľudia od 60 rokov vyššie. Sú pomalí. V radoch pri pokladni v obchode sa dlho prehrabujú v peňaženkách zbierajúc centy, trvá celú večnosť, kým vystúpia z autobusu. Najradšej by sme boli, keby sedeli doma, nikam nechodili a nezavadzali. Svet sa rúti k pokroku a starý človek by všetko len brzdil.

Nie, nemá to znamenať akúsi idealizáciu dôchodcov. Aj medzi nimi – ako v každej generácii – sú ľudia dobrí aj zlí. Napríklad takí, ktorí svoj pracovný život strávili ako aparátčici komunistického režimu a verne škodili svojim blížnym. Staroba neznamená, že sa z karieristického prospechára zrazu stane milý deduško a z komunistickej zlatokopky skromná babička.

Mládež je na druhej strane nevychovaná, hlučná, droguje a nič o živote nevie. Nestará sa o potreby starých.

Stereotypov je vo vzájomnom vnímaní plno.

Výskumy

Predsudky založené na veku, či už mladých voči starým, alebo starých voči mladým, sa dnes definujú ako „ageizmus“. V praxi ho možno pozorovať napríklad nižšími možnosťami pracovného uplatnenia sa žien už okolo 50. roku veku.

Nepriaznivé vzájomné vnímanie dokladá aj viacero sociologických prieskumov.

Napríklad aj výskumné práce organizácie Iuventa – tzv. Správy o mládeži hovoria o nie práve priaznivom medzigeneračnom vzťahu. Problémom je napríklad zamestnanosť. Keďže zamestnávatelia vyžadujú od uchádzačov aspoň akú-takú prax, mnoho mladých nemá na trhu práce veľa šancí na uplatnenie. To v mnohých prípadoch, najmä v regiónoch s menšími možnosťami vyvoláva sociálne napätie a medzigeneračnú nevraživosť.

„Je veľa dôchodcov, ktorí poberajú dôchodky a zároveň pracujú a držia tak potenciálne miesto pre mladého človeka,“ cituje jedna zo správ 27-ročného mladíka. A existuje tu nielen pocit toho, že starí mladým zaberajú miesto, ale aj to, že staršia generácia sa k mládeži stavia až príliš kriticky. „Spoločnosť verzus mladí ľudia? Slovensko ako krajina starne a čo som si všimol, tak staršia generácia vníma mladých ako niečo strašné,“ sťažuje sa 24-ročný podnikateľ.

Niektorí sa však na svoju generáciu dívajú aj sebakriticky: „Podľa mňa sa mladí ľudia nevidia v reálnom svetle. Buď sú príliš sebavedomí až arogantní, alebo si neveria a podceňujú sa,“ hovorí 23-ročný pracovník s mládežou.

Inzercia

Prieskum na školách aj medzi dôchodcami o vzájomnom vnímaní urobilo aj občianske združenie Dobré roky 50 plus. Z prieskumu vyplynul zaujímavý fakt – mládež aj dôchodcovia sa zhodli na jednom – na vzájomnom negatívnom vnímaní jedných druhými. Pohľad sa však zmenil vo chvíli, keď sa dôchodcov opýtali na ich vlastné vnúčatá a mládeže na ich vlastných starých rodičov. Tu väčšinovo prevládalo pozitívne medzigeneračné vnímanie.

Jedna z výskumníčok vo svojej práci o sociálnom postavení seniorov zhrnula aj vlastné pozorovanie z okolia medzi mladými ľuďmi. „Starí ľudia: sú prehnane šetrní, vadia im mladí, sú pomalí, sú chudobní, smrdia, sú osamelí, naivní (ľahko uveria cudzím, na čo doplácajú), nevrlí, nechápu dnešný svet a ľudí. Jedna predstava bola postavená aj na dualite mesto – vidiek, kde na vidieku sú šťastné, spokojné, milé, dobrosrdečné babičky a deduškovia, zatiaľ čo v meste sú hnusní, zlí, zlomyseľní, večne nahnevaní a nespokojní, kritizujúci starci a stareny trpiaci nevraživosťou voči mladým.“

Vzájomné negatívne vnímanie podľa niektorých výskumov začalo narastať s ústupom viacgeneračných rodín, ktoré žijú na jednom mieste či aspoň v tej istej obci, resp. menšom meste. Sociálna situácia núti mladých odsťahovať sa z rodiska za prácou do väčších miest. Rodinné väzby ochabujú. Mladí ľudia nemajú intenzívny kontakt so starými rodičmi. V mestách stretávajú anonymných dôchodcov.

Na druhej strane, dôchodcovia sa týmto rozpadom rodinných väzieb dostávajú do izolácie, často frustrácie, ktorú si kompenzujú nevraživosťou voči okoliu, mládeži aj celému svetu.

Konflikt v dobe informačnej

Hoci nevraživosť, neslušnosť a ľudská zloba tu boli vždy a historické pramene aj literárne diela sú plné týchto neduhov, sociálne siete tomuto javu dodali nový rozmer.

Dlho to totiž fungovalo tak, že ak chcel niekto niekomu vynadať, musel to robiť z očí do očí, prípadne z davu do davu. A aj prenasledovaný jedinec videl, kto ho naháňa. A vulgárne nadávajúci sa zväčša vo svojom okolí spoločensky znemožnili.

Dnes si na sociálnej sieti pod anonymnou prezývkou môže aj ctihodný občan schuti zanadávať, vulgárne kadekoho krivo obviniť, brýzgať a pľuť síru na všetky strany. A potom si zložiť masku anonyma alebo skôr obliecť si späť plášť slušnosti a byť opäť dobre vychovaným občanom, platným členom spoločnosti.

Táto nevraživosť má aj politický rozmer. Mladé generácie nadávajú dôchodcom ako skupine za to, ako volí. Kradnú im vraj budúcnosť, volia populistov a brzdia krajinu na ceste pokroku. Mnohí zo staršej generácie zas nadávajú mladým ako skupine, že nedokáže oceniť výhody minulého totalitného režimu, ktorý sa o každého postaral. Aktívnych odmenil, mlčiacich nechal tak a o nespokojencov sa postaral tiež.

A tak aj staronové opatrenie výhradných hodín pre nakupujúcich dôchodcov bude mať (a iste už aj má) svoju frflajúcu odozvu aj na sociálnych sieťach. Ak umožňujú nakupovať vo vyhradených hodinách len staršej generácii, s dodatkom, že nakúpiť si môžu aj v iných hodinách, stráca sa protipandemický zmysel tohto opatrenia. Naopak, ľudia, ktorí v tomto čase budú mať „zakázané“ nakupovať, budú frflať na to, že v iných časoch bude zákazníkov viac aj s nevyhnutným čakaním v radoch. K porozumeniu generácií to nijako neprispeje.

 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame